Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710211019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6710211019.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast.: Cipciar &
partners, s.r.o., so sídlom Haburská 49/F 4, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669, proti povinnému: X.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. O. XXXX/XX, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Evou
Ondrejkovou, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Páričkova 18, pod sp. zn. EX 412/10, na

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 268,67 eura s prísl., trov predchádzajúceho konania a
trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/791/2010-18
zo dňa 19.08.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/791/2010-18 zo dňa 19.08.2011 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul
bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave zo dňa 23.04.2010, č.k. II/2009-6027 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný súd uviedol, že podľa uvedeného rozsudku príslušnosť rozhodcovského súdu žalobca (v
tomto konaní oprávnený) doložil dohodou o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, ktorá je obsiahnutá

v čl. CVI bod 6. úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (oprávneného)
a povinným dňa 27.03.2006, v zmysle ktorej sa dohodli, že akékoľvek sporné otázky z právnych
vzťahov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Súd
konštatoval, že právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli
27.03.2006 úverovú zmluvu. Exekučný súd rovnako ako súd rozhodcovský posúdil tento právny vzťah
ako vzťah spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného

registra, ako aj vzhľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných
prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného súd skúmal, či zmluva medzi účastníkmi konania
neobsahuje tzv. neprijateľné podmienky. Súd s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) a príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie konštatoval, že dojednanie
rozhodcovskejdoložkyvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachposkytnutiaúverujevdanomprípade

podmienkou nekalou. V predmetnom prípade spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky Istrobanky, a.s. Len veľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, čím došlo
k prehĺbeniu už aj tak nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd po zvážení všetkých
okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, príslušnej právnej úpravy a judikatúry dospel

k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretáochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice a ďalších právnych predpisov týkajúcich sa
spotrebiteľských právnych vzťahov, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka i Smernice. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie, alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie. Podľa odvolateľa súd v danej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril zákon (Exekučný poriadok). Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia skúma len vlastnosti predložených podkladov, nie
vlastnosti právneho základu pre ich vydanie, keďže na takýto prieskum nemá právomoc. Ďalej odvolateľ
namietal, že ak by súd postupoval podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), podľa § 45 cit. zákona je exekučný súd oprávnený exekučné
konanie len zastaviť, avšak takýto postup prichádza do úvahy až po nariadení exekúcie. Navyše,
ustanovenie § 45 ZRK neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského
rozhodnutia, súd môže skúmať len či povaha priznaného plnenia je v súlade s právom. Exekučný súd
nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcovským súdom. Vo vzťahu k rozhodcovskej

doložke odvolateľ uviedol, že táto bolo dohodnutá individuálne. Poskytovateľom úveru bola banka,
pričom banka bola a je povinná ponúknuť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Klient však nebol povinný návrh rozhodcovskej zmluvy prijať. Odvolateľ poukázal na to, že
oprávnený vo vzťahu ku klientovi má pre poskytované produkty síce vypracované vzorové úverové
zmluvy, avšak ich konkrétny obsah je výsledkom individuálnej dohody s klientom. Tak to bolo aj v

prípade povinného, ktorý mal na výber riešenia prípadných sporov, a ktorý podpisom na úverovej zmluve
súhlasil s tým, aby prípadné spory z tejto zmluvy boli predložené na rozhodnutie rozhodcovskému
súdu. Odvolateľ namietal taktiež nesprávne právne posúdenie predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko
medzi spotrebiteľské zmluvy bola úverová zmluva zaradená až s účinnosťou od 01.01.2008. Odvolateľ
na viacerých miestach odvolania zdôraznil, že súd svojim postupom porušuje právo odvolateľa

ako oprávneného na vymoženie peňažných prostriedkov, ktoré povinnému preukázateľne poskytol,
neprimerane zasahuje do práv a právom chránených záujmov oprávneného (veriteľa), najmä porušuje
jeho právo na prístup k spravodlivej a nestrannej súdnej ochrane.

Predmetná vec bola tunajšiemu súdu postúpená 09.05.2013 Okresným súdom Zvolen na rozhodnutie

o odvolaní. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd listom zo dňa 31.08.2010 vyzval
oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, z ktorej vznikol záväzok vymáhaný v predmetnom
exekučnom konaní, ako aj všeobecných podmienok tejto zmluvy, z ktorých rozhodcovský súd
odvodzovalprávomockonaťarozhodnúťožalobežalobcu(oprávneného)vovecisporuzdanejúverovej

zmluvy. Oprávnený odmietol tieto doklady súdu predložiť s odôvodnením, že exekučný súd je oprávnený
preskúmavaťlenvlastnosti predloženýchpodkladov(exekučnýtitul,žiadosťoudeleniepoverenia,návrh
na vykonanie exekúcie), nie vlastnosti právneho základu pre ich vydanie. Následne exekučný súd vo
veci žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodol a túto žiadosť zamietol s odôvodnením
ako je uvedené vyššie.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať,
či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom,
vrátane skúmania, či bol vydaný orgánom na to oprávneným. Okresný súd ako súd exekučný
teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou,
či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo
spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka

sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.
c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom

konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená
stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach

vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný
rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.

Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky
paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v

Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Keďže posúdenie otázky, či v danom prípade bola založená
právomoc rozhodcovského sudu konať a rozhodnúť spor účastníkov zmluvy o úvere je nevyhnutnou
súčasťou prieskumnej činnosti exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, prvostupňový
súd postupoval správne, keď oprávneného vyzval na predloženie príslušnej úverovej zmluvy, ktorej
súčasťou sú obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, na ktorú odkazoval rozhodcovský

súd v odôvodnení svojho rozsudku. Exekučný súd však pri odstraňovaní vád podania (neúplnosti
podkladov potrebných pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora), nepostupoval v zmysle ust. §
43 ods. 1 O.s.p., teda neodoslal mu výzvu podľa tohto ustanovenia vrátane poučenia o následkoch
nevyhovenia takejto výzve. Po márnom uplynutí lehoty na predloženie zmluvy o úvere a jej všeobecných
podmienok prvostupňový súd vo veci žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, napriek tomu,

že nemal všetky podklady pre rozhodnutie, rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu tak vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou (teda
neplatnou) zmluvnou podmienkou. Keďže ale súd nemal k dispozícii znenie (formuláciu) rozhodcovskej
doložky,neboloobjektívnemožnéposúdiťcharakter(povahu)tejtozmluvnejpodmienky,atoskutočnosť,

či naozaj ide o podmienku nekalú a vnútenú (podmienku od ktorej nebolo možné odstúpiť bez toho,
aby to malo vplyv na uzavretie samotnej zmluvy o úvere). Odvolateľ pritom v odvolaní namietal, že
rozhodcovská doložka bola v danom prípade dojednaná individuálne a spotrebiteľ (povinný) mal navýber riešenia prípadných sporov. Záver exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je z tohto hľadiska nepodložený, a preto predčasný.

Ak exekučný súd poskytol povinnému právnu ochranu a zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
odôvodnením, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť, a to bez toho, aby
mal súd k dispozícii znenie rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Takýmto postupom prvostupňového

súdu je dotknuté právo oprávneného na súdnu ochranu.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému
súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom predovšetkým posúdi, či exekučný titul bol vydaný
orgánom na to oprávneným. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách právneho zastúpenia v

odvolacom konaní, ktoré si uplatnil odvolateľ.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.