Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/610/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912205359
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912205359.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky G. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom vo N. C., K. č. XXX, zastúpeného Mgr. Vierou Kadášovou, advokátom so sídlom v Rimavskej
Sobote, Železničná č. 21, proti odporcovi Nemocnice a polikliniky, n.o., IČO: 36077992, so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka č. 46, zastúpenému JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom v Hnúšti,
Hlavná č. 36, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- €, o odvolaní odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12C/37/2012-116 zo dňa 19.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu (tretí výrok) m e n í tak, že odporca je p o
v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 283,81 € na príjmový účet Okresného súdu
Rimavská Sobota vedený v systéme Štátnej pokladnice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky a

súhlasu odporcu so späťvzatím zastavil (prvý výrok) podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal (druhý výrok) a súčasne odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu na účet okresného súdu
trovy konania v sume 532,18 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok). V odôvodnení
uznesenia okresný súd uviedol, že o trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., trovy
konania štátu pozostávajú z časti znalečného v sume 512,38 € a z vecných nákladov v sume 19,80

€, ktoré boli vyplatené z prostriedkov štátu; na zaplatenie náhrady trov štátu zaviazal okresný súd
podľa výsledkov konania len odporcu (v tomto smere poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Cz/70/1976,
podľa záverov ktorého „v konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza v úvahu náhrada
trov konania, má štát podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania len proti
tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledkov konania stíhala povinnosť k náhrade trov konania
druhému účastníkovi“). Pri posudzovaní výsledkov konania vychádzal okresný súd zo skutočnosti, že

odporca po podaní návrhu neuznal ani základ nároku bez toho, aby bolo vo veci vykonané dokazovanie,
pričomvyhotovenýmznaleckýmposudkombolopreukázané,ženavrhovateľkapodalanávrhnanáhradu
nemajetkovej ujmy dôvodne; navrhovateľka v návrhu síce požadovala náhradu nemajetkovej ujmy vo
vyššej sume, ako sa účastníci mimosúdne dohodli, avšak aj pri zaviazaní na zaplatenie rozsudkom by
odporcu stíhala povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania, preto okresný súd rozhodol tak, že na
zaplatenie trov konania štátu zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka podľa výsledku konania,

keď návrh bol podaný dôvodne.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o trovách konania štátu podal odporca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.04.2014 (č.l. 119-121 spisu), ktorým navrhol
zrušenie napadnutého výroku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. vzniká štátu právo na náhradu trov konania v súvislosti s jeho
výsledkom; náhradu nákladov štátu možno uložiť účastníkovi len v prípadoch, v ktorých by ho

postihovala povinnosť nahradiť trovy druhého účastníka konania (odporca v tejto súvislosti poukázal narozhodnutie zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 34/1979). V prejednávanej veci bol
spor uzavretý mimosúdnou dohodou; v uzavretej dohode o urovnaní sporu neuznal svoju zodpovednosť
za skutočnosti, ktoré boli základom sporu. Výsledkom sporu bolo späťvzatie návrhu navrhovateľkou

a následné zastavenie konania. Vo veci teda nedošlo ku klasickému rozhodnutiu vo veci samej ako
to má na mysli vyššie citované stanovisko, na základe ktorého by bolo možné hodnotiť výsledok
konania. Súčasťou dohody bola aj skutočnosť, že zmluvné strany samostatne znášajú trovy, ktoré
im v konaní vznikli. Znalecké dokazovanie bolo vykonané na základe návrhu navrhovateľky a táto
znášala trovy spojené so znaleckým dokazovaním. Výsledkom konania nie je rozhodnutie súdu, kde by

plnenie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu odvolávajúce sa na závery znaleckého posudku je preto predčasné; rovnako mohol okresný súd
vychádzať aj z posudku zadováženého spolu s trestným spisom, kde bolo zavinenie odporcu vylúčené.
Vo veci, kde nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu, nie je možné izolovane hodnotiť jednotlivý dôkaz
a to len z pohľadu trov konania. Vykonané dokazovanie nebolo ukončené a akékoľvek hodnotenie
jednotlivého dôkazu je predčasné a neadekvátne. Práve náročnosť nutného ďalšieho dokazovania z

pohľadu dvoch protichodných stanovísk viedla účastníkov konania k uzavretiu dohody. V danom prípade
teda dokazovanie nebolo ukončené a z tohto dôvodu nie je možné vykonať hodnotenie výsledkov sporu.
Na základe uvedeného navrhol odporca zrušenie napadnutého výroku uznesenia okresného súdu o
trovách konania štátu (tretí výrok).

Odvolanie odporcu smerovalo len proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania štátu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
výroku o trovách konania štátu podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľka voči odporcovi
domáhala zaplatenia sumy 15.000,- € a náhrady trov konania z titulu nemajetkovej ujmy. Odporca

s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uznesením č.k. 12C/37/2002-36 zo dňa 11.10.2012 priznal
okresný súd náhradu vecných nákladov v sume 19,80 € z rozpočtových prostriedkov štátu; uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2012. Dňa 12.11.2012 zložila navrhovateľka na účet okresného
súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 500,- €. Uznesením č.k. 12C/37/2002-58 zo
dňa 06.12.2012 nariadil okresný súd vo veci znalecké dokazovanie. Po podaní znaleckého posudku

uznesením č.k. 12C/37/2002-91 zo dňa 13.02.2013 priznal okresný súd znalcovi znalečné v sume
1.012,38 € a upravil účtovné oddelenie súdu na vyplatenie znalečného z preddavku zloženého
navrhovateľkou v sume 500,- € a z rozpočtových prostriedkov štátu v sume 512,38 €; uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2013. Dňa 17.03.2014 doručila navrhovateľka okresnému súdu
písomné podanie zo dňa 17.03.2014, ktorým vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a

navrhla zastavenie konania s poukazom na uzavretú dohodu o urovnaní s odporcom; podľa priloženej
dohody o urovnaní zo dňa 07.03.2014 túto uzavrela navrhovateľka s odporcom s tým, že odporca sa
v dohode zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 8000,- € a navrhovateľka sa zaviazala vziať návrh vprejednávanej veci v celom rozsahu späť. Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie vo
veci zastavil, rozhodol o trovách konania a o trovách konania štátu.

O trovách konania štátu (Slovenskej republiky) rozhoduje súd bez návrhu (§ 151 ods. 6 O.s.p.) podľa

citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. Pri náhrade trov konania štátu sa nepostupuje podľa
zásady úspechu ako pri náhrade trov konania medzi účastníkmi konania navzájom (kedy súd v zásade
prizná náhradu trov konania plne úspešnému účastníkovi, resp. pri čiastočnom úspechu náhradu
trov pomerne rozdelí podľa miery úspechu a neúspechu účastníka vo veci a náhradu trov konania
prizná len úspešnejšiemu účastníkovi konania - platí tu teda zásada, že úspech odporcu je súčasne

neúspechom navrhovateľa a naopak); štátu vzniká právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti
obidvom účastníkom konania s tým, že miera ich náhrady od každého z nich závisí od výsledku konania
(teda ak skončilo konanie rozhodnutím vo veci samej, účastníci nahradia štátu trovy konania podľa
miery svojho úspechu vo veci vo vzťahu k predmetu konania, ak skončilo konanie zastavením konania,
účastníci nahradia štátu trovy konania podľa miery svojho zavinenia na zastavení konania; v prípade,
že konanie skončilo zastavením konania v časti a vo zvyšku rozhodnutím vo veci samej prichádza do

úvahy aj kombinácia uvedených princípov, pretože procesný dôsledok zavinenia na zastavení konania
vzhľadom na výsledok konania možno prirovnať k neúspechu vo veci). Z citovaného ustanovenia §
148 ods. 1 O.s.p. výslovne vyplýva, že štátu vzniká podľa výsledkov konania právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, proti obidvom účastníkom konania; tento záver nie je ani v rozpore s rozhodnutím
bývalého Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Cz/70/1976 zo dňa 24.09.1976, ktoré bolo uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 34/1979, pretože podľa skutkových okolností
uvedeného prípadu súd nesprávne uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania odporcovi, ktorý bol v
konaní v plnom rozsahu úspešný (vo veci išlo o konanie o určenie otcovstva, kde návrh navrhovateľa bol
právoplatne zamietnutý a napriek tomu trovy konania štátu z titulu zaplateného znalečného mal podľa
rozhodnutia súdu štátu nahradiť odporca); najvyšší súd v tomto rozhodnutí zdôraznil, že v sporovom

konanínemôženiesťpovinnosťnahradiťštátutrovykonaniaúčastník,ktorýbolvkonanívplnomrozsahu
úspešný, v odôvodnení rozhodnutia naopak výslovne uviedol, že náhradu trov konania štátu možno
účastníkovi uložiť len v tom prípade, že nemal vo veci úspech alebo mal úspech len čiastočný, z čoho
súčasne vyplýva, že v prípade, že obidvaja účastníci mali len čiastočný úspech, možno náhradu trov
konania štátu podľa výsledku konania uložiť obidvom z nich (okresný súd teda v prejednávanej veci

nepostupoval správne, keď povinnosť nahradiť všetky trovy konania štátu uložil odporcovi v rozpore s
výsledkom konania, t.j. v rozpore s mierou jeho zavinenia na zastavení konania). Výsledkom konania v
prejednávanej veci bolo zastavenie konania v celom rozsahu prejednávanej veci v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľky. V prípade zastavenia konania vznikne povinnosť
nahradiť trovy konania niektorému z účastníkov konania podľa zavinenia na zastavení konania, t.j. ak

navrhovateľ vezme svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu platí, že procesne zavinil zastavenie konania a
vznikne mu povinnosť uhradiť trovy konania (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.), na druhej strane ak dôvodom
späťvzatia návrhu bolo správanie odporcu (napr. zaplatenie návrhom uplatnenej sumy po podaní návrhu
na súd) platí, že zastavenie konania procesne zavinil odporca, ktorému vznikne povinnosť uhradiť
trovy konania (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.); súčasne platí, že do úvahy prichádza aj kombinácia

týchto princípov v prípade ak zavinenie na zastavení konania nemožno vo vzťahu k celému predmetu
konania pričítať len niektorému z účastníkov konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu obsahu
spisu okresného súdu v prejednávanej veci sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia
sumy 15.000,- € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. V priebehu konania priznal súd z rozpočtových
prostriedkov štátu (Slovenskej republiky) znalcovi časť znalečného v sume 512,38 € a ďalšiemu subjektu

náhradu vecných nákladov v sume 19,80 €, t.j. trovy konania štátu predstavujú spolu sumu 532,18 €.
Výsledkom konania v prejednávanej veci bolo späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 8.000,- € z
dôvodu, že na zaplatenie tejto sumy sa odporca zaviazal v uzavretej dohode o urovnaní a späťvzatie
návrhu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- € bez uvedenia dôvodu, preto zastavenie konania v časti
zaplatenie sumy 8.000,- € procesne zavinil svojim správaním odporca a zastavenie konania v časti

o zaplatenie sumy 7.000,- € procesne zavinila navrhovateľka; podľa výsledku konania tak zavinenie
navrhovateľky na zastavení konania z hľadiska predmetu konania predstavuje 46,67 % a zavinenie
odporcu 53,33 %. Odporca musí vo vzťahu k trovám konania štátu znášať svoje procesné zavinenie
na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 8.000,- € a neobstojí jeho tvrdenie v odvolaní, že
vzhľadom na stav dokazovania nemožno zistiť výsledok konania, pretože výsledkom konania je práve

jeho zastavenie. Zavinenie odporcu na zastavení konania z hľadiska výsledku konania predstavuje
53,33 %, na trovách konania štátu to predstavuje sumu 283,81 € (53,33 % zo sumy 532,18 €), pretomal okresný súd správne odporcu zaviazať na náhradu trov konania Slovenskej republiky (štátu) v
sume 283,81 €. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú v prípade odporcu splnené predpoklady na
jeho oslobodenie od súdnych poplatkov (navyše splnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych

poplatkov odporca v odvolaní ani neuplatnil). Keďže o povinnosti navrhovateľky nahradiť pomernú
časť trov konania štátu okresný súd nerozhodoval (dokonca jej podľa obsahu spisu nedoručil ani
odvolanie odporcu), o tejto povinnosti nemohol rozhodovať ani odvolací súd, pretože by išlo vo vzťahu
k navrhovateľke o prekvapivé rozhodnutie. Len pre úplnosť však odvolací súd udáva, že pokiaľ okresný
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka zaplatila súdny

poplatok za podanie návrhu v sume 516,- € ako aj preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume
500,- €, na tieto platby nemožno prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania štátu, pretože tvoria trovy
konania navrhovateľky, ktoré sa však podľa uzavretej dohody o urovnaní účastníci zaviazali navzájom
neuplatňovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o
trovách konania štátu s poukazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že uložil odporcovi povinnosť nahradiť

Slovenskej republike trovy konania v sume 283,81 €. O trovách odvolacieho konania odvolací súd
nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania v
konaní o podanom odvolaní.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.