Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/787/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513207389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513207389.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI, Česká republika, s.r.o., so sídlom v Prahe,
Novodvorská č. 994, proti žalovanému G. Z., Y. J. C., P. S.. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 1.981,81 eura
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. 5. 2014 č.k.
10C/87/2013-26 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na trovách

konania sumu 361,98 eura platbou advokátskej kancelárii Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5 do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 331,43 eur s

prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie ohľadom nároku sumy 1.650,- eura zastavil a
žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť trovy konania v sume 214,48 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalovaný poskytnutý mu úver od právneho predchodcu

žalobcu v období od 27. 05. 2008 do 27. 03. 2010, t.j. 18 splátok, neuhrádzal pravidelne, čo bolo
dôvodom na odstúpenie od zmluvy, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nedoplatku úveru v
sume 331,- eur s prísl.

Vzhľadom na to, že žalobca vzal späť návrh v časti ohľadom sumy 1.650,- eur, v tejto časti súd postupom
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

Výrok o trovách odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca bol
v konaní úspešný, preto mu patrí aj náhrada trov konania. Žalobcom vyčíslené trovy konania však súd
nepovažoval za správne, pretože konanie ohľadom sumy 330 eur a 440 eur bolo zastavené uznesením z
08. 01. 2013 a bolo rozhodnuté aj o trovách konania, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 05. 2013. Predmetom konania vo veci teda bola istina v sume

1.981.43 eura a nie suma 2.465,23 eura, z ktorej žalobca vyčíslil trovy konania. Vo veci boli vy konané
dva úkony a to čiastočné späťvzatie návrhu dňa 12. 05. 2014 a účasť na pojednávaní 13. 05. 2014.
Jeden úkon právnej pomoci z tejto sumy predstavuje 81,33 eura, režijný paušál 2 x po 8,04 eura a 20
% DPH. Uvedenú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť v rámci trov konania žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací

súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a priznal mu náhradu trov prvostupňového konania
v sume 1.324,03 eura a trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že muvznikol nárok na náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške v sume 1.324,03 eura v podaní zo
dňa 14. 5. 2014 a preto súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď mu priznal len náhradu trov
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, pričom pri výpočte trov vychádzal z výšky pohľadávky

po čiastočnom späťvzatí, ktoré sa týkalo časti o zaplatenie 770,- eur. S poukazom na ust. § 151 O.s.p.
má za to, že takýto postup súdu a následné rozhodnutie o náhrade trov konania nemá oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení, a preto nemôže byť považované za správne.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách

konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia,

alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktoré vlastníctvo sa vedie spor alebo ktoré vydanie je predmetom súdneho sporu.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie
peňažnej pohľadávky v sume 2.751,43 eura. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 10C/126/2012, v ktorom v

dôsledku čiastočného späťvzatia došlo k zastaveniu konania ohľadom sumy 770,- eur a v prevyšujúcej
časti nárok žalobcu ohľadom sumy 1.981,43 eura bol vylúčený na samostatné konanie (10C/87/2013).
Ohľadom časti nároku, o ktorom bolo konanie zastavené, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania
tak, že v tejto časti účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Konanie vo veci 10C/126/2012 teda bolo právoplatne skončené, a to na základe uznesenia
10C/126/2012-55, ktorým došlo k čiastočnému zastaveniu konania ohľadom sumy 330,- eur a uznesenia
zo dňa 08. 01. 2013 č.k. 10C/126/2012-67, ktorým došlo k zastaveniu konania ohľadom sumy 440,- eur.

Keďže nárok žalobcu ohľadom sumy 1.981,43 eura bol vylúčený na samostatné konanie, nebolo

možné v tomto vylúčenom konaní rozhodovať aj o trovách právoplatne skončeného konania vo veci
10C/126/2012, pretože to neumožňuje citované ustanovenie § 151 O.s.p., z ktorého vyplýva, že o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Správne preto
postupoval súd prvého stupňa, ak za tarifnú hodnotu považoval výšku peňažného plnenia vylúčenú na
samostatné konanie, t.j. sumu 1.981,43 eura a z tejto vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania (§10

ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a priznal mu náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci. Pochybil však súd, ak nepriznal žalobcovi náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku, preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane
zaplateného súdneho poplatku v sume 147,50 eura.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.