Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211332
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712211332.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 36865141, proti povinnej Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z. Š. č. XXX,
o vymoženie 822,01 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod č. EX 8778/12, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného

súdu Michalovce zo dňa 31.7.2012 č.k. 17Er/434/2012-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená navrhla vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým

je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
zo dňa 9.8.2011 sp. zn. SR 07513/11. Spolu s exekučným titulom bola súdu predložená kópia
Zmenky (označená číslom XXXXXXXXX, spísaná dňa XX.X.XXXX) na základe ktorej bolo rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní ako aj Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou dňa
XX.X.XXXX pod č. XXXXXXXXX. Na základe tejto Zmluvy poskytla oprávnená povinnej úver vo výške
500 eur za poplatok 484 eur údajne na výkon povolania. Úver sa povinná zaviazala splácať oprávnenej

v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom XX.X.XXXX.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2, § 9 ods. 2, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS a uvedenú Zmluvu
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Ďalej uviedol, že Zmluva obsahuje viac neprijateľných podmienok,

a to Dohodu o vyplnení zmenky (bod č. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) ktorá je v
rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka, pretože je dohodnutá v prospech oprávnenej.
V súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, zmenkou je možné zabezpečiť spotrebiteľský úver
maximálne vo výške 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd preto odplatu, ktorej výška je
takmer 97% istiny úveru, považoval za neprimerane vysokú. Za neprimerané súd považoval tiež úroky
z omeškania, a nakoľko zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, súd poskytnutý úver

považovalzabezúročnýabezpoplatkov.Nazákladeuvedenéhomalsúdzato,ženakoľkorozhodcovský
rozsudok zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje tonevykonateľnosť exekučného titulu. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorým navrhla napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym
právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pretože súd prvého
stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Uviedla, že podľa jej
názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a citovala ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Namietala, že súd v rámci exekučného konania sa
musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov
a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR ÚS 5/2000,
zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore

s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietala tiež, že súd nevydal poverenie
na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný so zákonom. V závere uviedla, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené, najmä v časti posúdenia uvedeného
vzťahu ako spotrebiteľského, a súd postupoval v rozpore so zásadou pacta sunt servanda.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na
prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej konštatoval neplatnosť dohody o vyplnení zmenky. Na

doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné:

Pokiaľideoprávoexekučnéhosúdupreskúmavaťprávoplatnýrozsudokrozhodcovskéhosúdu,odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru
Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08
Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodrigues Nogueira).

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvárajú dodávateľ so spotrebiteľom,
pričom dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom sa rozumie fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky.
Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný
prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje,
resp.ukladáexekučnémusúduzastaviťexekučnékonanieohľadomnárokupriznanémurozhodcovským

rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnenýa povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do
úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok

oprávnenéhoposudzoval.Uvedenéprávoapovinnosťexekučnéhosúduvyplývaajzustálenejjudikatúry
Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť
práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok
vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo
k porušeniu práv oprávneného.

Odvolací súd na doplnenie uvádza, že oprávnená, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť
vykonávať s odbornou starostlivosťou, mala a musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a má poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe
nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe
alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len
vtedy, ak neodporuje úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a s ňou súvisiacich
vykonávacích predpisov. To znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade

zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z.,
a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. neupravuje ju úplne, nastupuje úprava spotrebiteľského
práva v širšom slova zmysle a to úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková
právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje

Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrhy týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej

zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo
neprijatie návrhu.

Podľaustanovenia§53ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhovčaseuzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej

pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávnenou a povinnou, ktorý vznikol

na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko
oprávnená nepreukázala, že povinnej poskytla úver na podnikateľské účely.Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď
ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „Zmluva o úvere“, pretože
podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento

iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva
spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 1 a 2 zákona č.
129/2010 Z.z., preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Oprávnenáďalejnamietala,žesúdnevydalpoverenienavykonanieexekúcievčasti,vktorejjeexekučný
titul súladný so zákonom.

V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola zakotvená Dohoda o vyplnení zmenky v

znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. . . . Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý

dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len
časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom
sa do 31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V danom prípade oprávnená na základe Zmluvy o úvere poskytla povinnej úver vo výške 500 eur, a
preto podľa vyššie uvedeného ustanovenia mohla byť zabezpečovacia zmenka vystavená najviac na
sumu 150 eur, čo predstavuje 30 % z poskytnutého úveru. Keďže zmenka bola vystavená v rovnaký

deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere. Oprávnená však zmenku vyplnila na sumu 937,01 eura. Týmto
spôsobom (podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) vyplnená zmenka, je v rozpore
s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že dohoda o vyplnení zmenky uvedená v bode 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou v Zmluve o úvere a akotaká je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmenka ako aj na jej základe vydaný
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v tomto konaní, boli vydané v rozpore so zákonom. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vady exekučného titulu, ktoré nemožno odstrániť a pre ktoré sa

rozhodcovskýrozsudokstávanespôsobilýmexekučnýmtitulom.Takýtorozhodcovskýrozsudoknemôže
byť podkladom na vykonanie exekúcie. Preto ak súd prvého stupňa posúdil exekučný titul podľa § 45
ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní ako vydaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, posúdil
ho v súlade so zákonnou úpravou a dôvodne žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací

súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci
na všeobecnom súde.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnená nemala v tomto konaní

úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.