Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113236344.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u rodičov, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako opatrovníkom, dieťa
rodičov: matky K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. X.. Ľ. B. č. XXX, zastúpená splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom D., V. N.. XX, a otca: V. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B., ul. X.. Ľ. B. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom ADVOKÁT ADRIANA

HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Tvrdého č. 790/13, IČO: 47 245 841, o návrhu otca
dieťaťa na zrušenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/317/2013-161 zo dňa 24. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 21P/317/2013-161 zo dňa 24. 07. 2014 zrušil vyživovaciu povinnosť

otca na maloletého R. W., nar. XX. XX. XXXX. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 27C
121/2011 zo dňa 17. 02. 2012, právoplatný dňa 08. 03. 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 27C
121/2011 zo dňa 22. 02. 2012, právoplatný dňa 15. 03. 2012 v časti určenia výživného o výživnom.

Súd vzhľadom na zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia § 31 ods. 2, § 78 ods. 1, 3 a
§ 62 ods. 6 zákona č. 36/2005 Zb. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, dospel k záveru, že úprava
vyživovacej povinnosti otca smerujúca k zrušeniu jeho vyživovacej povinnosti v súvislosti so striedavou

osobnou starostlivosťou je opodstatnená.

Porovnaním skutočností na strane rodiča a maloletého dieťaťa rozhodných pre určenie výšky výživného
mal zistené, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/121/2011
zo dňa 17. 02. 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 27C/121/2011 zo dňa 22. 02. 2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2012. Teda vec sa právoplatne skončila pred dvoma rokmi. Matka
v tom čase, ako aj v súčasnosti bola zamestnaná a jej čistý priemerný mesačný zárobok v tom období

predstavoval sumu vo výške 900 eur. K zvýšeniu došlo o 50 eur mesačne. Otec dieťaťa podnikal, tak
ako aj v súčasnosti a jeho príjem sa nezmenil. Maloletý navštevoval základnú školu a v súčasnosti
navštevuje strednú školu. Nepovažoval za primerané výdavky na maloletého tvrdené a dokladované
matkou, a to najmä sumu 220 eur mesačne, predstavujúcu uhradenie nájomného a inkasa za prenajatý
byt, poistenie vo výške 110 eur, ktoré sa javí ako účelové a nepreukázané, navštevovanie lekára -
špecialistu v Bratislave. Čo sa týka stravy, základného ošatenie a hygienických potrieb, tieto matka

vyčíslila na sumu 250 eur mesačne. Sumu súd zhodnotil ako neprimeranú, keďže matka má maloletého
2 týždne, otec 2 týždne, Pri povinnosti uhrádzania otcom je to suma 500 eur. Takáto výška nákladov
na stravu, základné ošatenie a hygienické potreby je rozhodne neadekvátna veku a potrebám dieťaťa.
Napokon pokiaľ ide o návštevu súkromného zubného lekára ide o nadštandard, pričom samotná výška
platieb 250 eur za rok bola súdom vyhodnotená ako nereálna. Vzhľadom na uvedené súd pripustil
skutočnosť, že výdavky na maloletého vzrástli od poslednej úpravy výživného, tieto však bude uhrádzať

tak otec, ako aj matka, keďže dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V prípade ak chcematka maloletému uhrádzať nadštandardné služby tak takéto náklady, by mala znášať vo svojej réžií.
Taktiež za potrebné poukázal na skutočnosť, že príjem otca sa nezmenil. Vychádzajúc z podkladov
Daňového úradu Žilina sa skutočne spoločnosť otca Nábytok R&M, s.r.o., so sídlom Gen. Ľ. Svobodu

č. 229, Stráňavy, IČO: 36 358 746 dostala v poslednom roku do záporných čísel, pričom zo spoločnosti
MOLINEX, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Chalúpkova č. 157/27, IČO: 36 394 068 otec nepoberá žiadne
príjmy. Súd poukázal na podstatnú skutočnosť, že otec pri poslednom určovaní výživného sám súhlasil,
že bude platiť na maloletého matke výživné vo výške 100 eur a teda jeho konanie bolo jednoznačné v
prospech maloletého. Súdu sa zdalo nereálne, že pokiaľ by sa pomery na strane otca nezmenili, prečo

by chcel bezdôvodne svoje rozhodnutie meniť. Dospel k záveru, že finančná situácia otca sa zmenila
najmä tým, že jeho spoločnosť vykazuje za posledné zdaňovacie obdobie stratu, a teda nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach spolu so zabezpečovaním nepretržitej starostlivosti o maloletého (dva
týždne v mesiaci), platiť aj výživné vo výške 100 eur mesačne k rukám matky. Súd preto výživné otca
na maloletého zrušil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu, a to z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj preto, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tvrdila, že s poukazom na ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine v danej veci nedošlo na
strane účastníkov k zmene pomerov. Zmena pomerov nastala iba na strane maloletého, vo vzťahu
k jeho zvýšeným výdavkom spojených s návštevou strednej školy. Uvedená zmena sa závažným

spôsobom neprejavuje v porovnaní s časom vydania pôvodného rozhodnutia a nezakladá hmotno-
právny predpoklad na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletého, a to ani v prípade, keď bolo výživné
rodičmi maloletého dohodnuté.

Ďalej v odvolaní uviedla, že v čase posledného rozhodovania súdu mala priemerný mesačný zárobok
vo výške cca 900 eur. V roku 2014 je jej priemerný mesačný zárobok vo výške cca 893 eur. Na jej

strane nedošlo k nárastu jej mesačných príjmov. Nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel
súd k uvedenému záveru. Žije v domácnosti s maloletým sama a zo svojich príjmov uhrádza všetky
náklady tejto domácnosti. O realizácii mesačných platieb, ako aj realizácii úhrad spojených s výživou
maloletého založila do súdneho spisu príslušné doklady. Nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré
investuje do jeho zdravotného stavu a ktoré súd vyhodnotil ako neprimerané, rovnako nie sú okolnosťou,

ktorá môže mať za následok zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletého. Náklady maloletého narástli
v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu. Tieto sa týkajú jeho školských pomôcok a súvisia s
cestovaním do školy. Náklady spojené s cestovaním do školy uhrádzajú rodičia maloletého v závislosti
od toho, u ktorého sa maloletý aktuálne podľa súdneho rozhodnutia nachádza. Náklady spojené s
nakúpením školských pomôcok znáša najmä matka, o čom založila do súdneho spisu príslušné doklady.

Nepopierala, že niektoré školské pomôcky mohol maloletému zakúpiť aj jeho otec. O tejto skutočnosti
však nemá vedomosť a okrem toho otec nepredložil žiadne doklady, ktoré by tomu nasvedčovali. Nárast
nákladovmaloletéhovsúvislostisjehonástupomnastrednúškoluniejetakýznačný,žebyodôvodňoval
zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletého. Tieto náklady navyše pokrýva predovšetkým ona.

Pokiaľ ide o príjmy otca dieťaťa, tento pri poslednom rozhodovaní súdu deklaroval mesačný príjem vo

výškecca400eur.Totožnýpríjemotecmaloletéhodeklarovalajvnávrhunazačatiekonania.Príjemotca
sa od posledného rozhodovania súdu žiadnym spôsobom nezmenil. Matka dieťaťa nespochybňovala
vykázanú stratu spoločnosti, v ktorých figuruje otec, avšak vzhľadom na to, že sa jedná o stratu
dlhodobú nie je zrejmé, z akých dôvodov otec dieťaťa naďalej v týchto spoločnostiach zotrváva.
Činnosť obchodnej spoločnosti si vyžaduje aj nemalé náklady na úhrade, ktorých sa otec musí podieľať.

Možno mať pochybnosť o tom, že ak by otec maloletého znášal náklady spojené s činnosťou týchto
obchodných spoločností, ak by z ich činnosti nemal žiaden prospech. Navyše otec je osobou, ktorá
rozhoduje o nakladaní s prostriedkami týchto spoločností. Vzhľadom na vykázanú stratu spoločnosti nie
je zrejmé, prečo tento neukončil svoju účasť na spoločnostiach a nezabezpečil si príjem zo zamestnania
zodpovedajúceho jeho vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné

konštatovať, že otec sa zamestnal bezprostredne po tom, ako súd vydal týmto rozhodnutím napadnutý
rozsudok. Podľa matky dieťaťa tak vo vzťahu k príjmom otca nenastala v danej veci zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Z podaného návrhu na začatie konania súčasne
nevyplýva ani nárast nákladov otca. Vo vzťahu k nákladom na bývanie sumou 180 eur nemožno podľa
matky tvrdiť, že došlo k ich nárastu v porovnaní s časom, keď súd schvaľoval dohodu o výške výživného.Podľa matky dieťaťa otec v podanom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu vo výške výživného na maloletého a
v tomto smere nepredložil súdu žiaden dôkaz.

Tvrdenie otca, že s úhradou výživného súhlasil iba z dôvodu, že matka nesúhlasila so striedavou
starostlivosťou je účelové. V pôvodnom konaní bola najskôr vyriešená otázka striedavej starostlivosti
a až následne otázka výživného. Otec navrhol, že bude platiť výživné celkom zrejme z dôvodu, že si
takéto úhrady v prospech maloletého mohol dovoliť.

Vyjadrenie súdu o tom, že sa mu javí byť nereálne, že by otec bezdôvodne zmenil svoje rozhodnutie

o výživnom na maloletého je zmätočné, nakoľko otec počas celého konania nepoukázal ani na jeden
dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie o výživnom na maloletého zmenené.

Podľa matky dieťaťa nie sú v danej veci splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom. Navrhla
preto rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh na zmenu rozsudku vo výroku o povinnosti otca
platiť výživné na maloletého zamieta.

Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky dieťaťa považoval rozhodnutie súdu za vecne

správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a založené na správnom právnom
posúdení veci. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Tvrdil, že bola jednoznačne preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to v súvislosti
s nástupom na strednú školu v Žiline, mimo svojho bydliska. Zvýšili sa náklady na jeho školské aj
mimoškolské aktivity, na dopravu do školy, na stravu, ako aj jeho záľuby. Všetky tieto náklady hradí každý

z rodičov jednej polovici. On ako otec sám hradí náklady maloletého spojené s jeho športovými aktivitami
- motokros (pohonné hmoty, náhradné diely na motorky, prilba, vybavenie a tiež telefón). Matka dieťaťa
hradí náklady na zdravotnú starostlivosť o maloletého.

Podľa otca dieťaťa preukázal zmenu pomerov aj na jeho strane. Oproti predchádzajúcemu obdobiu
došlo k poklesu príjmu, nakoľko spoločnosť, kde je otec konateľom a spoločníkom, za obdobie 2012

síce dosiahla minimálny zisk, ale v r. 2013 dosiahla stratu a smeruje k ukončeniu činnosti. Jeho príjem
je mesačne cca 400 eur, aj tento príjem je vyplácaný nepravidelne, v niektorých mesiacoch nie je
vyplatený vôbec. V pôvodnom rozhodnutí sp. zn. 27C/121/2011 súd zahrnul do jeho príjmov aj sumu
6.000 eur ako vyplatený osobný vklad do podnikania, ktorý bol vyplatený 30. 09. 2011. Kým teda jeho
príjem dosahuje cca 400 eur mesačne, príjem matky dieťaťa je cca 1.000 eur. Matka poberá na dieťa

prídavky a tiež daňový bonus, čo mesačne predstavuje sumu cca 50 eur, ktoré sú taktiež určené na
výživu a výchovu dieťaťa. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že v čase, keď súd rozhodol o jeho povinnosti platiť
výživné na maloletého v sume 100 eur, s ktorým súhlasil, si neuvedomoval, že náklady na dieťa sa budú
neustále zvyšovať a teda jeho reálne možnosti finančne pokryť tieto náklady v rovnakom rozsahu ako
matka, ktorej príjem bol v tom čase podstatne vyšší ako jeho príjem, nebudú postačovať na vykrytie

týchto potrieb. Okrem toho sa domnieval, že firma sa bude rozvíjať a jeho finančné možnosť budú
oveľa priaznivejšie. Situácia sa vyvinula inak. Jeho príjmy sa znížili jednak vplyvom nárastu výdavkov
na bývanie, ako aj výdavkov na potreby maloletého syna a výdavkov maloletého, ktoré hradí výlučne on.

Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky dieťaťa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.) pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Podaným návrhom sa otec dieťaťa domáhal zrušenia výživného počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti a to z toho dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého ako i na jeho strane.
Maloletýmá16rokov,nastúpildoprvéhoročníkastrednejškolyvŽiline.Vsúvislostistoutoskutočnosťoudošlo aj k nárastu odôvodnených potrieb dieťaťa (stravovanie, ošatenie, doprava do školy, mimoškolské
aktivity). Otec dieťaťa je konateľom a spoločníkom spoločnosti Nábytok R&M, s.r.o. a nemá príjem zo
závislej činnosti. Odmeny dostáva ako konateľ len nepravidelne, podľa hospodárenia firmy, v súčasnosti

je to mesačne cca 400 eur, nakoľko spoločnosť od r. 2010 stagnuje a je nutné riešiť úsporné opatrenia.
Keďže v dome rodičov spolu s maloletým býva dva týždne z každého kalendárneho mesiaca aj maloletý,
zvýšili sa výdavky na náklady spojené s užívaním domu a preto musí prispievať oproti roku 2011 svojim
rodičomnabývaniesumou180eur(oproti120eur).Vzhľadomnapríjemmatkyjemomentálnejejživotná
úroveň vyššia ako jeho.

Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila majúc za to, že nedošlo k podstatnej zmene oproti času keď
sú rozhodol o výkone rodičovských práv a povinností. Otec dieťaťa je činný aj v spoločnosti MOLINEX,
s.r.o., U Hluška, ul. Chalupkova č. 157/27, Čadca, IČO: 36394068. Zakúpil si nové motorové vozidlo
za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti platí účty za mobilné telefóny vo výške cca 300 eur
mesačne. Podľa nej sa jej majetkové pomery nezmenili. Vo vojom zamestnaní nepostúpila na vyššiu
pracovnú pozíciu a nebola jej zvýšená ani mesačná mzda. Poukázala tiež na to, že otec dieťa sám

súhlasil v rozvodovom konaní, že bude poukazovať výživné 100 eur mesačne.

Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že v prípade zmeny rozhodnutia o výživnom,
musí ísť o kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá sa navyše musí týkať skutočností, na ktorých je založené
predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom. Táto
zmena pomerov sa môže týkať potrieb oprávneného najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s

jehofyzickýmvyspievaním,zdravotnýmstavom,prípravounabudúcepovolanie,alezmenamôženastať
aj v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu, napríklad v dôsledku
zúženia, či rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť, alebo zníženie určených
čiastok výživného, prípadne aj zrušenie vyživovacej povinnosti. Obe kritériá uvedené v ustanovení §
75 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného, veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej
miery závisia od schopnosti a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že
životná roveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti
rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo príjem môže rodič dosiahnuť.

Z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu

Žilina sp. zn. 27C/121/2011 zo dňa 17. 02. 2011, ktorým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené,
maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka dieťaťa
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť každé prvé dva týždne v mesiaci od nedele od 18.00 hod. do
nedele 18.00 hod. a otec dieťaťa bude zabezpečovať osobnú starostlivosť zostávajúce dva týždne v
mesiaci od nedele od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase

odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča a v stanovenom čase prevziať v bydlisku
maloletého dieťaťa dieťa spolu aj s jeho osobnými vecami. Každý z rodičov bude maloletého zastupovať,
spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Otca dieťaťa zaviazal platiť
výživné na maloletého po 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa
od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 03. 2012. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva a to zo správy Nábytok R&M, s.r.o., Stráňavy, že otec dieťaťa je konateľ - majiteľ
firmy a nie je v pracovnom pomere a nemá mzdu. Odmeny dostáva podľa hospodárenia firmy. V roku
2011 mu bol vyplatený osobný vklad vo výške 6.000 eur, ktorý vkladal postupne do podnikania, keď firma
nemalapeniaze.Vkladbolvyplatený30.09.2011.Ďalšievrátenieosobnéhovkladu,prípadnerozdelenie
zisku bude po ukončení r. 2011 a zistenia hospodárenia firmy. Pokiaľ súd rozhodol o povinnosti otca

platiť výživného prihliadol na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, kde matka má čistý príjem
okolo 900 eur mesačne a otec ako konateľ sám uvádzal, že má čistý príjem okolo 400 eur mesačne, ale
sám sa vyjadril, že je ochotný platiť na výživného maloletého po 100 eur mesačne.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
počas trvania striedavej starostlivosti.Matka dieťaťa v odvolaní namietala, že v danej veci vo vzťahu k príjmom otca dieťaťa nie sú splnené
podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom.

Okresný súd odôvodnil rozsudok okresného súdu jednak tým, že od posledného rozhodnutia sa príjem

otca dieťaťa nezmenil ale aj tým, že jeho finančná situácia sa zmenila najmä tým, že jeho spoločnosť
vykazuje za posledné zdaňovacie obdobie stratu. Tento záver okresného súdu považoval odvolací súd
za rozporný. Pokiaľ by malo byť konštatované, že príjem otca dieťaťa sa nezmenil nebol by dôvod na
zrušenievýživnéhopočastrvaniastriedavejstarostlivosti.Aksavšakfinančnásituáciaotcazmenilaabol
by dôvod zrušiť vyživovaciu povinnosť musel okresný súd uviesť nielen to, že v dôsledku akej konkrétnej

skutočnosti ale aj odkedy k tomuto došlo. Počiatok zrušenia vyživovacej povinnosti musí totiž vyplývať
aj z výroku rozsudku, aby mohol byť tento vykonateľný. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu sa
viac zameriava na neprimeranosť výdavkov dieťaťa ako na pomery otca dieťaťa ohľadom ktorých okrem
daňových priznaní nezistil rozhodné skutočnosti. V prvom rade sa mal oboznámiť z obsahom celého
spisu okresného súdu sp. zn. 27C/121/2011, aby bolo nepochybne zrejmé v akých spoločnostiach bol
otec dieťaťa činný. V odôvodnení rozsudku okresného súdu sp. zn. 27C/121/2011 zo dňa 17. 02. 2011 sa

uvádzalenspoločnosťsr.o.NábytokR&M,s.r.o.,Stráňavy.Zobsahuvýpisuzobchodnéhoregistra,ktorý
je súčasťou tohto spisu vyplýva, že je od 18. 09. 2000 spoločníkom spoločnosti MOLINEX, s.r.o., teda
už aj v čase poslednej súdnej úpravy. Okrem toho okresný súd mal otca dieťaťa vypočuť ako účastníka
konania (§ 131 ods. 1 O. s. p.) k tomu odkedy žiada zrušiť výživné na maloletého a z akého dôvodu
práve od tohto času. Napriek vyžiadaným daňovým dokladom ohľadom oboch spoločností, v ktorých je

otec dieťaťa činný mal sa tento na ozrejmenie bližšie vyjadriť k činnosti spoločnosti Nábytok R&M, s.r.o.
to znamená, k tomu čo je hlavným predmetom spoločnosti, počtu zamestnancov, stavu hnuteľného a
nehnuteľného majetku spoločnosti, finančným prostriedkom na účtoch, záväzkom spoločnosti, odkedy
spoločnosť stagnuje, z akého dôvodu, rozdielom ohľadom fungovania spoločnosti v čase poslednej
úpravy a v súčasnej dobe, aké opatrenia vykonáva na zmenu súčasného stavu, ako aj ďalšie rozhodné

skutočnosti. V rovnakom smere sa mal otec dieťaťa vyjadriť aj k spoločnosti MOLINEX, s.r.o., ktorej
je tiež spoločníkom. Napokon mal tiež uviesť aké sú jeho majetkové pomery (napr. osobné motorové
vozidlá, nehnuteľnosti).

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom pomerov otca
dieťaťa a nevykonal dokazovanie tak, ako mu to vyplýva z ust. § 120 ods. 2 O. s. p., odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie vo vyššie uvedenom naznačenom smere s tým, že
otec dieťaťa by mal na svoje tvrdenia predložiť aj dôkazy. Taktiež sa obaja rodičia vyjadria k tomu či
od rozhodnutia okresného súdu sa prípadne nezmenili rozhodné skutočnosti na ich strane ako i na

strane dieťaťa (matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že otec sa zamestnal bezprostredne po tom, ako súd
vydal týmto rozhodnutím napadnutý rozsudok). V novom rozhodnutí okresný súd zistené skutočnosti
vyhodnotí a o veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.