Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/767/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215084
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712215084.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Ul.
Pribinovaul.č.25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.FridrichPaľko,s.r.o.,advokátskakancelária,
so sídlom Ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Zvolen č. k. 13C/142/2012-95, zo dňa 03. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm.
c)zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(O.s.p.)zamietol.

Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. tak, že zákonného sudcu nevylúčil z
prejednávania rozhodovania v predmetnej veci. O námietke zaujatosti navrhovateľa bolo rozhodnuté v
súlade so zákonom, preto nie je daný dôvod na prerušenie konania. V predmetnej veci ide o vyriešenie
otázky procesného charakteru, bez priameho dopadu na vecné posúdenie nároku navrhovateľa. Nejde

o riešenie prejudiciálnej otázky, od ktorej by závisel výsledok sporu. Navrhovateľ nepreukázal, že by
súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca vplyv na predmet tohto konania.
Okresný súd rešpektujúc názor nadriadeného súdu, nezistil dôvod na prerušenie konania.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ.

Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p.. Tvrdil, že prvostupňový súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Už dňa 07.10.2013 doručil elektronicky
na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou
sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,

že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať zanestranného. Sudca okresného súdu má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy
v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že
súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci

ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom
vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi
škoda.Navrhovateľsvedomím,ženázorkrajskéhosúduvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej

výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporcom podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu

o tom, že sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do
základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a
práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. V spise je žurnalizovaná kópia sťažnosti adresovaná
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, v ktorej navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 24NcC/117/2012, zo dňa 12.10.2012 boli porušené jeho základné práva a
slobody. Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom

na prerušenie konania. Možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie
takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
prerušiť, pretože by toto konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy.
Odvolací sú poukazuje okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu

vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody
len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná
námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho
viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Uznesením č. k. 13C/142/2012-16, zo dňa 14.12.2012 Okresný súd Zvolen rozhodol, že právne
veci vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 13C/142/2012, 13C/143/2012, 13C/144/2012,
13C/145/2012, 13C/146/2012, 13C/157/2012, 13C/158/2012, 13C/159/2012, 13C/160/2012,
13C/161/2012, 13C/162/2012, spája na spoločné konanie, ktoré budú ďalej prejednávané pod sp. zn.

13C/142/2012.

O námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom rozhodol krajský súd v jednotlivých veciach pred
ich spojením na spoločné konanie:
- v konaní sp. zn. 13C/142/2012 uznesením č.k. 24NcC/19/2012-11 z 12.10.2012,

- v konaní sp. zn. 13C/143/2012 uznesením č.k. 23NcC/519/2012-11 z 15.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/144/2012 uznesením č.k. 23NcC/501/2012-11 z 16.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/145/2012 uznesením č.k. 23NcC/104/2012-11 z 16.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/146/2012 uznesením č.k. 23NcC/101/2012-11 z 10.10.2012,- v konaní sp. zn. 13C/157/2012 uznesením č.k. 23NcC/101/2012-11 z 10.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/158/2012 uznesením č.k. 2NcC/44/2012-11 z 15.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/159/2012 uznesením č.k. 2NcC/59/2012-11 z 17.10.2012,

- v konaní sp. zn. 13C/160/2012 uznesením č.k. 16NcC/401/2012-11 z 17.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/161/2012 uznesením č.k. 23NcC/501/2012-11 z 16.10.2012,
- v konaní sp. zn. 13C/162/2012 uznesením č.k. 24NcC/19/2012-12 z 12.10.2012.

Sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24NcC/117/2012, zo dňa 12.10.2012, teda odlišného od tých,
ktorými v spojených veciach pod sp. zn. 13C/142/2012 Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený
súd rozhodoval o námietkach zaujatosti. I keby bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložená
sťažnosť proti niektorému z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach
zaujatosti vznesených navrhovateľom, nebol by podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže

preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013, zo

dňa 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013, zo dňa 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil
všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.