Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715200549
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715200549.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenú opatrovníkom D. práve, sociálnych vecí a rodiny T. F., dieťa rodičov, matky V. Y., bytom T.
F., L. XX/XX-X, zastúpenej R.. H. V., advokátkou so sídlom T. F., A. XX/XX a otca C. F., bytom M. L.
XXX, M., zastúpeného E. kanceláriou Q.-Q., s.r.o., so sídlom A., H. H. XX, o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa

23.februára 2015, č. k. 11P/12/2015-14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o určení výživného na maloletú
V. a o určení zameškaného výživného z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude
maloletú vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť

prispievať výživným na mal. V. po 100 Eur mesačne od 01.02.2015, ktoré výživné bude zasielať vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zameškané výživné za mesiac február vo výške 100
Eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej. V odôvodnení
uviedol, že matka sa svojim návrhom domáhala zverenia mal. V. do osobnej starostlivosti a určenia
výživného po 100 Eur mesačne dôvodiac, že s maloletou V. potom, čo bola vyhodená otcom, odišla
bývať k svojmu otcovi do T. F., pričom otec jej neprispieva na výživné. Otec s návrhom matky nesúhlasil

dôvodiac, že matku nevyhodil a táto odišla sama, bez jeho súhlasu. Uviedol, že nesúhlasí, aby bolo
zverené jej do starostlivosti, ale jemu, nakoľko ona sa o dieťa nevie postarať. Súd ďalej vychádzal zo
zistenia, že rodičia maloletej V. nie sú manželia. V. sa narodila z ich družského pomeru. Matka uviedla, že
otec ju vyhodil spolu s V., preto išla bývať k svojmu otcovi. Potvrdila, že je v súčasnej dobe na materskej
dovolenke, avšak vzhľadom k druhu práce musela nastúpiť počas materskej dovolenky pracovať, robí
vo U., na zmluvu ako zdravotná sestra. Dosahuje príjem 1100 Eur. Napriek tomu, že robí vo Viedni,

trávi tam z týždňa max. dva dni, nakoľko pracuje ako sestrička v domove a takýmto spôsobom môže
robiť. Uviedla, že otec ju vyhodil z auta, nadáva jej, vyhráža sa jej, že ju zabije a všetko dala na políciu. V
súčasnej dobe žije u svojho otca v T. F. v samostatnej izbe. Okrem príjmu matka poberá ešte aj materskú
dávku. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa vlastného vyjadrenia je nemajetná. Otec uviedol,
že nie je pravdou, že by matku vyhodil, toto tvrdenie namieta. Uviedol, že matka sa o dieťa
riadne nestará, keď príde domov, matka fajčí a dieťa plače. Pracuje ako živnostník v stavebníctve, podľa

vlastného vyjadrenia podľa sezóny zarába 500 až 900 Eur mesačne. Okrem maloletej má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť na dieťa, ktoré má 12 rokov, platí naň výživné 35 Eur. Býva v rodinnom dome, kde
platí 500-600 Eur za bývanie. Potom preukázal výpisom z inkasa, z ktorého mal súd za preukázané, že
platí 50 Eur plyn, 30 Eur elektriku, 340 Eur hypotekárny úver, 15 Eur sporenie. Je majiteľom staršieho
vozidla. Za dieťaťom nechodí, nakoľko matka mu ho odmietla vydať. Je nemajetný. Opatrovník uviedol,
že vykonali šetrenie u matky, matka býva v spoločnom byte so svojim bratom a u otca. Má samostatne

riadne zariadenú izbu, pričom aj otec potvrdil, že dcéra chodí do práce len na dva dni, vtedy je o dieťa
postarané, nakoľko jej on pomáha. Opatrovník doporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky.Súd konštatoval, že je irelevantné, či otec vyhodil alebo matka odišla po nezhodách sama. Skutočnosť
je však taká, že teraz žije v T. F. spolu s dieťaťom u svojho otca a brata v byte. Matka je na materskej
dovolenke, avšak privyrába si ako sestrička v domove dôchodcov, kde podľa vlastného vyjadrenia matka

zarobí cca 1100 Eur. Napriek tomu že pracuje, pracuje dva dni v týždni, vtedy o dieťa je postarané zo
strany jej otca. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec pracuje ako stavebný robotník na živnosť, kde
podľa vlastného vyjadrenia za rok 2014 mal príjem 500 až 900 Eur. Má jednu vyživovaciu povinnosť.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na hodnotenie
opatrovníka, matka spĺňa všetky podmienky k tomu, aby jej súd dieťa zveril, preto rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku a maloletú V. jej zveril do osobnej starostlivosti. Zároveň otcovi určil primerané
výživné 100 Eur mesačne, čo je čiastka, ktorú otec jednoznačne zo svojho príjmu je schopný hradiť.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku s tým, že výživné
určil od 01.02.2015 s tým, že zameškané výživné za mesiac február vo výške 100 Eur súd otcovi
nariadil zaplatiť jednorázovo do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko má také finančné
prostriedky, aby takéto výživné mohol jednorázovo zaplatiť. Právne vec posúdil podľa § 36 ods.

1, § 62 ods. 1, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku a to výrokovej časti o určení výživného na mal. V. a určení zameškaného
výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že na strane konajúceho
súdu došlo v viacerým zásadným pochybeniam, a to najmä pokiaľ ide o zabezpečenie a vykonanie
dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď

zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky bez úpravy styku s otcom a otca zaviazal prispievať na
výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Poukázal na písomné vyhotovenie zápisnice o pojednávaní,
z ktorej vyplýva, že pojednávanie trvalo 1 hodinu a 10 minút, napriek tomu podľa obsahu zápisnice došlo
len k stručnému a povrchnému výsluchu účastníkov konania. Navyše podľa slov otca, súd neumožnil
otcovi, napriek jeho zákonnému právu sa vyjadriť k niektorým okolnostiam, resp. reagovať na prednes

matky maloletej. Súd rozhodol len na základe nedostatočných výpovedí účastníkov a stručnej výpovede
ustanovenéhokolíznehoopatrovníka,t.j.beztoho,abyvykonalakékoľvekďalšiedôkazynapreukázanie
rozhodujúcich skutočností a sporných tvrdení účastníkov. Ďalej namietal pochybenie súdu, ktorý v
napadnutom rozhodnutí opomenul výrok týkajúci sa úpravy styku otca s maloletou. Poukázal na ust.
§ 25 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť. Mal za to, že je viac ako zrejmé, že neboli splnené podmienky preto, aby
súd styk s maloletou Klárou neupravil, resp. že by rodičia žiadali styk neupraviť. V súčasnosti je styk otca
s maloletou pre narušené vzťahy s matkou, úplne znemožnený. Za nepravdivé a zavádzajúce považoval
aj tvrdenia matky, že priemerne dosahuje príjem 1100 Eur mesačne, keď z fotokópií výplatných pások

za obdobie od 05/2014 - 11/2014 vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 1
615,55 Eur. Matka je tiež poberateľkou prídavku na dieťa z Rakúsa vo výške cca 500 Eur mesačne, ktoré
sú jej vyplácané jednoročne v sume cca 6 000 Eur. Okrem toho je matka poberateľkou rodičovského
príspevku na Slovensku vo výške 225 Eur mesačne. Príjem matky je tak oveľa vyšší ako príjem otca,
namietal, aby otec bol preto povinný platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že maloletá V. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou
30% zo sumy životného minima a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v piatok
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.08. od 10.00 hod. do
15.08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12.

do 10.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 08.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod.., matka je povinná
dieťa na styk riadne pripraviť. Pre prípad, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozsudku, navrhol,
aby rozsudok odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o určení

výživného na mal. V. a o zročnom výživnom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 2
písm. a/, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.Podľa obsahu odvolania, otec dieťaťa napáda rozsudok súdu prvého len vo výroku o výživnom a
zročnom výživnom a namieta nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď nerozhodol o úprave
jeho styku s maloletou V..

Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1 / zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k
odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či

sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o
povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach
obchodnéhoregistraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnejspoločnostiadružstiev/§200e/súd
je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktoré spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí , ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým

sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode (§ 25 ods. 1 zákona o rodine). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 2 zákona o rodine).

Súd prvého stupňa však v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení vo veci určenia výživného na

maloletú Kláru a úprave styku otca s maloletou nepostupoval.

Súd prvého stupňa pri určení výživného zo strany otca na maloletú V. vychádzal len z výpovede oboch
účastníkov na pojednávaní, kde matka uviedla, že pracuje na čiastočný úväzok vo U. a zarába 1 100
Eur mesačne a otec uviedol, že je živnostník a dosahuje zárobok 500 až 900 Eur mesačne a má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k 12-ročnému dieťaťu. Len na základe týchto tvrdení účastníkov, súd prvého

stupňa určil zo strany otca výživné na maloletú Kláru vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od
01.02.2015. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si súd zadovážil aj listinné dôkazy, ktoré potvrdia skutočné
príjmy účastníkov, hoci z písomného vyjadrenia otca /a opätovne to namieta aj v odvolaní/ vyplýva, že
matka má dosahovať podstatne vyšší príjem ako uvádzala. Bolo preto potrebné, aby súd
v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal aj ďalšie dôkazy preukazujúce príjmové a majetkové pomery

matky a otca. Povinnosťou súdu bolo tiež zaoberať sa odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa.
Pochybnosti o presvedčivosti a tým aj o správnosti napadnutého rozsudku, vzbudzuje aj odôvodnenie
napadnutého rozsudku, že pri určení výživného vychádzal súd z príjmu otca v rozpätí 500 až 900 Eur
mesačne, nakoľko určiť výživné pri príjme 500 Eur alebo pri príjme 900 Eur v rovnakej výške nemôže
byť správne. Rovnako z odôvodnenia nevyplýva, že by súd prihliadal k tomu, že otec má aj ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k 12- ročnému dieťaťu, keď vôbec nezistil, na aké dieťa otec platí výživné a v
akej výške.

Odvolacie námietky otca z týchto dôvodov boli opodstatnené.

Napokon za dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku otca o nesprávnom postupe súdu, keď súd
prvého stupňa neupravil jeho styk s maloletou Klárou, hoci mu to ukladá ustanovenie § 36 ods. 1 v

spojení s § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. U uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva,
že v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd má upraviť všetky otázky, ktoré satýkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. určiť komu maloleté dieťa
zverí do osobnej starostlivosti a ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, a tiež kto bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a upraví aj styk s dieťaťom, okrem ak sa rodičia o styku

dohodnú a táto dohoda sa stane súčasťou rozsudku súdu. Ohľadne styku to neplatí len v prípade, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd prvého stupňa však napriek tomu, že z vyjadrenia otca bol
zrejmé, že k dohode o styku medzi rodičmi nedošlo, že s maloletou sa nestretáva, hoci sa o to pokúsil
aj v sprievode polície /nebolo im otvorené/, styk neupravil, hoci tak mal urobiť.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje účastníkov k ich osobným, zárobkovým a
majetkovým pomerom, k potrebám maloletého dieťaťa, zadováži si za týmto účelom listinné dôkazy a
rozhodne aj o úprave styky otca s maloletou V..

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.