Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213225598.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: W. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. V. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom,
so sídlom Štefana Rosívala 2, Bratislava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
12Er/1842/2013-13 zo dňa 07. marca 2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-2010/13-EK zo dňa 13.09.2013. Zamietnutie žiadosti o
udeleniepoverenianazákladetohtoexekučnéhotituluodôvodnilustanoveniami§44ods.2Exekučného
poriadku, § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. OZ. Zmluvu o úvere uzavretú
účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. OZ.
V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách. Preskúmaniu podrobil rozhodcovskú zmluvu a vyhodnotil ju ako neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná,
pretože spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Reálne tým dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku (spolu) zmluvného (úverového) vzťahu, núti spotrebiteľa podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom a preto je v zmysle §
53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 OZ neprijateľná, a teda neplatná. Z tohto dôvodu preto nemalo prebehnúť
ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom

na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom napadnuté uznesenie
žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní zdôraznil, že medzi
oprávneným a povinným bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá nie je súčasťou
žiadneho iného dokumentu, preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.
1 OZ, keďže nejde o ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva nebola

podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, čo vyplýva aj z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy ako aj z práva najednostranné odstúpenie o predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter
individuálneho dojednania, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Ak by rozhodcovská zmluva
nebola individuálnym dojednaním, nemožno ju posúdiť ako neprijateľnú podmienku vzhľadom na proces

jej uzatvárania. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok a zároveň povinný ju
mohol odmietnuť a bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o úvere. Popri tom, že rozhodcovská
zmluva je individuálnym dojednaním, nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 a
ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu,

ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom alebo
predrozhodcovskýmsúdom.Poukázaltiežnaznenie§53ods.4písm.r)OZ,ktorézakazujeustanovenie
zmluvy, ktoré by nútilo spotrebiteľa pri podávaní žaloby postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní.
Právnym následkom porušenia tohto zákazu je neprijateľnosť len toho ustanovenia v rozhodcovskej
doložke, ktoré zákonný zákaz porušuje, nie celej rozhodcovskej doložky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“),

po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 44 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne
správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého

uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je
oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že
skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom

konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvyalebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch
na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto
účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní

skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej
neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo
§ 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna
zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a

spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože
inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu
tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 zo dňa 27.09.2012, podľa
ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods.

1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský
rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého
výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.Zákonorozhodcovskomkonanínevylučuje,abyotázka(nedostatku)právomocirozhodcu
bola skúmaná i v exekučnom konaní.

V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 11.03.2011 (povinným podpísaná dňa
08.03.2011) uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500003076. Predmetná zmluva spĺňa kritéria
stanovené ustanovením § 52 OZ, bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny
vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný
súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, pričom povinným bola
podpísaná dňa 08.03.2011, teda v rovnaký deň, v ktorý podpísal aj predmetnú zmluvu o úvere.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného o individuálnom dojednaní tejto zmluvy. Predmetná
rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou nachádzajúcou sa na samostatnej listine, podpísaná
oboma zmluvnými stranami. Z týchto skutočností však jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú

zmluvu. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal povinný spolu so zmluvou o úvere ako viacero
spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný list malo za
účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je
uvedená ako samostatná rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej

zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle §
53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednanú. Skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej
zmluvyjeuvedené,žeuzatvorenierozhodcovskejzmluvyniejepodmienkouuzatvoreniazmluvyoúvere,
nie je dostatočným dôkazom, že tomu tak aj bolo. Nesporným dôkazom slobodného a individuálnehouzatvorenie rozhodcovskej zmluvy by bola situácia, keď rozhodcovská doložka resp. zmluva by bola
uzatvorenáažurčitýčaspouzatvorenízmluvyoúvereaposkytnutífinančnýchprostriedkov,samozrejme
len za predpokladu, že by nebolo uzatvorenie inej dohody v prospech dlžníka (napr. splátkového

kalendára) podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ako to v praxi často býva. Z tohto dôvodu
odvolací súd podrobil predmetnú rozhodcovskú doložku preskúmaniu z hľadiska, či nejde o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamiZmluvyoRÚ,sporušením,ukončením

či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred
rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. V prípade, že žalobca sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý
z uvedených rozhodcovských súdov. Súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku správne posúdil
ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským

súdom, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ -
dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa
je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná
rozhodcovskádoložkaspôsobujehrubújednostrannúvýhodnosťpreveriteľa-dodávateľa,pretoževýber

rozhodcov dodávateľom je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá
je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej
doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
uvažovať nad tým, že by rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.
Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej

právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský
súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u
dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

Cit. § 53 ods. 4 písm. r) OZ je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú doložku/zmluvu nie je možné

akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navyše tunajší súd
dodáva, že ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ taktiež nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži.Odoložku,ktorávyžaduje,abyspotrebiteľriešilsporyvýlučnevrozhodcovskomkonaníideteda
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,

ako je tomu v danom prípade, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd
zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je
len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný
rozhodcovský súd.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská zmluva bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods.
4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský

súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods.
4 a § 224 ods. 4 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.