Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812225610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812225610.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L., právne zastúpený M. proti odporkyni G., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu R., zastúpeného M., o zaplatenie 912,97 Eur s prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 18C/110/2014-67 zo dňa 28.
januára 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 18C/110/2014-75 zo dňa
9. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 20,01 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením konanie zastavil. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške
142,78 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Rozhodol, že vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh vo výške 47,80
Eur, ktorý mu bude vyplatený Daňovým úradom N.. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 912,97 Eur s prísl., ktorý návrh zobral v

celom rozsahu, preto podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. rozhodol tak, že späťvzatiu návrhu vyhovel a konanie
zastavil. Nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania, rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146
ods. 2 prvá veta O.s.p. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady
trov právneho zastúpenia v sume 142,78 Eur. Pri rozhodovaní o tom, či vedľajší účastník má právo byť
zastúpený advokátom, vychádzal z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má

právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník
má právo dať sa v zmysle § 24 a § 25 O.s.p. zastúpiť advokátom, a nakoľko vyjadrením právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu bola vznesená námietka premlčania, považoval trovy
vynaložené vedľajším účastníkom za účelné. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3
prvá veta, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že dôvodom späťvzatia žalobného návrhu , tak ako
navrhovateľ v späťvzatí uviedol, bolo, že súd je v súlade s ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
povinný prihliadnuť na premlčanie práva. Navrhovateľ späťvzatím využil svoje dispozičné právo. V čase,keď právny predchodca navrhovateľa návrh uplatňoval na súde, nebolo ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa platné a účinné. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá navrhovateľovi povinnosť uviesť
dôvod, na základe ktorého svoje dispozičné právo vykonáva. Reagoval na obranu odporkyne, uvedenú

v platobnom rozkaze, že pohľadávka vznikla v súvislosti s trestným činom. Premlčaním právo nezaniká,
navrhovateľtaknekonalvrozporesprávom,aksisvojupremlčanúpohľadávkuuplatnilvsúdnomkonaní.
Ako vedľajší účastník sa podľa § 93 ods. 2 O.s.p. môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Legitimáciu na vstup vedľajšieho

účastníka do konania mu dáva samotný zákon, pretože sa predpokladá, že svojím aktívnym
pôsobením poskytne účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje, „pomoc v spore“. V danej veci

sa vedľajší účastník k žalobnému návrhu vyjadril formulárovým podaním, v ktorom vzniesol námietku
premlčania. Považoval za absurdné, že práve za formulárové podania, ktoré využil vedľajší účastník v
stovkách ďalších súdnych konaní, by mala byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia. Vedľajší účastník nevedel, do akého právne jednoduchého alebo naopak zložitého súdneho

konania vstupuje, a či v ňom skutočne účelne využije právne zastúpenie. Uvedené podania považoval
za zjavne nadbytočné a neúčelné, nakoľko k vstupu do konania vedľajším účastníkom došlo až po
novele zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvostupňový súd nerozhodol na základe aktivity právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, ale na základe dispozičného úkonu navrhovateľa. Navrhovateľ s
poukazom na obranu odporcu a premlčanie nároku vzal návrh späť a žiadal konanie

zastaviť. V prípade, ak by súd ďalej vo veci konal , bol by povinný prihliadnuť na premlčanie nároku
zo zákona. Vedľajší účastník nemá zastupovať súd a plniť úlohy súdu uložené zákonom. Späťvzatie
návrhu nebolo v príčinnej súvislosti so vznesenou námietkou premlčania. Navrhovateľ vzal žalobný
návrh späť z dôvodu premlčania nároku a z dôvodu odporu, nakoľko navrhovateľ, ani jeho právny
predchodca nemohol mať vedomosť o tom, že bol spáchaný trestný čin. V konaní bol aktívny odporca. Z

rozhodnutia súdu nie je zrejmé, že by vedľajší účastník akýmkoľvek iným spôsobom prispel k súdnemu
konaniu, a aby bolo preukázané, že v predmetnom súdnom konaní nebol vedľajší účastník iba cudzím
subjektom, ktorý sa na konaní „priživil“, a o ktorom odporkyňa dokonca ani nevedela. Vzhľadom na
vysoký štandard ochrany spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi Slovenskej republiky je zbytočné
a neúčelné, aby bol spotrebiteľ v konaní „chránený“ aj vedľajším účastníkom s vlastným právnym

zastúpením. Odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahla v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho
účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník
neuviedol žiadne iné skutočnosti, ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z
úradnej povinnosti, a ktoré by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Navrhovateľ namietal
účelnosť trov vedľajšieho účastníka, podporne použil argumentáciu súdov vyslovených v rozhodnutiach

Ústavného súdu Českej republiky (IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11, I. ÚS 988/12), Ústavného súdu
Slovenskej republiky (IV. ÚS 84/2014, IV. ÚS 14/2007, I. ÚS 615/2014), v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (IISži/6/2014, IISži/10/2014, 6MCdo/5/2013, 6MCdo/9/2013,
6MCdo/5/2013), rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/91/2012, Krajského súdu v
Bratislave 3Cob/259/2011, Krajského súdu v Nitre 8Co/207/2014, Krajského súdu Košice 5Co/15/2014,

Krajského súdu v Prešove 12Co/69/2013 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-470/12, C-270/09.

Vedľajší účastník k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne, preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka potvrdil. Zdôraznil, že združenie ako právnická osoba,
zameraná na ochrana spotrebiteľov, vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z

vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého
z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu. Vstup do konania bol opodstatnený, nakoľko navrhovateľ
vzal žalobný návrh v celom rozsahu späť v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a to po vstupe do

konania a po prednesení argumentácie obsiahnutej v meritórnom vyjadrení vedľajšieho účastníka zo
dňa 30.10.2014, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Považoval
za potrebné pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré skončilo zastavením, posudzovať zásadne len
procesné kritériá úspechu, či neúspechu účastníkov. Uviedol, že odporca svojím správaním nezapríčinil
späťvzatie žalobného návrhu. Naopak, bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhovateľ vzal žalobný návrh

späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Až po písomnom vyjadrení apo oboznámení sa s obsahom podaného vyjadrenia vzal navrhovateľ v celom rozsahu žalobný návrh
späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup vedľajšieho účastníka do konania naplnilo svoj
primárny účel, ktorým je ochrana práv žalovaného spotrebiteľa. Vyslovil názor, že vstup do konania

vedľajšieho účastníka bol v množstve súdnych sporov pre navrhovateľa odradzujúcim v tom zmysle,
že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie
konania späť. Argumentáciu navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka, považoval za argumentáciu, ktorá je v príkrom rozpore so zákonom a princípom
rovnosti zbraní, keďže pokiaľ by združeniu nebola súdne priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia

tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to k ohrozeniu až k znefunkčneniu aktivít združenia v
prospech spotrebiteľov. Zastával názor, že je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie
právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na
úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov. Uviedol, že navrhovateľ s odstupom viacerých
rokov uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom na základe dubióznych právnych
titulov (prevažne spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v rozpore s právnymi predpismi), ktorí sa tak

dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. Uviedol, že
účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc môže vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy s
tým, že ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva
aj z viacerých nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04.
Nepovažoval za sporné, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, napriek

tomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5Cdo 71/2010, ako aj na najnovšie komentáre
k Občianskemu súdnemu poriadku: Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok Komentár- I.
diel, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2012, str. 331, Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní řád I,
Velké komentáře, I. vydání: C. H. Beck, 2009, str. 607. Nesúhlasil s námietkou navrhovateľa, že aktivita
vedľajšieho účastníka je nadbytočná, nakoľko v súdnych konaniach, ktorého účastníkom je spotrebiteľ,

súd prihliada na premlčanie ex offo. Argument navrhovateľa, že dôvodom späťvzatia žaloby je ust. § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa, považoval za účelový, v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti nahradiť trovy
konania úspešnej protistrane. Zastával názor, že pokiaľ by vedľajší účastník na strane odporcu v konaní
nevystupoval, navrhovateľ by si v konaní naďalej uplatňoval svoj premlčaný nárok až do meritórneho
rozhodnutia súdu. Navrhovateľ totiž uplatňuje na súdoch svoje premlčané nároky s tým, že sa evidentne

spoliehanato,ževedľajšíúčastníkvkonanívystupovaťnebude.Zanesprávnuoznačiltiežargumentáciu
navrhovateľa, že vedľajší účastník predkladá písomné podania zhodné a až formulárové. Obsah podaní
vedľajšieho účastníka nepriamo determinuje svojím konaním navrhovateľ, ktorý sám podáva žalobné
návrhy zhodné v niekoľkých stovkách súdnych konaní. Zhodne ako navrhovateľ citoval z viacerých
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, na ktoré vo svojom stanovisku poukazoval.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške

142,78 Eur, do rúk zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zastavení
konania, vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni a vrátení súdneho poplatku nebol
účastníkmi odvolaním napadnutý, v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť,
a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní má účastník zásadne právo na náhradu trov konania, ak bol v

konaní úspešný, prípadne má právo na náhradu podľa pomeru úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Výnimka zo zásady stanovenej v ust. § 142 O.s.p. je uvedená v § 146 O.s.p., podľa ktorého nemá
žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. platí náhradu trov konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie
muselo byť zastavené (zodpovednosť za zastavenie konania). Toto zavinenie je možné

posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má
oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie
muselo byť zastavané, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že kspäťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady
konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa došlo pred začatím

pojednávania vo veci samej. Z procesného hľadiska v tomto prípade zásadne platí, že zastavenie
konania zavinil navrhovateľ, a preto je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V predmetnom
konaní vystupoval na strane odporkyne vedľajší účastník, preto navrhovateľ je v danom prípade povinný
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.

Okresný súd správne posúdil vzniknutú procesnú situáciu a dôvodne rozhodol o povinnosti navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

trovy konania, keď zavinenie navrhovateľa na zastavení konania a jeho povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne len z procesného hľadiska, bez ohľadu na to, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu. Významné je totiž len to, že navrhovateľ vzal svoj návrh na
začatie konania späť bez toho, aby odporkyňa splnila to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáhal. Bez
právneho významu je námietka navrhovateľa, že súd vo veci nerozhodol na základe aktivity právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka, ale až na základe dispozičného úkonu navrhovateľa, že za rozhodujúcu
skutočnosť nepovažoval námietku premlčania, rovnako je právne bezvýznamná námietka, že v zmysle
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliadne na premlčanie nároku.

Pokiaľ navrhovateľ namietal dôvodnosť vzniknutých trov konania vedľajším účastníkom na strane
odporkyne, odvolací súd poukazuje na ust. § 137 O.s.p., podľa ktorého trovy konania sú najmä hotové

výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,
odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom
advokát.

Citované zákonné ustanovenie obsahuje exemplifikatívny výpočet druhov trov konania. Predpokladmi,
za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania v danej veci, bola účelnosť trov potrebných
na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom súdna prax za nevyhnutné považuje tie trovy, ktoré
účastník musí vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, ktoré sú potrebné na zaujatie procesného
stanoviska v návrhu, na meritórne vyjadrenie účastníka konania, na vyjadrenie účastníka k vykonanému

dôkazu, na použitie opravných prostriedkov a podobne.

V danej veci z obsahu spisu vyplynulo, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, a to podaním zo
dňa 15.08.2014 a dňa 04.11.2014 doručil súdu podanie, v ktorom nielen uplatnil námietku premlčania,
ale namietal tiež neprijateľné zmluvné podmienky a neplatnosť zmluvnej pokuty. Je tak zrejmé, že
vedľajší účastník na strane odporkyne vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“, účastníkovi, na strane

ktorého v konaní vedľajší účastník vystupuje, a v záujme ktorého účastníka združenie ako vedľajší
účastník do predmetného konania vstúpil.

Vedľajšíúčastníktakakoktorákoľvekfyzickáaleboprávnickáosobamáprávozvoliťsiadvokáta,ktorýho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní

zastúpiť, je na voľne samotného vedľajšieho účastníka, ktorého právo je daná aj Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 47 ods. 2). V občianskom súdnom konaní totiž všetci účastníci majú rovnaké postavenie
(§ 18 O.s.p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19
ods. 4 O.s.p.). Prípadné obmedzenie určitého práva musí vyplývať len zo zákona a z platnej právnej
úpravy, pričom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že vedľajší účastník nemá právo dať sa v konaní

pred súdom zastúpiť advokátom.Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
priznania ich náhrady. V posudzovanej veci nemožno prijať záver o neúčelnosti trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nesúhlasí však s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník

ako spotrebiteľské združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná
odbornosť v oblasti právo, čo má byť okrem iného dôvodom na nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia tomuto subjektu. Odvolací súd tak nepovažoval za správnu právnu úvahu,
v zmysle ktorej trovy konania vedľajšieho účastníka, aj s prihliadnutím na vyhodnotenú jednoduchosť
sporu, nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti

treba tiež zohľadniť, že pokiaľ aj vedľajší účastník použil jednoduchú argumentáciu, ktorou namietal
premlčanieuplatňovanéhopráva,Občianskysúdnyporiadoktakýtospôsobobranynevylučujeazároveň
nemožnoprehliadnuť,žeajdruháprocesnástrananauplatneniesvojhoprávaformounávrhunavydanie
platobného rozkazu (tento spôsob rozhodovania je v spotrebiteľskom práve neprípustný) používa
jednoduchú argumentáciu, ktorá je totožná s obdobnými spormi, čo je skutočnosť odvolaciemu súdu
známa z jeho úradnej činnosti.

Pokiaľ navrhovateľ ako podpornú argumentáciu pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi použil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, v tomto
uznesení zo dňa 19.03.2014 najvyšší súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno

považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. O takýto prípad v danej veci nejde. V posudzovanej veci vedľajší účastník do konania riadne
vstúpil, neformulárovým spôsobom namietal neplatnosť zmluvnej pokuty z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok a uplatnil námietku premlčania. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že
navrhovateľ mal vedomosť o tom, že proti odporkyni ako spotrebiteľovi uplatňuje premlčané právo

(dôvodspäťvzatia)ažiadalvydanieplatobnéhorozkazu,ktorýspôsobrozhodovaniajevspotrebiteľskom
práve neprípustným.

Úkony vedľajšieho účastníka (príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k žalobnému návrhu) v
podaní zo dňa 04.11.2014 považoval odvolací súd za účelné, keďže procesné úkony vedľajšieho
účastníka mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania, nakoľko potom ako vedľajší účastník uplatnil

námietku premlčania, navrhovateľ zobral žalobný návrh v celom rozsahu späť, pričom sám uvádza, že
žalovaná pohľadávka je premlčaná, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo. Pokiaľ aj súd
prihliada na premlčanie aj bez návrhu (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa),
na ktorú skutočnosť navrhovateľ v podanom odvolaní poukazuje, odvolací súd zastáva názor, že nie je
vylúčené, aby premlčanie práva namietal aj účastník konania sám, resp. vedľajší účastník.

Odvolací súd preskúmaním veci nezistil, že by sa v danom prípade jednalo o neúčelne vynaložené trovy
konania vedľajším účastníkom na strane odporkyne, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške

20,01 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 142,78 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v znení účinnom od 01.07.2013, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon
právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za vyjadrenie

k odvolaniu, doručené súdu prvého stupňa dňa 27.03.2015 + režijný paušál 8,39 Eur + 3,36 DPH,
t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 20,01 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .