Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208433
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813208433.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, proti žalovanej H. W., O. B. Y.U., S. I. XXX/X, o zaplatenie 1.770,47 eura s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19. 11. 2013 č.k. 4C/475/2013-40
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 111,40 eura s 9
% úrokom z omeškania od 03. 08. 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,- eur, v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril dňa 27. 06. 2007 so
žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej sumu 1.493,73 eura,
ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 82,98 eura. Ďalej
vychádzal zo zistenia, že účastníci dohodli zmluvnú odmenu vo výške 45.000,- Sk a ročnú percentuálnu

mieru nákladov vo výške 70,86 %.

Na základe uvedeného zistenia a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 1.382,33 eura, pričom výška poskytnutej pôžičky bola 1.493,73 eura,
teda zostáva žalovanej doplatiť na istine sumu 111,40 eura s 9 % ročným úrokom a vo zvyšnej časti súd
žalobuzamietolzdôvoduneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Neprijateľnúpodmienku,ktorúobsahuje

predmetná zmluva súd videl vo výške ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá bola dohodnutá vo
výške 70,86 % a zmluvnej odmene za poskytnutie úveru v sume 45.000,- Sk, t.j. 1.493,73 eura. O
možnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi uloženú povinnosť v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1
O.s.p.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že žalovanej,

ktorá vo veci mala úspech trovy konania nevznikli a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal nevznikol
nárok na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zamietajúcom výroku a vyhovel jeho návrhu v celom
rozsahu a uložil žalovanej povinnosť nahradiť mu trovy konania. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie

súdu v zamietajúcom výroku je v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom
úvere bola uzavretá dňa 16. 09. 2007 a pre platnosť tohto právneho úkonu sa posudzuje podľaúpravy platnej v čase, kedy bol úkon vykonaný, čo súd nerešpektoval. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru dohoda zmluvných strán o cene
plnenia nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Cenu plnenia podľa zmluvy je zmluvná odmena, teda

odplata za dočasne odplatné požičanie peňažných prostriedkov. Ročná percentuálna miera nákladov
je percentuálnym vyjadrením celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Keďže tieto náklady zahrňujú úroky za úver, iné poplatky, potom percentuálne vyjadrenie „ceny plnenia“
tiež nemôže byť dojednaním o neprijateľnej podmienke. Dohoda o predmete plnenia alebo cene plnenia
by nemala byť neprijateľnou podmienkou ani vtedy, ak by to právna úprava výslovne neupravovala. Vo

všeobecnosti možno za nerovnováhu považovať taký stav, kedy zmluvné strany v porovnateľnej situácii
nemôžu porovnateľné práva vykonávať alebo povinnosť plniť za porovnateľných podmienok. Žalobca
tiežpoukázalnaskutočnosť,žeokremzásadnéhorozporuzáverusúdusozákonomaztohovyplývajúcu
nezákonnosť je samotný rozsudok v napadnutej časti skresľujúci. Sudca sa sumou zmluvnej odmeny
nezaoberal sa z pohľadu, za akú dobu požičania peňazí podľa zmluvy bola vlastne určená. Jej výška
totiž korešponduje so splatnosťou úveru. Z pohľadu súdu tak nebolo významné, či úver bol poskytnutý

na dobu 36 mesiacov. Výška zmluvnej odmeny je rozdielna v prípade trvania zmluvy 12 mesiacov, 36
mesiacov atď. Výška zmluvnej odmeny sa zvyšuje logicky s tým, čím je dlhšia doba splatnosti. Zároveň
žalobca namietal aj skutočnosť, že súd v rozsudku uvádza také zákonné ustanovenia, ktoré v čase
vzniku zmluvy ani neexistovali v podobe legislatívneho návrhu (napr. § 53 ods. 6) a ktoré nadobudli
účinnosť aj niekoľko rokov po uzavretí zmluvy (spomenuté ustanovenie § 53 ods. 6 účinné od 01. 06.

2010). V súvislosti s výškou zmluvnej odmeny žalobca poukázal na skutočnosť, že maximálna výška
odplaty za spotrebiteľský úver v takej výške a so splatnosťou v období stanovenia jej obmedzenia mohla
byť až 112, 52 %. V tomto smere napadnuté rozhodnutie neobstojí, keďže právna úprava obmedzujúca
výšku odplaty za spotrebiteľský úver v období najbližšom k dátumu uzavretia zmluvy stanovila hranicu
o viac ako 40 % percentuálnych bodov vyššie než bolo dohodnuté v zmluve. Tým, že zmluvná odmena

ako cena plnenia nie je neprijateľnou podmienkou súd mal zohľadniť skutočnosť, kedy žalovaná nároky
žalobcu pred súdom uznala a z tejto skutočnosti podľa § 153a ods. 1 O.s.p. vychádzať.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a
vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a
konanie mu predchádzajúce vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedenou vadou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. je v prvom rade neúplnosť alebo nesprávnosť zistenia

skutkového stavu veci, nie z pohľadu výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré môže byť
skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ale z
pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. Pochybenie súdu prvého stupňa teda spočíva v spôsobe
zisťovania skutkového stavu veci a následnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorom si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Súd spravidla vykonáva dokazovanie na pojednávaní, a to dôkaznými
prostriedkami, uvedenými v ust. § 125 O.s.p.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 129, dôkaz listinou sa pri konaní vykonáva tak, že predseda senátu
alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob
vykonávania dôkazov musí byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní. Vykonanie dôkazov celým spisom
súhrne nie je správne, lebo potom nemožno posúdiť, ktorý z konkrétnych dôkazných prostriedkov zpripojeného spisu súd využil, keď spravidla nedochádza k tomu, aby bol v občianskom súdnom konaní
čítaný alebo oboznamovaný obsah celého spisu.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie, ktoré
sa uskutočnilo dňa 19. 11. 2013, na ktorom vykonal „dokazovanie“ oboznámením sa s listinnými dôkazmi
na č.l. 8 - 18 spisu bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne listiny nachádzajúce sa v spise a akým
spôsobom (či ich prečítaním alebo oznámením obsahu) boli vykonané. Možno preto konštatovať, že
dokazovanie vo veci bolo vykonané iným - zákonom nepredvídaným - spôsobom, pretože dokazovanie

nebolo urobené v súlade s citovaným ustanovením § 129 O.s.p., a preto zistenia, ktoré súd, ako
zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov, nemožno pri
rozhodovaní využiť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa treba považovať za nepreskúmateľné aj ohľadom jeho záveru o
neprijateľnosti podmienok v zmluve o revolvingovom úvere vo vzťahu k výške ročnej percentuálnej

miere nákladov (70,86 %) a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru v sume 1.493,73 eura. Z dôvodov
napadnutého rozsudku nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré súd za neprijateľné podmienky považoval výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov a zmluvnú odmenu.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa teda nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.,

pretože rozhodnutie neobsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozhodnutia. Súd prvého stupňa pochybil jednak pri zisťovaní skutkového stavu, ak nevykonal náležite
dokazovanie listinami postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a neuviedol ani náležité dôvody, pre ktoré
ako neprijateľné podmienky považoval výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a zmluvnú odmenu.
Z rozhodnutia teda nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V dôsledku uvedených pochybení
je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu, spočívajúce
v odňatí možnosti konať pred súdom, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti

(§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z dôvodu nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia nebolo možné preskúmavať
správnosť záverov súdu prvého stupňa a rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno
považovať za zákonné, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne prejednať návrh žalobcu a za tým účelom
vykonať dokazovanie účastníkmi navrhnutými dôkaznými prostriedkami postupom podľa § 125 a nasl.
O.s.p., ktoré následne vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. §
132 O.s.p. a rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Zároveň

v rozhodnutí sa vyporiada aj s námietkami žalobcu v odvolaní vo vzťahu k neprijateľnosti podmienok a
vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.