Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010575
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413010575.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, proti obžalovanému A. N. a spol., pre obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných A. N., A. Y., N.
W. a okresného prokurátora v Nových Zámkoch (ďalej len prokurátor) proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 22.01.2015, sp. zn. 3T 155/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
11.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného A. N., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaného A. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, obžalovaného N. W., nar. XX.XX.XXXX a prokurátora,

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom boli obžalovaní uznaní vinnými:

obžalovaný A. N. (ďalej len obž. v 1. rade)

-vbodoch1.,2.,3a/až3.l/zozločinupodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a/Tr.zák.,pokračovacím
spôsobom samostatným konaním, v bode 5.a/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s obžalovaným
N. W., v bodoch 6.a/, 6.b/, 7, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s obžalovaným A. Y.,

- v bode 4. a 4.a/ prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

obžalovaný A. Y. (ďalej len obž. v 2. rade)

- v bodoch 6.a/, 6.b/ a 7. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák.

obžalovaný N. W. (ďalej len obž. v 3. rade)

- v bode 5.a/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

na skutkovom základe popísanom v jednotlivých bodoch napadnutého rozsudku. Za to im uložil :obžalovanému A. N.

podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť § 36 písm.
j/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2 úhrnný a spoločný

trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. mu uložil povinnosť nahradiť ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11,
Bratislava IČO: 35 704713, škodu v sume 10.492,09 eur.

obžalovanému A. Y.

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 42 ods. 1,

2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste Krajského súdu Nitra sp. zn. 1T 28/1998 zo dňa 13. 07.
2013 ako aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ (chýba „ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo“) zrušením stratili podklad.

obžalovanému N. W.

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko,

s.r.o., Vajnorská č. 98, Bratislava 831 04 Bratislava s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Ďalej oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por.:

- obž. A. N. spod obžaloby pre skutky uvedené v bodoch 3i, 3k, 3m, 3n,

- obž. A. N. a N. W. spod obžaloby pre skutok uvedený v bode 5b,

- obž. A. N. a A. Y. spod obžaloby pre skutok uvedený v bode 6a.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote odvolaniami napadli všetci obžalovaní a prokurátor v neprospech
obžalovaných. Všetci odvolatelia poukazovali na odvolacie dôvody, ktoré uvádzali v predchádzajúcich
odvolaniach voči predchádzajúcemu rozsudku súdu I. stupňa - o týchto odvolací súd rozhodol
uznesením zo dňa 30.10.2014 sp. zn. 1To/73/2014. Nad ich rámec uviedli :

Obžalovaný v 1. rade odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu a vytýkal súdu I. stupňa, že
nepostupoval dôsledne podľa § 327 ods. 1 Tr. por. Uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie
iných osôb, ktoré vystavovali zmluvy, preto ani nemohol lízingovú spoločnosť uviesť do omylu, a preto
ani nemôže niesť trestno-právnu zodpovednosť, pretože skutky sa nemohli stať tak, ako ich opisuje súd,
ktorý vyhodnotil dôkazy len v jeho neprospech a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch

sa ho týkajúcich podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por.

Obžalovaný v 2. rade odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajkyne, poukazoval na to, že všetky
záležitosti zabezpečoval obž. v 1. rade, tento mu dával príkazy čo má s peniazmi urobiť, zmluvy
pripravoval svedok Ing. T., ani svedok T. ho neopoznal, žalovaných skutkov sa nedopustil. Navrhol zrušiťnapadnutý rozsudok podľa § 321 Tr. por. a podľa § 285 písm. c/ Tr. por. ho spod obžaloby oslobodiť,
resp. vec vrátiť súdu I. stupňa.

Obžalovaný v 3. rade odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu, uvádzal, že napadnutý rozsudok

trpí tými istými procesnými vadami, ktoré neboli odstránené, závery súdu I. stupňa nemajú oporu v
dokazovaní, nebol usvedčovaný ani obžalovaným v I. rade ani svedkom U..

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v bodoch 5/, 5a/ podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. s tým, aby
bol odvolacím súdom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený, alternatívne vec vrátil súdu I. stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor v písomných dôvodoch poukazoval na obsah napadnutého rozsudku, ktorý napádal

odvolaním čo do výroku o vine vo vzťahu k všetkým obžalovaným, čo do výroku o treste vo vzťahu k
obžalovaným v 1. a 2. rade. Namietal, že:

- obž. v 1. rade nebol uznaný vinným zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 3i, 3m, 3n,

- obž. v 1. a 2. rade neboli uznaní vinnými zo spáchania skutku uvedeného v bode 5b,

- obž. v 1. a 3. rade neboli uznaní vinnými zo spáchania skutku uvedeného v bode 6a,

podanej obžaloby. Zdôrazňoval výpoveď svedka Ing. T., ktorý potvrdzoval aktívnu úlohu obžalovaných,
čísla účtov U., Y., F. a F., ktoré boli uvedené v jednotlivých zmluvách čo v spojitosti s ostatnými dôkazmi
preukazuje vinu obžalovaných.

V tej súvislosti namietal aj právnu kvalifikáciu a nízku výmeru uloženého trestu odňatia slobody jednotlivo
u obžalovaných v 1. a 2. rade.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí všetci odvolatelia zotrvali na dôvodoch a návrhoch uvedených v písomných
odôvodneniach odvolaní. Obžalovaní zhodne popierali spáchanie žalovaných skutkov. Prokurátor sa
domáhal uznania viny aj za skutky, pre ktoré boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
- obžalovanými a prokurátorom, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
mohli odvolatelia podať odvolania ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia prioritne zisťoval,
či súd I. stupňa po vrátení veci postupoval v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu. Zistil, že v konaní
predchádzajúcom napadnutému výroku rozsudku bol zadovážený dostatok dôkazov nevyhnutných na
rozhodnutie o podanej obžalobe, ktoré súd I. stupňa vykonal na hlavných pojednávaniach v súlade
so zásadou kontradiktórnosti a v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Pri vykonávaní dôkazov sa súd prvého stupňa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné
považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., a to všetko pri zachovaní
práv všetkých procesných strán, vrátane práv obžalovaných na obhajobu. Zistil, že sa dopustil určitých
chýb konania, ktoré však nepovažuje za charakteru podstatného a takého, že by mali vplyv na celkovú
správnosť zisteného skutkového stavu veci v rozsahu predpokladanom v § 2 ods. 10 Tr. por., právnu

kvalifikáciu alebo na rozhodnutia o uložených druhoch trestov a ich výmer.Súd I. stupňa vykonal v súlade s názorom odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku určité
gramatické, jazykové a štylistické úpravy skutkov. Aj keď tak urobil v minimálnom rozsahu, nemožno
len preto konštatovať, že nesplnil pokyn odvolacieho súdu. Terajší popis skutkov oproti popisom v

predchádzajúcom rozsudku, je už presnejší a vystihujúci všetky náležitosti skutku z trestnoprávneho
hľadiska.

Odvolací súd môže konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje s poukazom na §
168 Tr. por. okrem popisu obsahu jednotlivých dôkazov, aj príslušné právne úvahy ktorými sa riadil súd
I. stupňa v rámci hodnotenia dôkazov, vrátane vyhodnotenia jednotlivých obhajob obžalovaných a toho,

z akých dôvodov sa nejedná o obchodnoprávny (občianskoprávny) vzťah, ale o protiprávne konanie
napĺňajúce znaky trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Vo vzťahu ku skutkom,
ktoré súd prebral z rozsudku OS Galanta sp. zn. 1T 83/2012 v odôvodnení poukázal na konkrétne
dôkazy, ktoré preukazovali spáchanie týchto skutkov obžalovaným. Len z toho, že tieto právne úvahy sú
stručnejšie a že nezodpovedajú predstavám obžalovaných, nie je možné konštatovať že sú nesprávne.

Súd I. stupňa uviedol aj právne úvahy (strana 21 a nasl.), na základe ktorých dospel k záveru, že

obžalovaní v jednotlivých bodoch napadnutého rozsudku naplnili formálne znaky žalovaného zločinu
resp. prečinov, zo spáchania ktorých sú usvedčovaní celým súhrnom priamych svedeckých dôkazov a
nepriamychlistinnýchdôkazov,ktorétvoriaobsahsúdnehospisu.Pretožetietoodvolacísúdpovažujeza
správne, nepovažuje za potrebné ich opakovať a v podrobnostiach na ne preto len odkazuje. Rovnaká
situácia platí aj ohľadne oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku, pretože v prípade týchto skutkov

nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané spáchanie žalovaných skutkov jednotlivými obžalovanými

Odvolacie námietky obžalovaných a prokurátora, ktoré smerovali voči výrokom o vine a výrokom o
oslobodení, nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto ich nemohol akceptovať. Súd I. stupňa
správne vyhodnotil všetky dôkazy svedčiace v neprospech ale aj v prospech obžalovaných a to nielen
jednotlivo ale aj v ich súhrne, čo našlo svoj odraz v správnych jednotlivých výrokoch o vine resp.

výrokoch o oslobodení spod obžaloby. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o trestnoprávnom základe
konania obžalovaných vo výrokoch o vine, ktoré je nepochybne protiprávne a ktorého sa dopustili
v úmysle takýmto konaním obísť zákon tak, že iného uvedú do omylu a na jeho úkor sa obohatia.
Protiprávnosť celého konania je prioritne založená na prevodoch motorových vozidiel a vlastníctva k
nim cez viacerých ľudí so zámerom deklarovať a predkladať lízingovej spoločnosti údaje o motorových

vozidlách, predajcoch a budúcich lízingových vlastníkoch, ktoré nezodpovedali pravde a takto si vymôcť
od nej zaplatenie zvyšku kúpnej- leasingovej ceny. Celý tento proces by bol býval v súlade s právnym
poriadkom len v tom prípade, ak by všetky právne vzťahy vyplývajúce z jednotlivých zmlúv aj boli
reálne prebehli a ak by zmluvy boli obsahovali len a len pravdivé údaje. Takto to však v danej veci
nebolo a všetci obžalovaní si toho boli v plnej miere aj vedomí a z tohto možno odvodiť aj ich úmyselné

zavinenie. Je však potrebné prisvedčiť ich námietkam, že bez aktívnej činnosti iných osôb - prioritne Ing.
T., ale aj údajných lízingových nájomcov, ktorí sa dali nahovoriť na tak významné právne aktivity a ako
dospelé osoby! podpisovali „bez rozmyslu“ jednotlivé kúpne- lízingové zmluvy, potvrdzovali prevzatie
vozidiel, zaplatenie akontácie, poskytovali a potvrdzovali osobné údaje, vrátane údajov o zárobkových a
majetkových pomeroch, zmluvy o poistkách atď. Konania týchto osôb však v žiadnom prípade nemôžu

vyviniť jednotlivých obžalovaných zo spáchania žalovaných trestných činov. Súd nie je oprávnený
vyvodzovať ich trestno-právnu zodpovednosť, pretože sa voči nim neviedlo v tomto konaní trestné
stíhanie a prokurátorom na nich nebola podaná obžaloba (nemo iudex sine actore - bez žalobcu niet
sudcu).

Odvolací súd nemohol akceptovať ani veľmi stručnú argumentáciu prokurátora, ktorou napádal

oslobodzujúcu časť rozsudku. Pokiaľ osobitný dôraz kládol na výpoveď svedka Ing. T. tak je potrebné
konštatovať, že aj tento dôkaz je potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj v súhrne s ostatnými dôkazmi
a teda predovšetkým výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi s ohľadom na obhajobu obžalovaných.
V tomto smere odvolací súd nezistil pochybenie v postupe súdu I. stupňa.

Preskúmaním jednotlivých výrokoch o trestoch odvolací súd zistil, že súd I. stupňa u jednotlivých

obžalovaných správne zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré pri rozhodovaníaj zohľadnil, u obž. v 1. rade správne zistil splnenie zákonných podmienok pre uloženie spoločného
trestu vo vzťahu k odsúdeniu OS Galanta sp. zn. 1T/83/2012 v spojení s rozsudkom KS v Trnave sp.
zn. 3To/104/2013, u obž. v 2. rade zase splne nie zákonných podmienok pre uloženie súhrnného trestu

vzhľadom na existenciu súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený rozsudkom KS v Nitre sp.
zn. 1T/28/1998.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u jednotlivých obžalovaných v rámci zákonných trestných sadzieb
upravených podľa jednotlivých druhov trestov, uložil obžalovaným tresty odňatia slobody, ktorých výmery
považuje odvolací súd za primeranú všetkým okolnostiam prípadu, osobám obžalovaným, ktoré sú

schopné splniť účel trestu predpokladaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaného v 1. rade správne na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. U obžalovaných v 2. a 3. rade výroky o podmienečnom odklade trestov odňatia slobody s
určením diferencovaných skúšobných dôb, odvolací súd považuje za správne a primerané.

Výrok o uložení povinnosti obžalovaného v 1. rade zaplatiť poškodenému ČSOB Leasing Bratislava
škodu v sume 10.492,09 eura je správny, pretože obžalovaný za túto škodu, ktorú spôsobil protiprávnym

konaním zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

Výrok o odkázaní poškodeného Volkswagen, finančné služby Bratislava s nárokom na náhradu škody,
považuje odvolací súd taktiež za správny, pretože rozhodovanie o tomto nároku v rámci adhézneho
konania vyžaduje ďalšie dokazovanie v rámci ktorého bude potrebné zisťovať rozsah podielov na
náhrade škody u osôb, ktoré sa pričinili o jej vznik, ktoré by predĺžilo trestné stíhanie, keď dokazovanie

ohľadne viny a trestu bolo skončené.

Vychádzajúc z horeuvedených právnych úvah a právnych záverov odvolací súd nezistiac žiadne právne
významné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolania ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok ( § 185 ods. 2 Tr. por.).