Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2008

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/206/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505210067
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2008:7505210067.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky O.

V., I. XX, T., zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou , advokátkou AK, Košice, Štúrova 20 proti odporcom 1/
V. T., Y. XX, zast. JUDr. Jánom Fečkom, 2/ W.. I. T., Č.T. XX, T., zast. odporcom 3/ W.. T. T., T., Č. XX,
4/ C. O., C. W., B. XX, 5/ W. O., C. W., B. XX, 6/ C. T., T., G. X, 7/ P. E., T. T. v konaní o začatie konania
o určenie nehnuteľnosti do dedičstva

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť trovy konania právnemu zástupcovi JUDr. Jánovi Fečkovi,

advokátovi AK, Košice, Mäsiarska 61 v sume 89.310,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na správe katastra
Košice-okolie na LV č. XXX k.ú. Y. ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria - o výmere 638 m2,
parcela č. XX/X - záhrada o výmere 321 m2 a na LV č. XXX k.ú. Y. ako parcela č. XX/X - záhrada o
výmere 846 m2 a parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 patria do dedičstva po
neb. C. E., zomr. XX.X.XXXX v podiele 1 z celku a do dedičstva po neb. S. E., rod. T., zomr. XX.XX.XXXX
v podiele 1 z celku.

Svoj návrh odôvodnila tým, že jej nebohí rodičia získali na základe výmeru 3351/48 stavebný pozemok,
ktorý bol pôvodne zapísaný v pzknvl. 1 ako parcela č. XXX/X - stavebný pozemok o výmere 19 árov.
Tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na správe katastra na LV č. XXX ako parcela XXX/XXX
a parcela č. XXX/XXX a sú zapísané na meno navrhovateľky, avšak nie sú predmetom tohto konania.
Parcely č. XXX/XXX a XXX/XXX sú súčasťami parcely XXX/X a pôvodne boli vo vlastníctve rodičov
navrhovateľky a na základe uznesenia o dedičstve po neb. S. E. a C. E. prešli do jej výlučného
vlastníctva. Zvyšok pôvodnej parcely XXX/X je zapísaný na správe katastra na LV č. XXX k.ú. Y., ktorá je

zapísaná na odporkyňu v 1. rade a druhá časť parcely je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Y. a je zapísaná
na mene odporcov v 2. a v 3.rade, ktorí ju mali nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy od odporkyne
v 1. rade.

Navrhovateľka však uviedla, že predmetné parcely fakticky užívali ako roľu jej rodičia v celej výmere až
dočasu,pokiaľnebolizdruženévJRD. Mázato,žeprevodvlastníctva,ktorýbolvykonaný odporkyňouv
1.radezpôvodnéhovlastníkaO.E.kúpnouzmluvoubolprotiprávnyapredmetnénehnuteľnostinikdymu

nepatriliatakistoaniodporkyniv1.rade.Navrhovateľkamázato,žepredmetnénehnuteľnosti nadobudli
jej rodičia na základe dlhodobej a nerušenej držby v zmysle stredného občianskeho zákonníka.

Odporcoviav5.av6.radevosvojompísomnomvyjadreníuviedli,žesnávrhomnavrhovateľky súhlasia.Odporcovia v 2. a v 3. rade s návrhom nesúhlasili. Cítia sa byť vlastníkmi nehnuteľnosti v plnom rozsahu.

Odporkyňa v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že je pravdou, že aj pre rodičov
navrhovateľky boli v rámci pozemkovej reformy na základe prídelovej listiny bol vydaný pozemok o
výmere 19 árov, avšak toto prídelové konanie pre rodičov navrhovateľky nebolo ukončené, pretože títo
sa prídelu vzdali v celosti.

Ostatní odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prídelovými listinami 31 č.d. XXXX/XX, identifikáciou
na pkv. XXX, XXX ako aj ostatným obsahom tohto spisu a zistil tento skutočný stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že návrh podala z toho dôvodu,

že predmetný pozemok užívali výlučne iba jej rodičia, pričom odporkyňa v 1. rade si tento prisvojila
neoprávnene. Spoločne s rodičmi sa presťahovala do Malej Idy niekedy v 40-tych a 50-tych rokoch a
práve v tomto období pozemok začalo užívať družstvo. Nemá vedomosť na základe akých skutočností
prešiel predmetný pozemok na odporkyňu, keďže ho užívalo družstvo, avšak potom prešiel na brata
odporkyne a tento brat odporkyni v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť predal. Jednalo sa o pozemok, ktorý

sa nachádza v intraviláne obce.

Navrhovateľka má zato, že predmetnú nehnuteľnosť dostali jej rodičia po grófovi X., užívali to takým
spôsobom, že orali, sadili zeleninu, zemiaky. Táto nehnuteľnosť bola v takom rozsahu užívaná asi až do
roku 1952. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po svojom neb. otcovi na základe dedičského rozhodnutia

10D/567/2004 zdedila parcely, ktoré boli pôvodne evidované ako parcela č. 239/7. V súčasnosti sú z
tejto parcely vytvorené dve a síce parcela č. XXX/XXX o výmere 588 m2 a parcela č. XXX/XXX - ostatné
plochy o výmere 125 m2, pričom navrhovateľka uviedla, že práve z tejto parcely jej chýba výmera 9
árov. O celej záležitosti sa navrhovateľka dozvedela v roku 1999, kedy bolo potrebné vyplatiť daň za
nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v obci Y. a v tomto roku priamo zašla za starostom obce s tým, že

chcela vyplatiť daň za nehnuteľnosť. Vtedy sa dozvedela, že nemôže nič vyplatiť, nakoľko predmetné
pozemky užíva odporkyňa v 1. rade.

Podľa názoru navrhovateľky jej rodičia vyplatili aj prídelovú cenu, avšak doklad o tom súdu doložiť
nevedela.

Odporkyňa v 4. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že v období, kedy jej rodičia
užívali predmetnú poľnohospodársku pôdu mala asi sedem rokov a teda môže uviesť, že na tejto pôde
oni aj hospodárili, sadili rôzne obilniny a taktiež aj zemiaky. Takýto stav bol asi až do 50-teho roku, potom
sa z obce Hyľov presťahovali do Malej Idy. Práve v tomto období už pôdu prevzalo družstvo a odvtedy

vlastne o túto poľn. pôdu sa nezaujímali, pretože bolo k tomu potrebné vybavovať nejaké záležitosti a
každý mal vlastné rodiny . Z toho dôvodu nepoberali z družstva ani naturálie.

Rodičia odporkyne ( sestry navrhovateľky ) podľa jej názoru nehnuteľnosť užívali v roku 1949 až 1950.

Odporcovia v 5 a v 6. rade vo svojich výpovediach uviedli, že k predmetnej záležitosti sa vyjadriť
nevedia, nakoľko v tomto období boli ešte maloleté.

Odporkyňa v 3. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že nehnuteľnosť 99/2 a 99/3
nadobudli na základe kúpno-predajnej zmluvy v roku 2002 od odporkyne v 1. rade a nadobudli to ako

stavebný pozemok, za účelom výstavby rodinného domu, ktorý bol postavený na základe stavebného
povolenia. Od tohto obdobia sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v plnom rozsahu.

V konaní bola vypočutá ako svedkyňa I. Y., ktorá uviedla, že jej rodičia Ján Y. a jeho manželka S.
nehnuteľnosť, ktorú v súčasnej dobe užíva, získali na základe výmeru, vydaného v roku 1948 pod číslom

3351/48 a boli im pridelené nehnuteľnosti o výmere 19 árov a síce aj tie, ktoré boli predtým zapísané v
pzknvl. X a síce parcela XXX/X. Tieto nehnuteľnosti užívali rodičia až do 60-teho roku, pokiaľ neprišlo
družstvo. Jednalo sa o parcelu, ktorá je susediaca s parcelou navrhovateľky. Užívací stav bol taký, že
každý z vlastníkov užíval svoj pás pôdy a do toho obdobia, pokiaľ neprišlo družstvo problémy neboli.Svedkyňa nevedela uviesť, či predmetnú nehnuteľnosť užívali rodičia navrhovateľky takým istým
spôsobom ako jej rodičia. Taktiež sa nevedela vyjadriť ani k užívaniu a k spôsobe užívania nehnuteľnosti,

ktorá je predmetom tohto konania právnych predchodcov navrhovateľov.

Odporkyňa po oboznámení sa s geometrickým plánom po roku 2001 uviedla, že z jednej časti parcely,
túto užívali Y., a tí ju užívali tak, ako to užívali jej rodičia. Z druhej strany susedmi jej nehnuteľnosti boli
súrodenci I. a C. E.. Táto pôda bola vždy oraná a využívaná na poľn. účely.

Svedkyňa W. T. vo svojej výpovedi uviedla, že jej pozemok získali rodičia I. T. a S. rod. Y., v roku 1949,
nakoľko vtedy boli pozemky rozdelené ľuďom, ktorý boli chudobný a nemali žiaden pozemok. Práve v
tomto období tieto pozemky boli pridelené aj C. E. a jeho manželke. Podľa jej názoru to mohlo byť vo
výmere 19 árov, lebo takým spôsobom to bolo delené pre každého jedného. Pokiaľ si dobre pamätám,

tak na túto pôdu chodili pracovať C. E. a S. a občas aj jej deti. Na toto obdobie si svedkyňa dobre
pamätá, nakoľko aj ona tam chodila ako dieťa pásť kozy a jej rodičia ich časť pôdy obrábali. Trvalo to
až do doby, pokiaľ neprišlo družstvo. Ďalej uviedla, že okrem C. E. pozemok mal aj I. E., pričom I. a C.
E. mali spoločne pozemky. Každý z nich si však tieto pozemky vymenil a teda bolo to tak, že ten, kto
sa začal budovať ako prvý, ten si zobral prvú časť parcely, v tomto prípade ako prvý bol C.. Druhú časť

zobral Ján na budovanie, ktorá patrila C. E. a C. zostala I.. V obci takéto užívanie a spôsob bol úplne
normálny, pretože takýmto spôsobom si ich vymieňali navzájom. O tejto skutočnosti vie z toho dôvodu,
že jej nebohý manžel chodil pomáhať I. E. budovať sa na tomto pozemku. Dom I. E. sa začal budovať
na predmetnej nehnuteľnosti v 50-tych rokoch.

SvedokO.E.vosvojejvýpovediuviedol,žejehorodičiav60-tychrokochmalimožnosťkúpiťpozemokod
ich brata C. E.. Na predmetnej pôde hospodárili jeho rodičia. V roku 1963 svedok sa z obce odsťahoval.
Jeho otcovi brat C. E. ponúkol, že môže si susednú parcelu prenechať. Prídelová listina bola priamo
daná na jeho meno v roku 1963. Na pôde pracoval otec svedka. Pravdou je, že po 60-tom roku odišiel
svedok z obce preč, avšak chodieval domov k rodičom 1 až 2 krát do mesiaca a z tohto dôvodu má

vedomosť o spôsobe obrábania a užívania tejto pôdy.

Navrhovateľka je dedičkou po neb. otcovi C. E., zomr. XX.X.XXXX a matke S.J. E., rod. T., zomr.
XX.XX.XXXX. Odporkyne v 4. až v 7. rade sú súrodenci navrhovateľky.

Odporkyňa v 1. rade nehnuteľnosť odkúpila 12.7.1994 kúpnou zmluvou od pôvodného vlastníka O. E.,
ktorý toto vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol titulom prídelu. Jednalo sa o nehnuteľnosti
v tom čase zapísané na LV č. XXX k.ú. Y., parcela č. XX - zastavaná plocha o výmere 638 m2 a
parcela č. XX - záhrada o výmere 1322 m2. Následne odporkyňa dňa 14.11.2002 nehnuteľnosť, ktorej
bola výlučnou vlastníčkou predala odporcom v 2. a ž v 3. rade a to parcelu č. XX/X - záhradu o

výmere 1000 m2, ktorá vznikla rozdelením parcely č. XX - záhrady o výmere 1321 m2 a to geometrickým
plánom č. 36/2002 zo dňa 13.8.2002. Na základe tejto kúpno-predajnej zmluvy sa teda odporcovia stali
vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré boli potom zapísané na nové LV č. XXX, ako parcela č.
XX/X - záhrada o výmere 846 m2 a parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2.

Pôvodne, vyššie uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v pzknvl. č. X k.ú. Hyľov ako parcela č. 77/273,
roľa o výmere 5 hektárov , 97 árov a 30 m2, táto bola rozdelená na menšie výmery, pričom vlastníkom
predmetných nehnuteľností bol československý štát ( N. R. X.). Neskôr tieto boli prevedené do pzknvl.
č. XXX k.ú. Y.. Potom na základe prídelových listín z 26.7.1963 a z geometrického plánu s výkazom
plôch, daný v Košiciach dňa 23. mája 1962 č. D 84-25/201-930/62, ( č.d. 133/63) sa parcela z pôvodnej

pzknvl. 1 - parcela č. 77/273 rozdelila na väčšie množstvo parciel. Túto skutočnosť súd zistil z výpisu z
pzknvl. 1 k.ú. Y.. Na základe týchto skutočností sa odpísali parcely č. XX/XXX a XX/XXX a zapísali sa
do pozemnoknižnej zápisnice č. XXX. Parcela č. XX/XXX - dom, dvor o výmere 6 árov a 10 m2 a parcela
č. XX/XXX - záhrada o výmere 12 árov a 52 m2. Zo správy z PD Klatov bolo zistené, že k založeniu
JRD Hyľov došlo v rokoch 1958 až 1959 a na základe správy bolo zistené, že nemali vedomosť o tom,

či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, boli vnesené do družstva a či ich družstvo užívalo.

Titulomprídelovejlistiny31č.d.1333/63 bolvykonanýprídelpreR.E.,bytomY.atonaparceluč.XX/XXX
- stavebný pozemok o výmere 0,06 m2 a parcelu č. XX/XXX - záhradu o výmere 0,1252 m2. Tým istýmprídelom bola pridelená nehnuteľnosť i pre I. E. a jeho manželku J. a to parcela č. XX/XXX - stavebný
pozemok o výmere 610 m2 a parcela č. XX/XXX - záhrada o výmere 1963 m2. Takýmto spôsobom boli
i títo evidovaní vo výkaze plôch ku geometrickému plánu č. D 84-25/201-930-62 zo dňa 23. mája 1962.

Dotazom na štátny archív súd zistil, že v podacom denníku z roku 1957 je pod číslom 10869 zápis Hyľov
- likvidácia pozemkovej reformy po stránke finančnej, že sa nachádza žiadosť C. E. a manželky S.Ž. o
pridelenie stavebného pozemku z roku 1948, avšak prídelová listina sa tam nenachádzala.

Súd si zároveň zadovážil aj prídelovú listinu 31 č.d.1333/63. Na jej základe sa stal vlastníkom

nehnuteľnosti v celosti R. E., zapísané v k.ú. Y. v pzknvl. 230 ako parcela č. XX/XXX - dom, dvor s
výmerou 600m2 a parcela č. XX/XXX - záhrada o výmere 1252 m2.

Z ďalších dôkazov, predložených účastníkmi konania súdu súd zistil, že C. E., spoločne s manželkou
sa vzdali prídelu v k.ú. Y. o výmere 1900 m2, a to písomným prehlásením zo dňa 1.10.1960. Túto
skutočnosť súd zistil z prípisu z odboru poľnohospodárstva ONV v Košiciach č. 10869/1957. Na základe

toho bolo zrušené aj rozhodnutie o pridelení majetku v k.ú.Hyľov o výmere 1900 m2.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že sa jednalo o parcely, ktoré nikdy neboli v užívaní
družstva, nakoľko sa nachádzali v intraviláne obce.

Po uskutočnení prídelov rodičia odporkyne Ján Varecha spoločne s manželkou J., ako i bratom O. ( R.)
E. pridelené parcely ako svoje vlastníctvo nerušene užívali bez toho, aby vznikali akékoľvek pochybnosti
o ich vlastníctve. Na predmetných nehnuteľnostiach si postavili rodinný dom. Keďže brat odporkyni v
1. rade R. O. E. sa z obce odsťahoval, upustil od svojho zámeru postaviť si na pridelených parcelách
dom a na základe toho tieto v roku 1994 odpredal odporkyne v 1. rade, pričom sporné parcely boli vždy

oplotené a s hranicami nikto nechýbal.

Na základe uvedených skutočností súd je toho názoru, že rodičia navrhovateľky síce na základe
prídelovej listiny mali dostať stavebný pozemok o výmere 19 árov, avšak prídelové konanie nebolo
ukončené, pretože títo ako už bolo vyššie citované, sa vzdali tohto prídelu v celosti a tieto pozemky sa

dňa 29.9.1961 vrátili späť v prospech štátu a následne boli ďalej pridelené. Z toho dôvodu je zrejmé, že
nikdy predmetné nehnuteľnosti ani nemohli rodičia navrhovateľky užívať.

Skutočnosti, že sa jednalo o pozemky, ktoré neboli v užívaní družstva je zrejmé z výpovedí svedkov,
ako aj z oznámenia o založení JRD Hyľov, ktoré bolo založené v roku 1958 až 1959, pričom prídelové

listiny boli s pôdou prideľované až v roku 1963.

Na základe takto zistených skutočností súd mal zato, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a v tejto
návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Os.p. a priznal úspešnému odporcovi trovy
konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom - v zmysle ust. § 10 vyhl. 655/2004 ( z
hodnoty nehnuteľnosti - 400,- Sk/m2 x 1959 m2 - 783 600,- Sk) - 1 právny úkon 12.650,- Sk. V konaní
boli vykonané tieto úkony : 1/ príprava a prevzatie zastupovania, 2/ vyjadrenie k návrhu 15.11.2005, 3/
podanie na súd 17.1.2006 a účasť na pojednávaní 13.9.2006, 6.10.2006, 30.5.2007, 16.1.2007, spolu 7

úkonov x 12.650,- Sk, t.j. 88.550,- Sk. K tomu náleží v zmysle ust. § 15 a 18 cit. vyhl. paušálne náhrady
a vecné dôkazy - paušál 3 x 150,- Sk, 3 x 164,- Sk, 1x178,- Sk, 1x190,- Sk, t.j. - 1.310,- Sk - overovanie
listín- prídelová listina J. Varecha a Emil Varecha 500,- Sk, výpis LV č. XXX - XXX,- Sk - spolu 750,- Sk,
čo spolu činí - 89.310,- Sk. Súd advokátovi nepriznal ďalšiu poradu s klientom 14.11.2005 a ani cestovné
odporkyne, osobným mot. vozidlom, nakoľko túto cestu mohla absolvovať aj prostriedkom hromadnej

dopravy (vlak,autobus).Navrhovateľjepovinnýtrovyprávnehozastúpenia uhradiťpriamoadvokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
okolie.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.