Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010405
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413010405.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka v trestnej veci proti obžalovanému C. P. a spol., stíhaných pre zločin
podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.
zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresnej prokurátorky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/153/2013 zo dňa 26.08.2014, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 18. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresnej prokurátorky sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, 3T/153/2013 zo dňa 26.08.2014 boli obžalovaní
1/ C. P., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v H. a X/Mário C., nar. XX. XX. XXXX/XXXX podľa § 285 písm.
a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 702/10, zo dňa

06.11.2013, pre zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. , v znení zákona č. 576/2009 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., v znení zák. č. 576/2009 Z.z., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 30. 08. 2010 v H., na B. ulici, pri dome č.
XX, kde sa v tom čase nachádzali členovia rodiny C., pochádzajúci z Rómskej etnickej skupiny a to
prinajmenšom poškodení F. C., D. N., V. C., I. C., ale aj Z. F., pochádzajúci z Rómskej etnickej skupiny,

ktorí sa tam nachádzali z dôvodu pietnej spomienky n zosnulých členov rodiny, ktorí boli v uvedený
deň zastrelení v S. T. D., sa obvinení vykrikujúc vyhrážali zabitím Rómov, hovorili o potrebe pozabíjania
Rómov, pričom taktiež vulgárnymi výrazmi nadávali na Rómov a obž. C. P. uchopil za odev poškodenú Z.
F., ktorú stiahol na zem, nadával jej do špinavých Cigáňov a vyhrážal sa zabitím na uvedenom mieste sa
nachádzajúcim osobám rómskeho pôvodu a obž. I. C. taktiež vulgárnymi výrazmi útočil na poškodenú
Z. F. v súvislosti s jej rómskym pôvodom a poskakujúc na mieste naznačoval snahu o fyzický útok a

po následnom predvedení na Obvodné oddelenie Policajného zboru S. T. D. obž. C. P. pokračoval vo
verbálnych vulgárnych útokoch na príslušníkov Rómskej etnickej skupiny a vykrikoval, že keď bude
prepustený z polície pozabíja Rómov C.,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Okresný súd súčasne, podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H., B. XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie okresná prokurátorka v neprospech oboch
obžalovaných, ktoré odôvodnila osobitným písomným podaním tak, že sa nestotožňuje so záverom
súdu, pokiaľ tento oslobodil obžalovaných spod obžaloby, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre

ktorý sú obžalovaní stíhaní. Podľa odvolateľa dôkazy zadokumentované v spisovom materiálu oprávňujú
prijať záver, že skutok sa stal, a že sa ho dopustili obaja obžalovaní, tak ako sa im kladie za vinuv podanej obžalobe. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vina obžalovaných jen preukázaná,
pričom nejedná sa len o usvedčujúce výpovede osôb z rodiny C.v, ale aj o výpovede ďalších svedkov,
najmä poškodených Z. F., F. C., Q. H., N. C., ktorí boli vo veci vypočutí viackrát. V oslobodzujúcom

rozsudku okresný súd poukazuje na značné rozpory v týchto usvedčujúcich výpovediach, čo značne
spochybňuje vierohodnosť ich výpovedí. Odvolateľ síce pripúšťa, že určité nezrovnalosti tu existujú,
nemožno ich však považovať za závažné rozpory, ktoré by mali vplyv na vierohodnosť ich výpovedí.
Ich existenciu je potrebné vidieť skôr v tom, že od skutku uplynulo dlhšie časové obdobie, čo určite malo
vplyv na uchovanie si prežitého v pamäti svedkýň. Za najhodnovernejšie pritom z uvedeného hľadiska

treba považovať tie výpovede, ktoré boli podané v krátkom časovom odstupe po spáchaním skutku,
tieto sú najhodnovernejšie a preukazujú skutkový stav uvedený v obžalobe. Zvlášť vyzdvihla výpoveď
poškodenej Z. F. zo dňa 26. 05. 2011, zápisnicu o konfrontáciu medzi ňou a obžalovaným P. zo dňa
01. 03. 2013, kedy táto uviedla, že muž v bielom (obž. C.) poskakoval na mieste a chcel sa biť, avšak ho
ukľudnil jeho brat, pričom toto vyjadrenie poškodenej korešponduje aj s jej výpoveďami pred vznesením
obvinenia. Taktiež uvádza, že aj z výpovede poškodeného F. C. po vznesení obvinenia vyplýva, že

obž. P. stiahol poškodenú F. za mikinu, pričom táto aj spadla. Obdobne potvrdil, že P. po predvedení na
políciu vulgárne nedával používajúc oplzlé výrazy na Rómov, ako k...y cigánske a tiež sa vyhrážal v tom
zmysle,žesapomstí,keďhopustiazbasy.Tentosvedokprivýsluchudňa25.06.2012bolkonfrontovaný
so svojou skoršou výpoveďou zo dňa 31. 08. 2010 a 31. 10. 2011 a uviedol, že sa pridržiava toho, čo
vypovedal 31. 08. 2010, kedy usvedčoval P., pokiaľ tento sa vyhrážal, že pozabíja Rómov, ako to bolo

v S. T. D.. Odôvodnil to tým, že pri výsluchu zo dňa 31.08. 2010 si to pamätal. Pri ďalšej konfrontácii zo
dňa 06. 03. 2013 (č.l. 360-363) poškodený F. C. taktiež uviedol, že páchateľ (ktorého popis zhodoval s
obž. P.) sa na polícii vyhrážal Rómom, že ich zabije. Poškodený V. C. po vznesení obvinenia vypovedal
tak, že obaja útočníci sa na Opletalovej ulici vyhrážali fyzickou likvidáciou tam prítomným Rómom a
taktiež vulgárne im nadával. Poškodený I. C. po vznesení obvinenia vypovedal v tom zmysle, že sa im

páchatelia vyhrážali zabitím. Nepriamy svedok Q. N. dňa 27. 02. 2013 uviedol, že obaja páchatelia sa
vyhrážali Rómom zabitím, čo sa dozvedel od vlastnej dcéry D. N.. Táto bola vyslúchnutá po vznesení
obvinenia, kedy uviedla, že si na udalosť už presnejšie nespomína, ale to, že niektorí muži vykrikovali,
že treba vyzabíjať Cigáňov, si pamätala, ako aj to že, niektorý z páchatelia sácali do A. F.. Vo svojej
výpovedi táto však jednoznačne usvedčovala oboch obžalovaných z toho, že sa vyhrážali vyvraždením

Rómov z rodiny C. a tiež obaja používali vulgárne urážky voči Rómom. Videla aj to, že P. strkal do
poškodenej F.. G. I. C. vypovedala, že si na útok už podrobne nepamätá, avšak uviedla, že útočníci mali
verbálne útočiť voči Rómom a kričať, že všetkých treba vyzabíjať. Svedok Q. H. po vznesení obvinenia
usvedčoval obžalovaného P. z toho, že sa vyhrážal zabitím tam prítomným Rómom a použil vulgárne
vyhrážky, pričom podľa odvolateľky z tejto jeho výpovede je dôvodné usudzovať, že poškodená Z. F.

aj padla v dôsledku útoku zo strany P.. Tento svedok pred vznesením obvinenia taktiež usvedčil P. z
toho, že sa vyhrážal zabitím Rómov, pričom vlastného vyjadrenia si už na ďalšiu časť útoku nepamätal.
Svedok N. C. vo svojich výpovediach sa vyjadril v tom zmysle, že útočníkmi boli obaja obžalovaní,
ktorí aj vulgárne nadávali poškodeným. Svedok H. podľa odvolateľky usvedčil obžalovaných z toho, že
verbálne útočili na Rómov a vyjadroval sa v tom zmysle, že by všetci mali skapať a mal ich všetkých

vystrielať R.. Podľa odvolania okresný súd nesprávne posudzoval niektoré vyjadrenia a slová svedkov,
pokiaľ oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby, pričom poukazuje aj na výpoveď príslušníka PZ,
svedka G.. Taktiež uvádza, že je si potrebné uvedomiť, že na konanie účastníkov konfliktu mali určite
vplyv aj medializované udalosti v S. T. D. (vražda viacerých Rómov) a najmä vplyv alkoholu, ktorý obaja
obžalovaní konzumovali vo zvýšenej miere. Preto z tohto hľadiska konanie obžalovaných, i keď navonok

nelogické (dovtedy nemal s touto etnickou skupinou žiadny problém, dvaja obžalovaní napadli početnú
skupinu Rómov, ktorá bola v presile a pod.) dáva zmysel. Podľa záverov odvolania je potrebné prijať
záver, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, sa stal, že sa ho dopustili obaja obžalovaní tak, ako
sa im kladie za vinu v podanej obžalobe, preto prokuratúra navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, pretože okresný súd sa

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave vykonal vo veci verejné zasadnutie, na ktorom zástupkyňa krajskej prokuratúry
zotrvala na dôvodoch podaného odvolania, nakoľko okresný súd nesprávne zhodnotil dôkazy, najmä
výpovedesvedkov,ikeďsamedzinimivyskytlirozpory,avšakichprvotnévýpovedevprípravnomkonaní

boli objektívne, keďže na skutkové okolnosti si pamätali lepšie. Trvala na tom, že z úst obžalovaných
na adresu tam prítomných Rómov odzneli urážlivé, výhražné slová, preto ich oslobodenie považuje za
nezákonné, preto navrhla odvolaniu vyhovieť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal rozhodol.Obhajca obžalovaného P. P. navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné a uviedol, že v
plnom rozsahu sa stotožňuje so všetkými výrokmi napadnutého rozsudku, keďže dôkazy na hlavnom

pojednávaní boli správne vyhodnotené. Poukázal na okolnosti prípadu a vypätú situáciu pri zadržaní
obžalovaných, ako aj na skutočnosť, že aj samotní obžalovaní boli napadnutí.

Obžalovaný P. P. sa pripojil k záverečnému návrhu svojho obhajcu a uviedol, že v súčasnosti sa
nachádza vo výkone trestu v inej trestnej veci a neustále je konfrontovaný s výhražnými prejavmi zo

strany rodiny C., ktorí sú taktiež vo výkone trestu. Prejavil ľútosť nad skutkom, ale to, čo sa vtedy tam
udialo bolo v tej situácii vyprovokované, pričom boli napadnutí aj oni.
Obžalovaný I. C. uviedol, že sa cíti byť nevinný, v plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého
stupňa.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie
o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. veľmi podrobne
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj tých, ktoré si navzájom odporujú. Z jeho
odôvodnenia je taktiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti, na ktoré aj odvolací krajský súd poukazuje, bez
potreby ich opakovať.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na

hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu, pričom odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a
logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.. V posudzovanom
prípade stoja proti sebe dve skupiny dôkazov. Prvá skupina dôkazov je v prospech obžalovaných a
druhá skupina v ich neprospech.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obaja obžalovaní (C. P. a I. C.) jednoznačne popreli
svoju vinu na v obžalobe popísanom skutku. Ako uviedli, ani jeden z nich sa s vedomím nevyhrážal
Rómom zabitím, ani nikoho na to nepodnecovali, v čase skutku nemali nič v rukách. Na mieste skutku
boli v presile Rómovia, preto na nich ani neútočili. Pred skutkom boli v bare „ O.“ a po odchode z
neho vykrikovali na ulici iba slovanistické heslá, žiadne rasistické slová vtedy nepadli. Keď po ceste

prechádzali spolu aj so svedkami I. P. a N. C. okolo skupine Rómov, práve títo na nich začali niečo
vykrikovať. Niektorí z tej skupine Rómov sa rozbehli k svedkovi N. C., ktorý práve chcel prejaviť nejakú
sústrasť, ale tohto niektorý Róm aj udrel, dal mu facku a vzápätí sa strhla meľa (zmätok). Napokon
údery od Rómov zasiahli tak svedka P., aj svedka N. C. a oboch obžalovaných. Keď obžalovaný M.C. povedal, že zavolá políciu, jeden z Rómov ešte aj jeho udrel päsťou do tváre. Podľa nich obvinenie
bolo voči nim vykonštruované. Po útoku nevideli, že by niekto z Rómov bol zranený. Obžalovaný P.
si pripustil, že je možné, po príchode polície použil nejaké vulgarizmy, lebo nechápal, prečo zakročila

polícia práve voči nim a nie voči Rómom. Obžalovaný P. si na presné slová už nepamätal, ale určite
neboli to vyhrážky uvedené v obžalobe. Taktiež uviedol, že on sám nemal žiadny dôvod sa tak vyhrážať,
napokon on mal narazené rebrá a oko zaliate krvou. Komunitu poškodených síce poznal, ale nikdy v
minulosti s nimi zásadnejší problém nemal.

Obsah výpovedí obžalovaných potvrdzujú predovšetkým svedkovia N. C., I. P., napokon aj svedkvia
M. H., P. G., I. C., H. C., C. D., I. D., H. G. a U. D.. Svedok N. C., brat obžalovaného I. C., vo svojich
všetkých troch výpovediach tak z prípravného konania a hlavného pojednávania skutok zhodne popísal,
že to boli práve oni, ktorých Rómovia napadli, najprv nadávali im slovami „gádžovia“, preto potom sa
ani jeho brat neudržal a povedal na ich adresu urážlivé slová, ktorí potom začali narážať na ich farbu
pleti, avšak nepočul, že by sa jeho brat alebo niekto iný vyhrážal zabitím Cigáňom. Išlo tu skôr o slovné

doťahovanie sa. Ako sa zranil jeho brat, to nevidel. On sám sa ešte chcel vyjadriť úprimnú sústrasť nad
úmrtím niektorých Rómov, avšak V. C. mu dal bez výstrahy facku a na ľavé ucho. Svedok M. P. taktiež
potvrdil, že akom prechádzali okolo domu C., z ktorého vybehlo asi 10 ľudí, v rukách mali pajsery a
strhla sa bitka. Tvrdil, že žiadne neonacistické, či rasistické slová z ich strany však vtedy tam neodzneli.
SvedokH.C.tiežpotvrdilhlukzuliceavidel,žeskupinaRómovsarozbeholkmladýmchlapcomstojacím

na ceste a jeden Róm zaútočil na bratov C.. Žiadne vyhrážky zabitím nepočul, ani hanlivé výrazy na
rómske etnikum. Obdobne vypovedali v podstate aj svedkovia C. a I. D., resp. U. D., N. G. a I. H.. G.
H. G. a I. C. vypovedali, že počuli z ulice len krik a hádku, nadávky na Rómov počula len C., pokiaľ to
uviedla v prípravnom konaní, pričom na hlavnom pojednávaní to upresnila, že to počula nepriamo od
ostatných Rómov.

Z výpovedí svedkov D. N., Q. N., G. C. nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, nakoľko o celom
incidente mali vedomosť iba z počutia.

Obžalovaných zo spáchania skutku najviac usvedčovali v podstate len svedkovia Z. F., V. C., F. C.. F. si

pamätala toľko, že jeden z obžalovaných jej povedal, že je špinavá Cigánka, potom ten istý vykrikoval
- nadával, že špinaví Cigáni a treba ich pozabíjať. V. C. vypovedal, že v uvedený deň boli vonku, bolo
už šero a obžalovaný P. išiel aj s C. zo šenku a vykrikovali, že treba zabiť všetkých C. rovnako. Potom
sa strhla hádka a obžalovaný P. chytil A. F. za sveter a dal jej facku, ale presne to nevidel. Počul, že
P. hovoril, že „Cigáni špinaví, treba vás vystrielať ako ten R., idem si pre pištoľ.“ Taktiež uviedol, že

podobne sa vyjadroval aj druhý obžalovaný - C., ale ten nehovoril, že ide domov pre pištoľ. Do príchodu
policajtov bola len hádka, k fyzickému násiliu medzi nimi neprišlo. Treba tu ale uviesť, že tento svedok
v prípravnom konaní ohľadne skutku vypovedal odlišne, pričom na hlavnom pojednávaní nevedel si
vysvetliť tento rozdiel, len uviedol, že vtedy si skutok lepšie pamätal. Svedok F. C. v prípravnom konaní
raz vypovedal, že v čase skutku bol vonku a počul za rohom volanie Z. F. a keď prišiel k nej, videl ako

traja chalani, ktorí mali vypité utekali k zastávkam. Videl, ako obžalovaný P. stiahol Z. F. dole a nadával
jej do Cigánov a , že je k...a. Vyhrážal sa, že keby mohol, on by to postrieľal. Bol napitý a takto aj on
bral. Následne prišli kukláči, ktorí zbili z jedného obžalovaných. V ďalšej svojej výpovedi v prípravnom
konaní uviedol, že ako stáli vonku pred domom, počul, že Z. F. kričí o pomoc, pričom videl chlapa v
hnedej bunde utekať a kričať, „ Vy kurvy cigánske, aj vás vyzabíjam ako to bolo v S.“. Ten chlap na F.

následne kričal, ty kurva cigánska. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že predtým, ako ho F. zavolala,
nepočul žiadny krik, nevidel ako sa dostala F. na zem, len toľko, že traja muži utekali. Žiadny fyzický
kontakt medzi nimi a obžalovanými nevidel. Či boli pri tom použité aj vyhrážky, respektíve kedy, pri
ktorom pokuse a či boli takého obsahu a významu, že boli spôsobilé vzbudiť v iných osobách dôvodnú
ujmu sa bez rozumných pochybností preukázať nepodarilo.

Odvolací súd opakuje, že niektorí svedkovia si na žiadne vyhrážky nepamätajú, iní áno, ale len matne,
resp. o nich vypovedali rozporuplne, teda aj z tohto by sa dalo usudzovať, že ak by skutočne k nejakým
závažným vyhrážkam zo strany obžalovaných došlo, zrejme by si prítomné osoby na ne stále rovnako
pamätali. To platí o to viac, ak by boli vyhrážky takého charakteru, že by v nich vzbudili strach o svoj život

či o svoje zdravie. Ani podľa názoru odvolacieho súdu sa nedá celkom nepochybne ustáliť čo a ako bolo
obžalovaným povedané a ak aj boli povedané nejaké vyhrážky, či nešlo len o silné slová, respektíve,
či ich neuviedla iná osoba, ktorá stála na strane obžalovaného. Pritom treba zohľadniť aj druhú stranu,a to výpovede obžalovaných, ktorí rovnako vypovedali, že to boli práve oni, na ktorých Rómovia bez
akéhokoľvek dôvodu fyzicky zaútočili.

Odvolací krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že z vykonaného dokazovania tak
z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania nevyplýva žiadny dôkaz, ktorý by objektívne
preukazoval rasovú nenávisť a neznášanlivosť obžalovaných voči svedkom, ktorí sú z Rómskeho
etnika. Skutok podľa obžaloby okresnej prokuratúry opiera svoje tvrdenie o svedkov - poškodených, ktorí
by mali obsah skutku v obžalobe potvrdzovať. Keďže v priebehu dokazovania pred okresným súdom

vznikli značné rozpory v jednotlivých výpovediach svedkov - a tzv. poškodených, pričom tieto rozpory
nevedeli svedkovia hodnoverne vysvetliť, resp. vyvrátiť, preto konštatácia, že sú to rozpory, ktoré značne
spochybňujú vierohodnosť týchto osôb a spochybňujú aj to, či sa skutok tak ako je uvedený vo výrokovej
časti obžaloby stal, je celkom na mieste..

Aj podľa názoru odvolacieho súdu existujú zjavné (dôvodné) pochybnosti o tom, či došlo k vyhrážkam

tak ako sú popísané v skutku uvedeného v obžalobe a ak aj áno, je tu aj dôvodná pochybnosť, či by
boli spôsobilé tieto vyvolať dôvodnú obavu k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti
podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., resp. či by práve ich konaním došlo aj k prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobe, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin podnecovania k
národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. , v znení zákona
č. 576/2009 Z.z.v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., v znení
zák. č. 576/2009 Z.z., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., tak z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní nevyplývajú také nepochybné závery, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že obžalovaní

sa skutočne vyhrážali takým spôsobom, resp. tak konali, ktorý je uvedený v skutkovej vete obžaloby.
Práve použitie tam uvedených eminentných vyhrážok zo strany obžalovaných bolo tou skutočnosťou,
ktorá mala zakladať trestnoprávne relevantné konanie a následok a preto pre záver, či bolo preukázané,
že sa skutok uvedený v obžalobe stal je podstatným nepochybné zistenie o tom, že k použitiu vyhrážok
na adresu skupine osôb pre ich príslušnosť k etnickej skupine a bola zámienkou pre vyhrážanie sa z

tam uvedených dôvodov skutočne došlo, resp. že by boli takého charakteru, že by sa dalo uvedené
konanie právne posúdiť aj ako hrubú neslušnosť či výtržnosť. Len tieto časti skutkovej vety, ktoré sa
týkajú vyhrážania totiž môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu a preto pre záver o tom, či
sa skutok stal alebo nestal má význam len zistenie, či táto časť skutkových okolností bolo dokazovaním
nepochybne ustálená (preukázaná).

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd uzatvára, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na

indíciách, domnienkach, či len na, do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch alebo len
na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný tak ako je uvedené v obžalobe.
Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti
a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na
judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné

pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené fakty a nie len o
pravdepodobnosť.Tam,kdeniejemožnébezpečneurčiť,ktorázvariantskutkovéhoriešeniazodpovedá
skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 46/1963). Súd prvého stupňa
preto postupoval v súlade so zákonom, keď na skutok uvedený v obžalobe aplikoval zásadu in dubio
pro reo a oslobodil obžalovaných spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Odvolací súd

pritomnekonštatuje,žeobžalovanísanedopustiliskutkuuvedenéhov obžalobe(teda,žesanevyhrážali
spôsobom tak ako je tam uvedené), ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané,
že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustili. Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako
dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.