Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207861
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814207861.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, na
ul. Pribinovej č. 25, proti žalovanému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. X., na H. X. D.. XX/X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom
v Prešove, na Nám. legionárov č. 5, o zaplatenie sumy 1.764,84 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09.02.2015, č. k. 11C/135/2014-42, o späťvzatí

žaloby takto jednohlasne

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa ich
náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 191 Eur.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 191 Eur za dva úkony právnej
služby.

Ešte pred tým, ako rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť, žalobca podaním zo dňa
05.02.2015 doručeným prvostupňovému súdu dňa 10.02.2015 vzal svoju žalobu v celom rozsahu

späť. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného podaním zo dňa 10.06.2015 vyslovil
nesúhlas so späťvzatím žaloby. Tento úkon neodporuje úkonom žalovaného, nakoľko žalovaný písomne
vyslovil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a požiadal ho o presadzovanie jeho
spotrebiteľských práv v konaní.

Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.Uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie odvolacieho súdu rozhodovať o pripustení späťvzatia žaloby
za situácie, ak vo veci už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie sa nestalo právoplatným.
Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby v celom rozsahu závisí od súhlasu žalovanej strany.

Ak žalovaná strana so späťvzatím žaloby nesúhlasí, späťvzatie žaloby nie je možné pripustiť. Je pritom
právne bezvýznamné, či nesúhlas so späťvzatím žaloby bol vyslovený z vážnych dôvodov alebo nie.
Oprávnenie vysloviť nesúhlas so späťvzatím žaloby za predpokladu, ak tento úkon neodporuje úkonom
účastníka, patrí i vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní
rovnaké práva a povinností ako účastník.

Odvolací súd preto v dôsledku vysloveného nesúhlasu so späťvzatím žaloby zo strany vedľajšieho
účastníka rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žalobca vo včas podanom odvolaní napadol výrok o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom. Navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov
priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že rozhodovanie o trovách konania a odôvodnenie rozhodnutia
podlieha povinnosti súdu odôvodniť rozhodnutie v rozsahu uvedenom v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.

Z rozsudku však nevyplýva ani len to, podľa ktorého zákonného ustanovenia súd rozhodol, ako právnu
normu vyložil a aplikoval, či zohľadňoval postavenie vedľajšieho účastníka ako osobitného subjektu
v prípade ktorého súdna prax priznáva náhradu trov právneho zastúpenia výnimočne. Rozhodnutie
nedáva odpoveď na žiadnu otázku, resp. skutočnosť, ako to predpokladá ustanovenie § 157 ods. 2
O.s.p. Z rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia

o náhrade trov konania. Otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa súd
nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Ak už raz zákonodarca priznal
nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal
z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na

vykonávanie svojej činnosti. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne
obtiažných právnych veciach. V opačnom prípade, kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom
a predkladanie formulárových podaní, ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je
zamerané na vykonávanie svojej činnosti. S účinnosťou od 01.01.2015 pre vedľajšieho účastníka je
stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, lebo inak sa na takýto subjekt

neprihliada.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z., bola s účinnosťou
od 15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v

konaní. Nové ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného

záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva

týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva

v konaní.

Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez

návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods.
4 O.s.p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania
upravenou v ust. § 142 a nasl. O.s.p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná
náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. S prihliadnutím
na výsledok sporu žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
úspešného žalovaného trovy konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.

Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom

prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Naprávnuúpravuvyplývajúcuzustanovenia§93ods.3O.s.p.vzneníúčinnomod01.01.2015prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015, teda v
dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas

účastníka so vstupom do konania. Okrem toho, žalovaný svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania vyjadril písomne (č.l. 35 spisu).Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.,
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešný
vedľajší účastník náhradu trov tohto štádia konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.