Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/824/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200407
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614200407.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V., K. W. XXX/XX, t.č. bytom Y., U. XXX, proti odporkyni: I. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I. V., K. W. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Silviou
Šupalovou, bytom v I. V., K. W. XXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/21/2014-33 zo dňa 14.
apríla 2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol. Odporkyni nepriznal právo na
náhradu trov konania
V odôvodnení rozsudku uviedol, že dokazovaním bolo nesporne zistené, že odporkyňa maturovala
na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku 07.02.2012, zamestnaná bola od 13.04.2013 do
konca augusta 2013. Od 01.09.2013 je riadnou študentkou Slovenskej technickej univerzity Bratislava,
Materiálovotechnologickej fakulty, so sídlom v Trnave , a to 1. ročníka I. stupňa denného štúdia. V čase
rozhodovania súdu nemá zabezpečený príjem vlastnou prácou z dôvodu prípravy na výkon budúceho
povolaniasústavnýmštúdiom. Navrhovateľsa,narozdielodkonaniavedenéhopodsp.zn.7C/147/2013
tunajšieho okresného súdu, nedomáhal zrušenia vyživovacej povinnosti pre nadobudnutie schopnosti
odporkyne sama sa živiť, ale z dôvodu rozporu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi. Navrhovateľ
v návrhu neozrejmil, v čom tento rozpor spočíva. Jeho osobným výsluchom nebolo možné toto tvrdenie
ozrejmiť, lebo v úložnej dobe si súdne zásielky odporca na adrese trvalého bydliska (ktorú v návrhu
uviedol napriek tomu, že sa na nej niekoľko rokov nezdržiava), ani na adrese súčasného bydliska
nevyzdvihol (hoci rozsudok tunajšieho okresného súdu vo veci sp. zn. 7C/147/2013 mu bol na adrese
terajšieho bydliska v ČR doručený). Výsluchom odporkyne, ani vykonanými listinnými dôkazmi tento
rozpor zistený nebol, takže súdu nezostalo iné ako návrh zamietnuť. O náhrade trov konania bolo
rozhodnuté podľa § 142 ods. l a § 151 ods. l O.s.p.. V konaní úspešná odporkyňa nepodala návrh na
prisúdenie náhrady trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že hlavným
dôvodom odvolania je nesprávne posúdenie veci. Vytýkal súdu, že argumenty a dôkazy, ktoré predložil
neboli brané do úvahy. Konštatoval, že dcéra bola u neho na návšteve dvakrát. Od 12 roku života o
neho neprejavila záujem. Nikdy nebol informovaný o jej živote, jedine v momente, keď si to zisťoval
sám. Posúdenie celej záležitosti považoval za jednostranné. Uviedol, že jeho doterajší zdravotný stav
mu neumožňuje cestovať a ani potrebné finančné prostriedky na vlastný život. Lieči sa už viac ako rok
na depresiu a má dlhodobo vysoký krvný tlak.Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. bol vyhlásený rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia tak, ako vyplýva z citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Súd po preskúmaní všetkých
okolností tohto prípadu dospel k záveru, že nie je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči odporkyni. Plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére (odporkyni) je jeho zákonnou povinnosťou a
trvá do času, kým odporkyňa nebude schopná sama sa živiť. Skutočnosť, že v súčasnosti odporkyňa
študuje na vysokej škole, odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej. Vyplýva to
z úlohy rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu.
Jedinou výnimkou, pre ktorú by nemalo mať plnoleté dieťa (odporkyňa) právo na výživné, aj keď spĺňa
zákonné kritéria, by bol rozpor s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť
ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel (noriem) spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti
uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonus mores). Podľa
komentára k § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú
dôvodynastraneoprávneného.Predpokladásatedatakésprávanieoprávnenéhovočipovinnému,ktoré
spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie,
poctivosti a dôvery. Súd tieto princípy vždy musí skúmať v kontexte daného individuálneho prípadu,
konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o
rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možno usudzovať, že nestačí len obyčajná
nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a
závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho
či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Z konania a
chovania sa odporkyne však nevyplynulo nič, čo by mohlo mať za následok zánik vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči nej, tzn. také konanie, ktoré vo vzťahu k navrhovateľovi je v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, a preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní
úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, keďže si žiadne neuplatnila.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.