Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/526/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113212002
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113212002.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H. podnik F., a.s., so sídlom F., I. 1, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného R.. U. V., advokátom so sídlom F., W.. Y. F. X proti odporcovi Y. F., naposledy bytom
H. L. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Y.. R. U., vyšším súdnym úradníkom
I. súdu M., o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 18.februára 2014, č. k. 17C/333/2013-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50,70 eur a vo výroku II. nahradiť mu trovy konania v sume 28,22 eur, ktoré

pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 11,72 eur.
Vychádzal zo zistenia, že medzi navrhovateľom a odporcom tým, že odporca nastúpil do dopravného
prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným spôsobom, t.j.
nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k
tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 8 ods. 2, 6 zákona o
doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 eur a postih vo výške najviac sto násobku cestovného,

teda najviac v sume 70 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si uplatnil 50 eur tohto postihu, súd
rozhodol o tejto časti žalovanej sumy v navrhovateľom uplatnenej výške. Vzhľadom k tomu, že odporca
si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a
rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia §
150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal

čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej
pohľadávky. Navrhovateľ v konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 eur. Takisto
mu v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej
služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 28.03.2013 a písomné podanie na súd týkajúce
sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 28.03.2013. Za každý z týchto úkon patrí právnemu
zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa §
16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby
poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781 eur. Právny zástupca navrhovateľa je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa

§ 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 58,58 eur. Narozhodovanie o trovách konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku. Vzhľadom k tomu, že v konaní ide o drobný spor znížil priznanú náhradu trov konania na
sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré

zodpovedajú ich 20 percentám, teda vo výške 11,63 Eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa
tak predstavuje sumu 28,22 eur, ktorá sa rovná približnej polovici uplatnenej pohľadávky. Ak by súd
neznížil náhradu trov konania navrhovateľa, tieto trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer
polovicu. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu
trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti II. o náhrade trov konania, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov
konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu
na začatie konania vo veci samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať
za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči

pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú
súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009,
ako aj iných zmeňujúcich v obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako
samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, žer v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov

konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou
vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko
násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008
Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie
je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho

nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom.Prvostupňovýsúdmalotrováchkonaniarozhodnúťpodľa §142ods.1O.s.p.,ktorývyjadruje
zásadu zodpovednosti o výsledok konania, a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy
konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne

služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych
služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú
časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach
nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana
by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp.
zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený
advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i

trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku II. o
náhrade trov konania), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.

ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná
len na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť,
že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je
predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery

účastníkov konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej
úspešný, a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej

výške 104,48 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
predstavuje 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 87,88 eur. V pomere k predmetu konania 50,70
eur tak celkové uplatnené trovy konania navrhovateľa predstavujú viac ako 2-násobok sumy uplatnenej
pohľadávky a v tomto zmysle sa preto aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je
pritom potrebné prihliadnuť nielen na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale aj na ostatné

uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150
ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia účastníka konania a
ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že
ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil,
že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu konania len pri trovách právneho zastúpenia

účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje
možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale
na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v
pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako

tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní náhrady, týka sa celých uplatnených
trov konania.

V danej veci preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa

nejaví ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o
náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods.

1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .