Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233612.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/780/2012-136 zo dňa

04. decembra 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 02.10.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy XXX eur

ako náhrady škody a sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/243/2005.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1
písm. a/ bod 1, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 zákona

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/243/2005 mal za
preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná súdnym exekútorom na exekučnom súde dňa
01.08.2005. Dňa 04.08.2005 exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora. Dňa 22.11.2010
podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
17.03.2011 pôvodný exekútor súdu oznámil, že súhlasí s návrhom na zmenu súdneho exekútora.

Dňa 08.04.2011 exekučný súd uznesením č. k. 25Er/243/2005-35 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zároveň ju zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Doposiaľ nie je vec právoplatne
skončená. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je v súlade s tým, že exekučný
súd si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj
s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup považoval za správny a

súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 10. októbra
2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013) a preto v žiadnom prípade ho nepovažoval
za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdený
nesprávny postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nitra a preto absentuje jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Absencia čo len jedného
zo zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí mať za následok zamietnutie návrhu v

predmetnej veci. Súd podľa navrhovateľa by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol
správne, keď konanie zastavil a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutiakonajúcemu súdu neprináleží. Súd prvého stupňa nepovažoval návrh za predčasne podaný. Ďalej
konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., skutočnosť, či v

konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky

súd pre ľudské práva. Navrhovateľ však do vyhlásenia predmetného rozsudku nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu
o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v

dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto
sa v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou
škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu a preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP, pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.

Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite

veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd

založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval

princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva

na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom

nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne

faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide oprejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne

predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí
tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné pre absenciu
dôvodov.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume XXX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, ktorá mu mala vzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 25Er/243/2005, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonom

stanovenej lehote 30 dní. Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd bol nečinný viac ako 141 dní.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nitra vedeného pod sp. zn. 25Er/243/2005 vyplýva,
že exekučné konanie začalo dňa 27.06.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním

doručeným exekučnému súdu dňa 01.08.2005 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 1664/2005, NZ 17426/2005, NCRLs
17189/2005 zo dňa 23.04.2005 spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom notárom so sídlom v Partizánskom.
Dňa 04.08.2005 exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
21.11.2010 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 26.11.2010

exekučný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a zároveň, aby si vyúčtoval náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor dňa 21.03.2010 zaslal
exekučný súd spolu so stanoviskom a vyčíslením trov exekúcie. Exekučný súd následne uznesením č.
k. 25Er/243/2005-35 zo dňa 08.04.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Proti
tomuto uzneseniu podal oprávnený (navrhovateľ) odvolanie. Predmetná exekúcia prebieha naďalej.

Súdprvéhostupňavnapadnutomrozhodnutíkonštatuje,žeexekučnýsúdsisplnilpovinnosťvyplývajúcu
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom s ustanovením § 45 ods. 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. orozhodcovskom konaní. Z exekučného spisu vyplýva, že exekučný súd dňa 04.08.2005 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 21.11.2010 doručil oprávnený exekučnému súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne exekučný súd uznesením č. k. 25Er/243/2005-35 zo dňa

08.04.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že exekučný súd posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, čo nevyplýva
ani z obsahu exekučného spisu, naviac exekučným titulom je notárska zápisnica a nie rozhodcovský
rozsudok. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že tvrdenie súdu prvého stupňa je zmätočné
a v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci.

V napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa zaoberal len prieťahmi v konaní, ktoré podľa názoru
odvolaciehosúduvšeobecnýsúdaninemôžekonštatovať,pričomvôbecneodôvodnilsvojerozhodnutie,
na základe čoho mal preukázané, že rozhodnutím exekučného súdu o zmene súdneho exekútora
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Teda neposudzoval, či zákon účinný v čase začatia
exekučného konania stanovil povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o zmene súdneho exekútora v

lehote 30 dní, a či následne (ne)rozhodnutím exekučného súdu o zmene súdneho exekútora v tejto
lehote vznikol tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v dôsledku čoho, malo dôjsť ku vzniku
škody v príčinnej súvislosti s (ne)rozhodnutím tak, ako to namieta navrhovateľ vo svojom návrhu.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň
svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.