Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205124
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613205124.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bratislava, ul. Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného splnomocneným zástupcom: BBH
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Gorkého č. 3, IČO: 36 713 066, proti žalovaným:
1/ G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. D. č. XX, 2/ T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. D. č.
XX, o zaplatenie sumy 945,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 5C/175/2013-265 zo dňa 22. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/175/2013-265 zo dňa 22. 11. 2013 žalobu zamietol (výrok I.).
Žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, doručenou súdu dňa 14. 05. 2013, sa žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu domáhal voči žalovaným splnenia povinnosti zaplatiť sumu 945,61 eur, úrok z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy789,64eurod01.03.2013dozaplateniaanáhradytrovkonania.

V doplnení žaloby zo dňa 08. 11. 2013 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu (advokáta)
uviedol, že povolené prečerpanie je osobitný typ úveru poskytovaný k bežnému účtu klienta - fyzickej
osoby a umožňuje prečerpať bežný účet, t. j. ísť do mínusu. Výšku, čas a spôsob čerpania a splácania si
určuje klient podľa svojich potrieb. K čerpaniu úveru dochádza po vyčerpaní vlastných prostriedkov na

bežnom účte. Úver sa spláca priebežne, bezhotovostnými a hotovostnými vkladmi na účet, nie pevne
stanovenou splátkou. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že na bežnom účte žalovaných bolo v
priebehu zmluvného vzťahu uskutočnené veľké množstvo finančných operácií, t. j. výberov a vkladov
a žalovaní využívali možnosť prečerpať vlastné finančné prostriedky na bežnom účte. Dátum a výška
čerpania peňažných prostriedkov, ako aj obdobie, počas ktorého vznikol peňažný záväzok žalovaných
prehľadne vyplýva zo žalobcom predloženej platobnej histórie. Žalovaní sa v súlade s ich platobnou

históriou pohybovali odo dňa 31. 08. 2005 trvalo v mínuse, t. j. mali vyčerpaných viac peňažných
prostriedkov, ako vložili na účet, až sa dostali dňa 31. 10. 2005 prvýkrát do nepovoleného prečerpania,
keďže zostatok na bežnom účte žalovaných bol menej ako povolených 21.000,- Sk (bol vo výške -
21.045,90 Sk). Od 28. 10. 2010 boli žalovaní trvalo v nepovolenom prečerpaní, keď stav na účte bol
nepretržite nižší ako - 697,07 eur a tak došlo dňa 06. 09. 2010 k ukončeniu kontokorentnej zmluvy. Ku
dňu ukončenia zmluvy bol v súlade s dôkazom s názvom výpis II zostatok na účte vo výške - 786,89

eur. V dôsledku ukončenia zmluvy zo strany žalobcu sa stal celý záväzok splatným. Žalovaní sa do
omeškania so zaplatením celého splatného záväzku dostali dňa 07. 09. 2010, t. j. dňa nasledujúceho
po dni konečnej splatnosti úveru.

Po vykonanom dokazovaní, a to zmluvou o kontokorentnom úvere, zmluvou zo dňa 12. 07. 2005,
všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou výzvou, okresný súd, opierajúc sa o ust.§ 79
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), § 101 ods. 1 O. s. p., žalobu zamietol zdôvodu, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok, na
ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu
a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo,

že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 31. 08. 2005 zmluvu o kontokorentnom úvere, z ktorej si žalobca
uplatňuje svoj nárok. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu 945,61 eur tak, že pozostáva z položky
istina vo výške 785,45 eur, z riadnych úrokov vo výške 4,19 eur, z úrokov z omeškania vo výške
101,22 eur a z nákladov vo výške 54,75 eur. Uvedené vymedzenie skutkového deja je príliš všeobecné,
neurčité, teda nepostačujúce a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj

nárok, nie sú opísané v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a
vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období
(rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaní začali čerpať poskytnuté peňažné prostriedky,
v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovaným dlh, ktorého splnenie je predmetom
konania. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé, a to ani po výzve súdu, ktoré splátky žalovaní uhradili a
ktoré neuhradili; v prípade zaplatených splátok žalobca neuviedol ich výšku, dátum úhrady, obdobie,

na ktoré sa platba vzťahuje. V prípade neuhradených splátok žalobca taktiež neuviedol ich výšku, ani
obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. V žalobe absentuje riadna a zrozumiteľná
špecifikácia v časti žalovanej sumy, a to istiny vo výške 785,45 eur uvedením presného spôsobu jej
výpočtu, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva. Nemožno sa uspokojiť s tvrdením žalobcu,
že uvedená položka istiny predstavuje súčet finančných prostriedkov, skutočne čerpaných žalovanými

a poplatkov za vedenie účtu. Uvedené tvrdenie, pokiaľ ide o špecifikáciu tejto časti žalovanej sumy,
je absolútne všeobecné a neurčité. Je povinnosťou žalobcu uplatnený nárok riadne špecifikovať tak,
aby nemohol byť zamenený s iným nárokom. V žalobe preto absentuje tvrdenie, v akom rozsahu
žalovaní čerpali v tom - ktorom mesiaci peňažné prostriedky, v akej výške v tom - ktorom mesiaci bol
splácaný úver a na uvedenom základe je možné určiť presný spôsob výpočtu uvedenej časti žalovanej

sumy a podrobiť kontrole správnosť tohto výpočtu. Žalobca pri špecifikácii istiny vo výške 785,45 eur
neuviedol, aká čiastka pripadá na sumu skutočne čerpaných finančných prostriedkov žalovanými a aká
čiastka pripadá na poplatky za vedenie účtu s rozlíšením toho ktorého obdobia, ku ktorému uvedené
platby prislúchajú. Rovnako ani ďalšia časť žalovanej sumy, a to riadne úroky vo výške 4,19 eur
nie je zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom vyčíslená, keďže aj v tomto prípade absentuje jej

špecifikácia uvedením presného spôsobu výpočtu. Nie je zrejmé, z akej sumy boli vyčíslené riadne
úroky, za aké konkrétne obdobie a z akej úrokovej sadzby vychádzala žalujúca strana pri výpočte
uvedenej sumy (keďže úroková sadzba bola dohodnutá ako typ premenlivá). Keďže žalobca vôbec
nešpecifikoval istinu vo výške 785,45 eur, súd sa potom ani nezaoberal ďalšou časťou žalovanej sumy,
a to úrokmi z omeškania vo výške 101,22 eur. Základom ich vyčíslenia je súčet istiny 785,45 eur a

riadnych úrokov 4,19 eur. Keďže tieto položky neboli zrozumiteľným spôsobom špecifikované, nie je
možné posúdiť ani správnosť vyčíslenia predmetných úrokov z omeškania. Rovnako aj časť žalovanej
sumy predstavujúcej náklady vo výške 54,75 eur nie je jednoznačne a zrozumiteľne špecifikovaná. Pri
jej vyčíslení absentuje obdobie, ku ktorému prislúcha uvedená čiastka, výška úrokovej sadzby, ako aj
dlžná suma, z ktorej boli predmetné náklady, ktoré boli označené žalobcom, ako úroky z omeškania

vyčíslené. Nemožno tiež prehliadnuť skutkové tvrdenia žalujúcej strany uvedené v doplnení žaloby, v
zmysle ktorých sa žalovaní pohybovali od 31. 08. 2005 v mínuse (išlo len o povolené prečerpanie),
dňa 31. 10. 2005 sa prvýkrát dostali do nepovoleného prečerpania a od 28. 10. 2010
boli žalovaní trvalo v nepovolenom prečerpaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe
vôbec nerozlíšil, aká dlžná čiastka predstavuje nárok titulom povoleného prečerpania a aká dlžná

čiastka predstavuje nárok titulom nepovoleného prečerpania. Žalobca taktiež netvrdil skutkové tvrdenia
preukazujúce vznik a rozsah nároku titulom nepovoleného prečerpania. Vyznieva nelogicky tvrdenie
žalujúcej strany, že odo dňa 28. 10. 2010 boli žalovaní trvalo v nepovolenom prečerpaní, keďže už
predtým, t. j. dňa 06. 09. 2010 došlo k ukončeniu kontokorentnej zmluvy. Význam riadneho doplnenia
žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú

s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva
je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným
nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom
základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné
zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie

a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s
peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z
hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s
jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôraznil, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosťopísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené
listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť
skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu.

Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných
v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov
skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá
procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov
konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti

na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v
žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43 O. s. p. Napriek
absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno
pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že žalobca nedoplnil
žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia
v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca, resp. jeho právny

zástupca, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor
pre doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaným 1/, 2/, ktorí
boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Žalovaní 1/, 2/ si náhradu trov konania neuplatnili, z tohto dôvodu im súd náhradu trov

konania nepriznal.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, prostredníctvom splnomocneného zástupcu.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odvolaní vytýkal súdu neúplné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu nevykonania navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia na základe

vykonaných dôkazov.

Poukázal na to, že riadne špecifikoval žalovanú sumu 945,61 eur tak, že pozostáva z istiny 785,45 eur,
riadnych úrokov 4,19 eur, úrokov z omeškania 101,22 eur a z nákladov vo výške 54,75 eur a tvrdenie
okresného súdu, pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej sumy, že je všeobecná a neurčitá, považoval za
nesprávne, nakoľko okresný súd riadne nevykonal dôkazy, ktoré mu boli predložené, pretože žalobca

túto podrobne vyčíslil v Návrhu v znení Vyjadrenia, pričom jednotlivé uplatnené položky sú jednoznačne
a nezameniteľne identifikované. Dôvodnosť podaného návrhu preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré
žalobca konajúcemu súdu predložil. Poukázal na to, že na výzvu súdu zo dňa 28. 10. 2012 predložil
Vyjadrenie, v ktorom presne špecifikoval uplatnenú pohľadávku a podrobne zodpovedal požiadavky
okresného súdu uvedené vo výzve, t. j. preukázal čerpanie finančných prostriedkov a nesplatenie dlhu,

počiatok omeškania s úhradou dlhu, úrokovú sadzbu za dlžné obdobie pri úrokoch z úveru a úrokoch z
omeškania, právo na úročenie istiny vrátane úrokov, skutočnosť, že došlo k ukončeniu zmluvy zo strany
žalobcu, kedy nastala konečná splatnosť úveru a objasnil špecifiká povoleného prečerpania. Právny
záver okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno je nedôvodný a arbitrárny.

Ďalej žalobca vytýkal okresnému súdu, že nerešpektoval základnú zásadu súkromného práva a to

rovnosť procesných strán. Žalovaní 1/, 2/ nikdy nespochybnili existenciu nároku žalobcu, jeho výšku ani
právny dôvod, v priebehu celého konania sa k návrhu nevyjadrili, pojednávania, na ktorom okresný súd
vec prejednal sa bez ospravedlnenia nezúčastnili hoci naň boli riadne a včas predvolaní a konajúci súd
aj napriek tomu neprimerane zvýhodnil žalovaných, keď zamietol návrh v celom rozsahu a to aj napriek
tomu, že žalobca splnil požiadavky konajúceho súdu uvedené vo výzve. Poukázal tiež na to, že bremeno

tvrdenia, dôkazné bremeno nie sú povinnosťami len žalobcu ale všetkých účastníkov konania. Žalovaný
ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že
právo žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie.
Žalovaní boli v priebehu celého konania nečinní. Táto nečinnosť však v žiadnom prípade nemôže byť
nahradená činnosťou konajúceho súdu.

Ako ďalšiu vadu konania, ktorá má za následok nesprávnosť rozhodnutia videl žalobca v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia. Okresný súd sa so žalobným návrhom dostatočne nevysporiadal, neuviedol z
akých dôkazov vychádzal. Jeho rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné.Namietal v tejto súvislosti aj nesprávne rozhodnutie o trovách konania.

Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O. s. p)., a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že žalobou, doručenou súdu dňa

14. 05. 2013, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhal voči žalovaným splnenia
povinnosti zaplatiť sumu 945,61 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,64 eur od 01.
03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31. 08. 2005 uzatvorili
účastníci konania zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0333123594/1/1, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovaným kontokorentný úver vo výške úverového rámca 21.000,- Sk (697,07 eur)

spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery hotovosti z účtu, a
to aj vtedy, ak nebude existovať pohľadávka žalovaných voči žalobcovi z účtu žalovaných, ktorá vznikne
v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaných, alebo vkladom v hotovosti
na účet žalovaných, a to do výšky úverového rámca. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý kontokorentný
úver splatiť do konečnej splatnosti úveru 30. 08. 2006. Zmluva o kontokorentnom úvere bola uzatvorená

na dobu určitú, a to na obdobie 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. Účastníci konania sa zároveň
dohodli, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka, ak žalovaný v lehote jedného mesiaca
pred uplynutím doby trvania zmluvy neoznámi, že nemá záujem o predĺženie predmetnej zmluvy o
kontokorentnom úvere. Zo strany žalovaných k takémuto oznámeniu nedošlo a žalovaní opätovne
čerpali úver, ktorú skutočnosť žalobca dokladoval výpismi z účtu. Žalovaní sa zaviazali kontokorentný

úver splácať do dňa konečnej splatnosti kontokorentného úveru formou započítania pohľadávky žalobcu
proti pohľadávke žalovaných z ich účtu. Žalovaní za zaviazali zaplatiť žalobcovi riadne úroky vo výške
10,65 % ročne so splatnosťou ročne k 31. 12. kalendárneho roka. Nakoľko žalovaní svoj záväzok
zo zmluvy nesplnili riadne a včas, žalobca vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 06. 09. 2010,
čím došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Následne dňa 22. 07. 2011 došlo zo

strany žalobcu k zrušeniu účtu žalovaných č. XXXXXXXXXX/XXXX. a preúčtovanie na účet s názvom
pohľadávka z nepovoleného prečerpania č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Peňažný záväzok žalovaných
vyčíslený vo výške 945,61 eur pozostáva z pohľadávky vo výške 785,45 eur a príslušenstva vo výške
160,16 eur, pričom príslušenstvo pozostáva z riadnych úrokov vo výške 4,19 eur, z úrokov z omeškania
vovýške101,22euraznákladovvovýške54,75eur.Položkaistinavsume785,45eurpredstavujesúčet

finančných prostriedkov skutočne čerpaných žalovanými a poplatkov za vedenie účtu. Riadne úroky vo
výške 4,19 eur predstavujú sumu riadnych úrokov žalobcom predpísaných do dňa zrušenia účtu, t. j.
do dňa 22. 07. 2011. Úroky z omeškania vo výške 101,22 eur predstavujú súčet nasledovných súm:
suma vo výške 98,15 eur - úroky z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy vo výške 789,64 eur (súčet
istiny a riadnych úrokov) od 23. 07. 2011 (odo dňa nasledujúceho po dni kedy došlo zo strany žalobcu

k zrušeniu účtu žalovaných) do 31. 01. 2013 (do dňa, kedy si žalobca uplatňoval úroky z omeškania vo
výške 8 % ročne) a sumy vo výške 3,07 eur - úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,64 eur
od 01. 02. 2013 (odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo zo strany žalobcu k zmene výšky úrokovej
sadzby) do 28. 02. 2013 (do dňa, kedy si žalobca vyčíslil v žalobe pohľadávku). Náklady vo výške 54,75
eur predstavujú úroky z omeškania do dňa zrušenia účtu žalovaných, t. j. do dňa 22. 07. 2011.

V doplnení žaloby zo dňa 08. 11. 2013 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol,
že povolené prečerpanie je osobitný typ úveru poskytovaný k bežnému účtu klienta - fyzickej osoby
a umožňuje prečerpať bežný účet, t. j. ísť do mínusu. Výšku, čas a spôsob čerpania a splácania si
určuje klient podľa svojich potrieb. K čerpaniu úveru dochádza po vyčerpaní vlastných prostriedkov na
bežnom účte. Úver sa spláca priebežne, bezhotovostnými a hotovostnými vkladmi na účet, nie pevne

stanovenou splátkou. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že na bežnom účte žalovaných bolo v
priebehu zmluvného vzťahu uskutočnené veľké množstvo finančných operácií, t. j. výberov a vkladova žalovaní využívali možnosť prečerpať vlastné finančné prostriedky na bežnom účte. Dátum a výška
čerpania peňažných prostriedkov, ako aj obdobie, počas ktorého vznikol peňažný záväzok žalovaných
prehľadne vyplýva zo žalobcom predloženej platobnej histórie. Žalovaní sa v súlade s ich platobnou

históriou pohybovali odo dňa 31. 08. 2005 trvalo v mínuse, t. j. mali vyčerpaných viac peňažných
prostriedkov, ako vložili na účet, až sa dostali dňa 31. 10. 2005 prvýkrát do nepovoleného prečerpania,
keďže zostatok na bežnom účte žalovaných bol menej ako povolených 21.000,- Sk (bol vo výške -
21.045,90 Sk). Od 28. 10. 2010 boli žalovaní trvalo v nepovolenom prečerpaní, keď stav na účte bol
nepretržite nižší ako - 697,07 eur a tak došlo dňa 06. 09. 2010 k ukončeniu kontokorentnej zmluvy. Ku

dňu ukončenia zmluvy bol v súlade s dôkazom s názvom výpis II zostatok na účte vo výške - 786,89
eur. V dôsledku ukončenia zmluvy zo strany žalobcu sa stal celý záväzok splatným. Žalovaní sa do
omeškania so zaplatením celého splatného záväzku dostali dňa 07. 09. 2010, t. j. dňa nasledujúceho
po dni konečnej splatnosti úveru.

Okresný súd žalobcu, vyzval podaním označeným ako výzva z 28. 10. 2013 (č. l. 230), doručeným
do vlastných rúk splnomocneného zástupcu žalobcu dňa 04. 11. 2013, na doplnenie žaloby o opis

rozhodujúcich skutočností v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, najneskôr do dňa predchádzajúceho
súdnemu konaniu, pričom uviedol, ktoré relevantné skutočnosti je potrebné doplniť. Dňa 05. 11. 2013
adresoval žalobca žiadosť o predĺženie lehoty z dôvodu riadnej prípravy na vyjadrenie k predmetnej
výzve.

Na túto podrobnú výzvu súdu obsahujúcu presné otázky položené za účelom doplnenia skutkových

tvrdení, žalobca reagoval písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 14. 11. 2013 a zaslal
súdu podrobné vyjadrenie k výzve spolu s prílohami - listinnými dôkazmi (č. l. 247-257 spisu).

Pojednávanie bez prítomnosti účastníkov súd vykonal dňa 22. 11. 2013.

Krajskýsúd popreskúmanínapadnutéhorozsudkuikonania,ktorémupredchádzalodospelkzáveru,že
v prvostupňovom konaní došlo k vadám, ktoré v konečnom dôsledku viedli k nesprávnemu rozhodnutiu

vo veci a k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Pokiaľ okresný súd založil svoj zamietajúci rozsudok na tej skutočnosti, že v žalobe žalobcu absentuje
opis rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe si
uplatňuje svoje právo, odvolací súd sa s vyššie uvedenými závermi nestotožnil.

Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke a k jeho

identifikácii, ktorá umožňuje odlíšenie od predmetu iných konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností
je jednou z podstatných náležitostí riadneho návrhu na začatie konania. Ak žaloba neobsahuje všetky
podstatné náležitosti, sudca alebo poverený zamestnanec súdu podľa § 43 ods. 1 vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí a ktorá
nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení zároveň uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Ak účastník v lehote podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní
pokračovať,súdodmietnepodanie,ktorébymohlobyťpodľasvojhoobsahunávrhomnazačatiekonania
(§ 43 ods. 2 O. s. p.).

Okresný súd v prejednávanej veci nepostupoval podľa vyššie uvedeného procesného postupu. Ak mal
za to, že žaloba žalobcu neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, mal ho vyzvať na doplnenie

žaloby podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Výsledkom nečinnosti žalobcu by bol postup podľa § 43 ods. 2 O. s.
p., t. j. odmietnutie žaloby a nie je jej zamietnutie.

Odvolací súd považuje za potrebné (vo vzťahu k náležitostiam žaloby) vo všeobecnosti uviesť, že pokiaľ
žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu
žaloby,ktorábybránilapokračovaťvkonaní,akvnejuvedieaspoňtakérozhodujúceskutočnosti,ktorými

bolvymedzenýpredmetkonaniaposkutkovejstránke.Nedostatoknáležitostížalobybránijehovecnému
prejednaniu zásadne v tom prípade, keď opísanie skutkových okolností je natoľko neúplné, neurčité
alebo nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho stanoviť, aký skutok má byť predmetom konania,
resp. ak je medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom logický rozpor. V takomto prípade súdpostupuje podľa ust. § 43 ods. 1, 2 O. s. p., ktorého procesným dôsledkom (v prípade nečinnosti žalobcu)
je odmietnutie podania, nie zamietnutie žaloby.

S poukazom na vyššie uvedené právne úvahy potom nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového

súdu, že absencia podstatných náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom
podľa § 43 O. s. p.

Podľa obsahu výzvy je možné ustáliť, že okresný súd považoval žalobu za podanie neúplné, a preto
mal postupovať v zmysle ust. § 43 O. s. p. aj s dodržaním tam určenej zákonnej lehoty. Nakoľko okresný
súd takto nepostupoval odňal tým možnosť účastníkovi konať pred súdom a preto krajský súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Prvostupňový súd v prvom rade si ujasní či existujú dôvody, pre ktoré je potrebné doplniť žalobu a
postupom podľa § 43 O. s. p. vyzve žalobcu na opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania.Pokiaľpodaniebudepovažovaťzaúplné,budeotejtožalobekonať,vykonádôkazypredložené
žalobcom, ktoré tvoria prílohu žaloby, resp. ktoré tento predloží a tieto vyhodnotí postupom podľa §
132 O. s. p a vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .