Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/964/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213201297
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213201297.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S., F. XXX/XX,
zastúpený Advokátska kancelária Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721
123, proti odporkyni: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., H. XX/X, zastúpená JUDr. Elenou Vavríkovou,
advokátkou so sídlom Komárno, Záhradnícka 16/2, o zaplatenie 805,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. októbra 2014, č.k. 6C/97/2013-63,

takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa mení tak,žeodporkyňajepovinnázaplatiťnavrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 225,83 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátska kancelária
Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol už len o trovách konania potom, čo rozsudkom
zo dňa 20.05.2014 č.k. 6C/97/2013-58 bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 805,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 805 eur za čas od 01.01.2013 do
zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 60 eur, ktorých splatnosť určil na 28. deň toho ktorého
mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc 15. dňom po právoplatnosti rozsudku s určením, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania v
rozsudku nerozhodol s odôvodnením, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutiavovecisamej. Ponadobudnutíprávoplatnostirozsudkuvovecisamej,následnesúdprvého
stupňa rozhodol napadnutým uznesením o náhrade trov konania. V dôvodoch uviedol, že v konaní vo
veci samej bol síce navrhovateľ úspešný a má právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 OSP), ale
náhradu trov mu nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP. Súd prvého stupňa za dôvod hodný

osobitného zreteľa považoval finančnú situáciu odporkyne, ktorá má zverené do osobnej starostlivosti
maloleté dieťa účastníkov po rozvode manželstva. Z potvrdenia zamestnávateľa odporkyne zo dňa
28.05.2014 súd zistil, že čistý príjem odporkyne je 553,95 eura , z ktorej príjmu sa vykonávajú zrážky
v sume 118,95 eura a to na základe exekučného príkazu č. EX 585/2013 od 01.01.2014. Odporkyňa
pritom iný príjem nemá. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa
bez ohrozenia vlastnej výživy nie je schopná ani samotnú pohľadávku navrhovateľa zaplatiť naraz, preto

jej súd predmetný dlh povolil zaplatiť v splátkach vo výške 60 eur mesačne. Tieto skutočnosti majú
podľa názoru súdu prvého stupňa bezprostredný význam aj pre rozhodnutie o náhrade trov konania,
pretože ak by odporkyňa mala zaplatiť aj trovy konania, nepochybne by sa zhoršila jej finančná situácia.
Okrem toho zohľadnil aj tú skutočnosť, že správanie sa odporkyne nevylučovalo tento spor vyriešiť
mimosúdnou dohodu účastníkov, keďže odporkyňa nespochybnila nárok navrhovateľa, len žiadala, aby
mohla predmetný nárok navrhovateľa zaplatiť v splátkach.Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a odporkyňu zaviazať na náhradu trov konania v sume 226,01 eura jeho právnemu
zástupcovi. Uviedol, že súd na danú vec nesprávne aplikoval ust. § 150 OSP. Návrh vo veci samej

podal z dôvodu, že s odporkyňou sa nedalo dohodnúť a odporkyňa nebola ochotná dobrovoľne platiť.
Neprejavila snahu pred začatím konania zaplatiť akúkoľvek splátku , a preto bol nútený vec riešiť súdnou
cestou, s čím vznikli náklady a ani jeho finančná situácia nie je optimálna. Poukázal na to, že odporkyňa
neplatila dobrovoľne nič, čo vyplýva aj z exekučného konania EX 585/2013. Navyše odporkyňa neplatí
ani splátky povolené súdom v tomto konaní, čo vyplýva z exekučného spisu Okresného súdu Komárno

sp. zn. 10Er/1304/2014. Bol toho názoru, že v danom prípade sa malo aplikovať ust. § 142 ods. 1 OSP ,
pretože návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľ bol úspešný, pričom vyčíslenie trov bolo doručené
súdu prvého stupňa dňa 30.05.2014.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že v exekučnom konaní, ktoré je vedené proti nej , sa vymáha pohľadávka
navrhovateľa uplatnená voči nej v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno sp. zn. 8C/4/2011, ku

ktorému konaniu by taktiež nemuselo dôjsť, keby navrhovateľ bol oznámil veriteľovi, že je insolventný,
bez pracovného pomeru. Keďže ona bola v pracovnom pomere zrážky na hradenie úveru by sa boli
realizovali zrážkami z jej mzdy. Poukázala na to, že z jej čistej mesačnej mzdy, t.j. zo sumy 553,95
eura jej zamestnávateľ zráža v prospech navrhovateľa sumu 118,95 eura , pričom jej budú zrážať aj
sumu 669,98 eura titulom súdnych trov a trov právneho zastúpenia a titulom exekučných trov 650,78

eura. Okrem toho mesačne na základe rozsudku Okresného súdu Komárno 6C/97/2013 poukazuje
navrhovateľovi sumu 60 eur. Ohľadne výživného na maloletého syna, ktorý bude mať v máji 10 rokov,
dodala, že navrhovateľ platí výživné mesačne 45 eur, pričom náklady na jeho výživu a výchovu v
prevažnej miere zaťažujú ju. Záverom dodala, že priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi by bolo
vo vzťahu k nej neprimerane tvrdé a odporovalo by dobrým mravom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie
súdu prvého stupňa je treba podľa § 220 OSP zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v
takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však
vzťahuje iba na sporové konanie. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov

konania, sú jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené

súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka
konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov,
na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady

zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov

konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade
treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri ich posudzovaní

prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho,
koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

V danej veci bol predmetom konania, po čiastočnom zastavím konania, návrh navrhovateľa, ktorým

sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 805 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 27.8.2009. Počas trvania manželstva im
bol poskytnutý úver zo Štátneho fondu bývania, ktorý aj po rozvode manželstva spláca navrhovateľ
sám a za obdobie od novembra 2011 do decembra 2012 zaplatil z titulu úveru celkove sumu 1.610
eur, z čoho na odporkyňu pripadá polovica teda suma 805 eur, zaplatenia ktorej sa domáha podaným

návrhom, pretože odporkyňa sa odmietla podieľať na platení ich spoločného dlhu . Súd prvého stupňa
vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a rozsudkom zo dňa 22.05.2014 č.k. 6C/97/2013-58 bola
odporkyňazaviazanázaplatiťnavrhovateľovisumu805eur spolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%
ročne zo sumy 805 eur za čas od 01.01.2013 do zaplatenia, ktoré jej súd povolil zaplatiť v mesačných
splátkach po 60 eur. Skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, zakladá jeho

nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Keďže je nepochybné, že navrhovateľovi vznikli
trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia advokátom,
preto má odporkyňa povinnosť mu ich nahradiť. Súd prvého stupňa v danom prípade však nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré vzhliadol v sociálnej situácii odporkyne.

Odvolacím súd zaoberajúc sa tým, či v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 1 OSP, dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k názoru, že v danom prípade prejednávaná
vec nemá taký výnimočný charakter, ktoré by vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci alebo okolnosti
na strane neúspešného účastníka konania, t.j. odporkyne, odôvodňoval použitie ustanovenia § 150 ods.
1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu finančná situácia odporkyne v danom prípade nezakladá dôvod

ktomu,abynavrhovateľovi,ktorýbolvkonanýúspešný,nebolapriznanánáhradatrovkonania. Rovnako
tak dôvodom pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP nemôže byť skutočnosť, že súdom priznaná istina bola
odporkyni umožnená splácať v splátkach, ako ani skutočnosť, že z príjmu odporkyne navrhovateľky
sa vykonávajú zrážky zo mzdy od 01.01.2015 vo výške 118,95 eura. V danom prípade je potrebné
vzhľadom na okolnosti danej veci konštatovať, že pokiaľ by si odporkyňa plnila svoju povinnosť platiť

zodpovedajúcu časť úveru poskytnutého účastníkom Štátnym fondom rozvoja bývania, nemusel by sa
navrhovateľ domáhať svojho nároku titulom uhradeného úveru, v rozsahu patriacom odporkyni súdnou
cestou. Ako už bolo vyššie uvedené, v rámci aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP je potrebné prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy, v tomto prípade odporkyňu ale aj toho, ktorého majetková sféra by

bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá ,t.j. navrhovateľa s tým, že do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Odvolací súd zhodnotiac všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danej veci nie je daná
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 150 ods.
1 OSP.Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 225,83 eura, pozostávajúcu z náhrady za zaplatený
súdny poplatok vo výške 48 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 177,83 eura, a to za 3

úkony právnej služby (1. prevzatie zastupovanie zo dňa 18.12.2012, 2. spísanie a podanie žalobného
návrhu zo dňa 21.01.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014), a to pri výške tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby 51,45 eura podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2204 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ku každému úkonu patrí režijný paušál (§ 16
ods. 3) , ktorý v roku 2012 bol v sume 7,63 eura, v roku 2013 v sume 7,81 eura a v roku 2014 v sume

8,04 eura. Právny zástupca navrhovateľa si nesprávne vyúčtoval režijný paušál za úkon - prevzatie
zastúpenia zo dňa 18.12.2012 vo výške 7,81 eura, za ktorý mu patrí režijný paušál vo výške 7,63 eura,
keďže išlo o úkon vykonaný v roku 2012. Za účelne vynaložené trovy navrhovateľa považuje odvolací
súd sumu 225,83 eura (3x 51,45 + 1x7,63 + 1 x 7,81 + 1 x 8,04) z titulu právneho zastúpenia a sumu
48 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh. Odporkyňa je povinná zaplatiť prisúdené trovy
advokátovi zastupujúceho navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP).

V odvolacom konaní by mal právo na náhradu trov podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP navrhovateľ.
Keďže si však trovy v tomto štádiu konania podľa § 151 ods. 1 OSP prvej vety neuplatnil, odvolací súd
rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.