Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/390/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211214767
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4211214767.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. nad O., J. V. XXX, v
konaní zastúpený JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka
789/3, proti žalovanému: FORLIFE, n. o., Všeobecná nemocnica Komárno, IČO: 37 970 933, so sídlom
Komárno, Mederčská 39, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. februára 2014 č. k. 8C/237/2011-255 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 31. 08. 2011 domáhal voči žalovanému
zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške zistenej v súdnom konaní
nákladov za lieky vo výške 650,24 eura ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť
do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420
ods. 1, § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 120 ods. 1 OSP. Vykonaným dokazovaním
zistil, že žalobca bol v čase od 22. 09. 2010 do 27. 09. 2010 hospitalizovaný na neurologickom oddelení
žalovaného s diagnózou akútneho LIS s iritačnou radikulopathiou S1. 1.Sin.v.s. discogenes, za účelom
nasadenia účinnej liečby vzniknutej akútnej bolesti chrbta. Okrem inej liečby dostával aj perenterálnu
(vnútrožilovú) liečbu prostredníctvom PVK (pernamentného žilového katétra). Pri vstupom laboratórnom
vyšetrení nebol pozitívny základný marker vírusovej hepatitídy B. Žalobca tvrdil, že počas hospitalizácie
mu boli okrem odberov a vyšetrení podávané infúzie, mal zavedenú kanylu na ktorej bola detská súprava
s uzáverom a ošetrujúce sestry neraz vyberali uzáver z vrecka rovnošaty, ktorý nebol zabalený. Od 05.
01. 2011 bol hospitalizovaný u žalovaného a 06. 01. 2011 bol preložený na hospitalizáciu na Infekčnú
kliniku v Nitre. V postupných laboratórnych parametroch bola potvrdená diagnóza B162 Hepatilis
virosa typu B. Dňa 27. 01. 2011 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že počas
hospitalizácie u žalovaného na neurologickom oddelení v susednej izbe bol hospitalizovaný pacient
H. a mal diagnostikovanú Hepatilis B. S týmto pacientom používal spoločné WC a kúpeľnú. Taktiež v
tom čase bol Hepatitídou B infikovaný panciet X.. Uvedené ochorenie malo zanechať na jeho zdraví
následky, cíti sa unavený, musí držať diétu. Súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie,
pričom zo záverov znaleckého posudku č. 01/12 a jeho dodatku vypracovaného MUDr. F. G., znalcom z
odboru zdravotníctvo, odvetvie infektológie vyplýva, že nemožno s určitosťou dokázať kedy, kde, akým
spôsobom bol žalobca infikovaný. Okolo 40 % pacientov s Hepatitídov typu B sa spôsob a čas infikovania
nedá zistiť. Znalec nemohol tvrdiť, že ochorenie žalobcu bolo spôsobené porušením právnych povinností
žalovaného. Záver znaleckého posudku znel tak, že nemožno dostatočným spôsobom potvrdiť, že
žalobca bol skutočne infikovaný vírusom Hepatitídy B práve v čase hospitalizácie na neurologickom
oddelení žalovaného, ako nemožno s určitosťou preukázať, že to tak nebolo. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil takú povinnosť, ktorá

mala za príčinu jeho nakazenie sa vírusom Hepatitídy typu B. Žalobca dokonca od roku 2006 trpí
zápalom hrubého čreva a chodí na kontroly každý polrok, kde zrejme absolvuje rôzne vyšetrenia, teda
svoje tvrdenie bezpečne nepreukázal a vychádzal len zo svojich predpokladov a domnienok. Preto súd
mal za to, že neboli splnené podmienky na priznanie a preukázanie škody, ktorá mu mala vzniknúť,
preto súd v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol. Pokiaľ ide o druhý nárok
žalobcu - nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur, súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca taktiež
neuniesol dôkazné bremeno. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, ako aj
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. V danom prípade musia
byť splnené dve zákonné kritéria a to závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.
V danom prípade žalobca nepreukázal, k akému porušeniu práva zo strany žalovaného malo dôjsť a
aká ujma mu vznikla. Súd opätovne poukazuje na to, že žalobca od roku 2006 trpí zápalom hrubého
čreva, pri ktorom treba držať diétu podobnú ako pri diagnóze Hepatitídy typu B, čo potvrdila aj manželka
žalobcu a zároveň potvrdila, že žalobca chodí na kontroly každý polrok. Zo znaleckého posudku MUDr.
G. taktiež vyplynulo, že žalobca v priebehu januára 2011 prekonal akútny vírusový zápal pečene typu
B s postupnou normalizáciou pečeňových enzýmov a hlavne s negativizáciou vyšetrenia PCR DNA
HPV (znak vyliečenie vírusovej infekcie), teda bez možného prechodu do chronického štádia vírusovej
infekcie pečene. Prechodný únavový syndróm a prítomnosť zažívacích ťažkostí pacienta po akútnom
vírusovom zápale pečene sú očakávané a pomerne časté komplikácie v čase rekonvalescencie. Nie
je však potrebná žiadna špeciálna diéta, vhodná je racionálna strava a primeraný pohyb. Nie je dôvod
vyhýbaniu sa spoločenskému životu a pacient nie je pre okolie infekčný. Súd návrh žalobcu na doplnenie
znaleckého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zamietol, pretože mal za to, že ustanovený
znalec dostatočným a podrobným spôsobom súdu odpovedal na položené otázky a súd nemal dôvod
spochybňovať výsledky posudku, pretože znalec je zapísaný v zozname znalcov, odvetvie infektológie.
Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného v tomto prípade nie sú, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca nepreukázal, akú
kvalifikovanú ujmu ním konštatovanú u neho postup žalovaného vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma
prejavila a aké následky jemu v súkromnom alebo spoločenskom živote vznikli. Žalobca je evidovaný
ako nezamestnaný od mája 2010. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z neúplného a
nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd neakceptoval jeho návrhy na dokazovanie, pričom
všetky potrebné dôkazy označil, ale súd jeho návrhu nevyhovel, najmä nevypočul dôležitého svedka
P. X., aj znalecké úlohy pre znalca stanovil neúplne, nerešpektujúc adekvátne právne predpisy, ktoré
zaväzujú žalovaného k odborným postupom tak, aby v jeho zariadeniach bola zabezpečená ochrana
pred možnou infekciou. Dôkazom toho, že súd nepostupoval naznačeným smerom je aj to, že znalec
musel znalecký posudok dopĺňať. Napriek jeho návrhom súd znalca nevypočul. Nevypočul ani ďalšie
osoby, ktorých poznatky o predmete sporu vyplývali priamo z ich pracovného postavenia a odbornosti
(MUDr. H., MUDr. H.) a už vôbec nevykonal ním navrhnuté dokazovanie na zistenie následkov, príčinnej
súvislosti s tým, že už bol infikovaný Hepatitídou typu B a to bezprostredne potom, čo bol u odporcu
hospitalizovaný spoločne s infikovanými pacientmi. V zmysle § 127 ods. 1 OSP ustanoveného znalca
nevypočul napriek tomu, že v danej kauze sa nejedná o jednoznačný záver znalca. Znalecký posudok
bol vyhodnotený v jeho neprospech so všeobecným záverom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno.
Záver znaleckého posudku len potvrdzuje, že ide o náročnú odbornú otázku, na ktorú nie je spôsobilý
dať odpoveď. Jeho dôkazné bremeno spočívalo len v označení dôkazov, ktoré by potvrdili skutkový
stav osvedčujúci, že zistené skutkové okolnosti nasvedčujú nesprávnemu postupu žalovaného pri jeho
hospitalizácii, predovšetkým preto, lebo bol umiestnený počas nej s infikovanými pacientmi, a tiež
preto, že žalovaný nedodržal hygienické postupy pri infúziách, ktoré dostával. Je si istý, že v danej
veci jej skutková a právna povaha neodôvodňovala, aby sa súd uspokojil len s písomným znaleckým
posudkom, vrátane jeho dodatku. Nesúhlasil ani s tým, že súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu
na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Nemôže súhlasiť, vzhľadom na nejednoznačný a
nič neriešiaci záver znaleckého posudku s tým, že tento znalecký posudok je dostatočný tak, ako to

uviedol súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s
jeho stanoviskom k skutkovému stavu, ale ani s právnou argumentáciou s odkazom na právne predpisy,
podľa ktorých v súvislosti s predmetom tohto sporu bol žalovaný povinný postupovať, ale tak nekonal
a tieto povinnosti zanedbal. Súd prvého stupňa rozhodol na základe neúplného skutkového stavu bez
vykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, vzhľadom na spornosť týchto
dôležitých skutočností a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto nemôže byť takýto rozsudok
presvedčivý ani spravodlivý. V ostatnom poukazuje na všetky ústne a písomné prednesy a návrhu najmä
na svoje písomné podania z 25. 11. 2013, z 22. 01. 2013 a z 30. 07. 2013 vrátane navrhovaných otázok
pre znalca, MUDr. H. a MUDr. H., na vykonanie dôkazov prednášaných na pojednávaniach.

Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pri splnení podmienok uvedených v ust. § 156 ods. 3 OSP
(miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo na úradnej tabuli súdu uverejnené 5 dní pred jeho
vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ OSP a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený pred súdom prvého stupňa dňa 31. 08. 2011, ktorým sa
domáhal voči žalovanému priznania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške zistenej
súdom ako aj úhrady nákladov za lieky vo výške 650,24 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur.
Žalobca dôvodil tým, že bol u žalovaného hospitalizovaný na neurologickom oddelení od 22. 09. 2010 až
do 27. 09. 2010, počas ktorej hospitalizácie mu bola aplikovaná infúzna liečba cestou periférnej venóznej
kanyly. Infúzie mu boli podávané takmer počas celej hospitalizácie, pričom mal zavedenú kanylu, na
ktorej bola detská súprava s uzáverom, pričom si pamätá, že ošetrujúce sestry na oddelení neraz vyberali
uzáver z vrecka rovnošaty, ktorý nebol zabalený a uzatvorili ním detskú súpravu. Túto skutočnosť si
uvedomil až neskôr, keď ho hospitalizovali na infekčnom oddelení v Nitre, kde bol postup iný - zdravotné
sestry vždy vybaľovali nové uzávery, ktorými uzatvorili súpravu. Počas hospitalizácie u žalovaného na
neurologickom oddelení v susednej izbe bol hospitalizovaný pacient H. a mal diagnostikovanú Hepatilis
B, pričom s týmto pacientom používal WC a spoločnú kúpeľňu. Taktiež v tomto čase bol Hepatitídou
B infikovaný aj pacient X.. Po ukončení hospitalizácie u žalovaného sa necítil dobre a kvôli zlému
zdravotnému stavu navštívil lekára a od 06. 01. 2011 bol preložený na hospitalizáciu do Infekčnej
kliniky Fakultnej nemocnice v Nitre, kde po vstupných laboratórnych parametroch mu bola potvrdená
B162 Hepatilis, viróza typu B. Po kompletnej liečbe bol z tejto nemocnice dňa 27. 01. 2011 prepustený
do ambulantnej starostlivosti. I keď Regionálny úrad verejného zdravotníctva jednoznačne nepotvrdil
jeho nakazenie vírusovou Hepatitídou typu B počas jeho hospitalizácie na neurologickom oddelení
žalovaného, nevylúčil ju vzhľadom na zistenú skutočnosť, že počas jeho hospitalizácie bol súčasne
na tomto oddelení hospitalizovaný pacient, ktorému bola diagnostikovaná vírusová Hepatitída typu B
a je pravdepodobné, že bol infekčný. Ak ho žalovaný nehospitalizoval na infekčnom oddelení, porušil
tak svoje povinnosti a vystavil tak ostatných pacientov na nebezpečenstvo nákazy. Jeho ochorenie
zanechalo následky na jeho zdraví, keď mu bolo spôsobené závažné ublíženie na zdraví. Preto sa
domáha za protiprávne žalovaného náhrady škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako následok zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, keď vychádzal z vykonaného dokazovania
a predovšetkým zo záverov znaleckého posudku č. 1/2012 a jeho dodatku MUDr. F. G., znalca z
odboru zdravotníctvo, odvetvie infektológie, z ktorého znaleckého posudku vyplynulo, že nebolo možné
s určitosťou dokázať, kedy, kde a akým spôsobom bol žalobca infikovaný. Pre neunesie dôkazného
bremena zo strany žalobcu mal za to, že neboli splnené podmienky pre priznanie a preukázanie škody,
ktorá mu mala vzniknúť. Rovnako dospel k záveru, že aj v časti nároku nemajetkovej ujmy žalobca
nepreukázal, k akému porušeniu práva zo strany žalovaného malo dôjsť a aká ujma mu vznikla.

Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nezistil dostatočným spôsobom skutkový stav, vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a vec zčasti
i nesprávne právne posúdil.

Podľa § 120 ods.1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať i iné dôkazy ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 123 OSP účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenie orgánov fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 127 ods. 1 OSP, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca.

Ak rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví
súd po vypočutí účastníkov znalca. Pred ustanovením znalca vždy vyslúchne účastníkov, význam tohto
výsluchu spočíva v tom, že účastníci sa môžu vopred vyjadriť k osobe znalca, k jeho odbornosti, odboru
v ktorom pôsobí a tým predchádzať prípadnému ďalšiemu znaleckému dokazovaniu. Občiansky súdny
poriadok ustanovuje, že súd znalca vyslúchne, z čoho možno vyvodiť, že u znalca sa uprednostňuje
ústne do zápisnice podaný posudok. Nová právna úprava však ustanovuje, že znalecký posudok možno
podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Z praxe
však vyplýva, že súdy takmer pravidelne ukladajú znalcovi, aby posudok vypracoval písomne a doplnil
alebo iba potvrdil pri výsluchu na pojednávaní, kde mu súd a účastníci môžu klásť otázky. V zásade sa
trvá na tom, že po podaní znaleckého posudku súd v zásade vždy vyslúchne znalca, iba v odôvodnených
prípadoch sa môže uspokojiť s písomným posudkom znalca namiesto jeho výsluchu. Ide napr. o prípady
pri vykonávaní dôkazu krvnou skúškou alebo v dedičnom biologickou skúškou, v znaleckom posudku
pre sadzby a hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a pod. V ostatných prípadoch
síce takisto je možné uplatniť § 127 ods. 1 veta štvrtá OSP, ale závisí to vždy od skutkovej a právnej
povahy prejednávanej veci a najmä od povahy vykonávaného dôkazu.

Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite
odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s
ktorými sa bolo potrebné vyporiadať, či závery znaleckého posudku nie sú v rozpore s výsledkami
ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku odpovedá pravidlám logického myslenia.
Dôkaz znaleckým posudkom teda súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú
správnosť odborných záverov.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. 08. 2012 č. k. 8C/237/2011-148
ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie infektológia MUDr. F. G. za účelom podania
znaleckého posudku na otázky uložené mu v uvedenom uznesení. Ustanovený znalec dňa 19. 12.
2012 doručil súdu prvého stupňa č. 1/2012. Následne po doručení znaleckého posudku účastníkom
konania a vznesení pripomienok k tomuto znaleckému posudku znalec doručil súdu doplnenie k
znaleckému posudku č. 1/2012. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u žalobcu nebolo
možné jednoznačne stanoviť príčiny infikovania sa vírusom Hepatitídy B. Rovnako konštatoval, že nie
je možné potvrdiť, že ochorenie žalobcu bolo spôsobené porušením právnych povinností žalovaného.
Znalcovi ani neprináleží riešiť otázku porušenia právnych povinností, len otázku odborných postupov.
Opakovaným šetrením sa nepotvrdilo žiadne porušenie právnych povinností žalovaného. Navyše vo
všeobecnosti u viac, ako 1/3 infikovaných sa nedá zistiť vôbec čas, spôsob a prameň nákazy VHB.
Záver znaleckého posudku nasvedčuje tomu, že znalec nemohol dostatočným spôsobom potvrdiť, že
žalobca bol skutočne infikovaný vírusom Hepatitídy B práve v čase hospitalizácie na neurologickom odd.
Všeobecnej nemocnice v Komárne podobne, ako konštatoval, že s určitosťou nemožno preukázať, že
to tak nebolo.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné sa stotožniť s odvolaním žalobcu v tej časti, kde namietal,
že súd prvého stupňa vychádzal z neúplného, nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď znalecký

posudok neobjasnil všetky skutkové otázky, najmä keď jeho záver nebol jednoznačný. Predovšetkým
pre nejednoznačný záver znaleckého posudku, ale i pre ďalšie otázky, najmä zo strany žalobcu na
ustanoveného znalca, ako aj navrhnuté ďalšie vykonanie dokazovania súd prvého stupňa sa nemal
uspokojiť len s písomným znaleckým posudkom, ale mal ustanoveného znalca v konaní i vypočuť.
Za správny považuje odvolací súd taký postup, že ustanovený znalec by sa vyjadril k podanému
znaleckému posudku a odpovedal na ďalšie otázky, predovšetkým zo strany žalobcu. V prípade, že
ustanovený znalec zodpovie na položené otázky a obháji vecnú správnosť odborných záverov, mohol z
neho súd prvého stupňa vychádzať a tento vyhodnotiť spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi v konaní.

V § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za
spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vždy a
konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť
za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za
škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon
je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej
povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Mimo porušenia zákona alebo zmluvnej povinnosti zákon
zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojim konaním nespôsobil škodu
na zdraví, na majetku a na iných hodnotách (§ 415 OZ). Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením
právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané
poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako
príčiny vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Príčinná súvislosť medzi
liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta ako jedna zo základných
podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu musí byť naisto zistená; dôkazné bremeno v tomto
smere znáša žalobca.

V zmysle ust. § 421a OZ, každý zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v
povahe, prístroji alebo inej veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku.

Základným predpokladom tejto zodpovednosti je výskyt okolností - udalostí, ktorá má svoj pôvod
v povahe, prístroji alebo inej veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku a ktorá spôsobila škodu.
Pod okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci sa rozumejú jej vlastnosti a účinky, ktorými sa
vec prejavuje navonok. Za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja sa
samozrejme považuje aj situácia, keď škoda vzniká následkom vady prístroja, jeho nefunkčnosti alebo
jeho nevhodnej, prípadne nedostatočnej obsluhy. Okolnosť, ktorá má pôvod v jeho povahe je však nielen
jeho vada alebo chybajúca vlastnosť, ktorú by inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické a
charakteristické vlastnosti. Zodpovednosť podľa § 421a OZ je daná, ak konkrétna ujma bola spôsobená
okolnosťami, ktoré priamo vyplývajú z povahy prístroja alebo veci, a ktoré boli použité ako prostriedok
pri poskytnutí plnenia (napr. pri zdravotníckych službách). Nie je rozhodujúce to, či bezvadný a funkčný
prístroj spôsobil škodu v dôsledku vonkajšej okolnosti, či sú známe škodlivé účinky jeho použitia, alebo
či ku škode dochádza úplne ojedinele. Právne posúdenie skutočností, či vzniknutá ujma má pôvod v
povahe prístroja alebo veci, hoci zistených za pomoci znaleckého dokazovania prislúcha súdu a nie
znalcovi. Z hľadiska posúdenia právnej zodpovednosti podľa § 421a OZ nie je totiž právne významné,
či napr. došlo k zlyhaniu použitého prístroja, ale iba to, či medzi použitím prístroja a vniknutou ujmou
je príčinná súvislosť.

Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je vznik škody pri použití prístroja alebo inej veci, pričom
príčinou vzniku škody je okolnosť - udalosť, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroj alebo použitej
veci. Táto škodová udalosť môže vyplývať z vadnosti alebo funkčnosti zlyhania použitého prístroja
alebo veci, ako napr. elektrickej vŕtačky použitej pri poskytovaní služby, použitie ondulačného prístroja,
röntgenového prístroja, kozmetického prípravku, nesterilnej ihly, injekčnej striekačky (R/1986).
Vo svetle vyššie uvedeného súd prvého stupňa posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu iba v zmysle
ust. § 420 ods. 1 OZ, pričom sa nezaoberal tým, či konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod
niektoré iné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, najmä keď žalobca tvrdil, že škoda
a ujma na zdraví mu bola spôsobená nielen jeho hospitalizáciou u žalovaného, kde v rovnakom čase
boli hospitalizovaní i ďalší pacienti s diagnostikovanou Hepatitisou B, ale zároveň tvrdil, že škoda a

ujma na zdraví mu vznikla i tým, že počas jeho hospitalizácie u žalovaného zdravotné sestry evidentne
nepoužívali pri infúziách mu podaných, sterilné uzávery na tzv. detskej súprave.

Keďže súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal právnym posúdením zodpovednosti za škodu,
je potrebné konštatovať, že jeho rozhodnutie okrem vyššie uvedených dôvodov je aj predčasné a
nepreskúmateľné.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní v naznačenom smere, pričom jeho
primárnou povinnosťou bude vypočuť v konaní ustanoveného znalca MUDr. F. G. k záverom podaného
znaleckého posudku, ako aj na otázky účastníkov konania, prípadne vykoná i ďalšie navrhované dôkazy,
pričom je vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Po doplnení dokazovania vec
opätovne posúdi v zmysle príslušných zákonných ustanovení a vo veci opätovne rozhodne, pričom jeho
povinnosťou je odôvodniť rozhodnutie v zmysle ust. § 157 ods. 1, 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.