Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612218404
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612218404.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. XX a 2/ P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, zastúpených advokátom JUDr. Andrejom Cifrom,
so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní
o zaplatenie 3.168,86 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ro/404/2012-61 z 12. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Lučenec č. k. 17Ro/404/2012-28 z 12. 11. 2012 podľa § 174 ods. 3 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov. Účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva preto môžu nastať len v sporovom konaní, čo však neplatí pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Pomoc v spore sa môže

prejaviť najskôr, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Žiadny z odporcov odpor
proti platobnému rozkazu nepodal, preto podľa názoru súdu účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
nenastali. Za dôvod pre zamietnutie odporu vedľajšieho účastníka okresný súd označil aj chýbajúci
súhlas odporcov k tomuto úkonu vedľajšieho účastníka.

V odvolaní proti tomuto uzneseniu vedľajší účastník v 1/ rade namietal, že predmetnú vec nebolo

možné vybavovať v rozkaznom konaní a preto ani neprichádza do úvahy možnosť polemiky o oprávnení
vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu. Vydaniu platobného rozkazu v prípade,
že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobný nárok je súčasne z časti v zjavnom rozpore so
zákonom, bráni ustanovenie § 172 ods. 7 a ods. 9 O. s. p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2007 pod publikačným č.
63/2007vyslovilzáver,ževedľajšíúčastníkmôžedokonaniavstúpiťvktoromkoľvekštádiukonaniaaždo

jeho právoplatného skončenia. Doručujú sa mu preto v konaní aj všetky rozhodnutia, proti ktorým môže
pri splnení zákonných podmienok podávať opravné prostriedky. K možnosti vedľajšieho účastníka podať
odpor proti platobnému rozkazu vyjadril názor Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 27. 08.
2012 sp. zn. 2 Obdo 27/12, v ktorom uviedol, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako
účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Ak podá odvolanie a dovolanie
len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s týmto úkonom vyjadrí

súhlas. Z dikcie ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. možno vyvodiť záver, že úkon vedľajšieho účastníka,
s ktorým hlavný účastník nesúhlasil, má súd posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, pretožetakýto úkon môže byť vlastne hlavnému účastníkovi na prospech. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie v doktrinálnych veciach týkajúcich sa spotrebiteľov vyplýva, že v krajinách, kde nie je povinné
zastúpenie advokátom, majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Vedľajší účastník
chce naplniť cieľ Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa a súd mu v tom bráni tým, že oznámenie
vedľajšieho účastníka o vstupe do konania neberie do úvahy a svojvoľne s ním nekoná ako s účastníkom
konania. Prvostupňový súd nesprávnym postupom odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred
súdom, preto sa vedľajší účastník domáha zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

Vodvolacomkonanípredložilprávnyzástupcavedľajšiehoúčastníkasúhlasodporcov1/a2/sovstupom
vedľajšieho účastníka do konania a s jeho procesnými úkonmi spolu so splnomocnením na zastupovanie
odporcov v tomto konaní.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. iba

v rozsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcov uznesenie okresného súdu podľa § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 211/2011
z 10. 10. 2012, ktorým najvyšší súd rozhodol, že doručením písomného oznámenia Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6 Cdo
211/2011 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
tohto subjektu, v ktorom práve dovolací súd uviedol, že „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“
niektorému z účastníkov a takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však neplatí pre

také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, kedy sa táto
pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor)“, z ktorého zrejme
aj prvostupňový súd pri posudzovaní vzniku vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na základe jeho oznámenia o vstupe do konania vychádzal. Rovnaký názor vyslovil
ten istý senát najvyššieho súdu v uznesení z 10. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011. Tento záver

najvyššieho súdu je ale v rozpore s inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr.
sp. zn. 1 Cdo 234/2004 z 01. 09. 2007, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „vstup vedľajšieho účastníka
do konania je možný kedykoľvek od okamžiku začatia konania (§ 79 a nasl. O. s. p.) až do vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu“, s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2008 sp.
zn. 1 Cdo 106/2008, v ktorom dovolací súd síce riešil osobitne prípustnosť vedľajšieho účastníctva v

exekučnom konaní, ale v dôvodoch rozhodnutia, v ktorých uviedol, že vedľajšie účastníctvo podľa § 93
O. s. p. je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení
navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného) nekonštatoval, že by vstup vedľajšieho účastníka bol
možný iba v určitom štádiu sporového konania, aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 05. 02. 2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012, v ktorom dovolací súd výslovne uviedol, že sa určitý

subjekt stáva vedľajším účastníkom konania už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon
obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (so zachovaním
procesného práva hlavného účastníka vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania).

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 348/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý

sa považuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonov
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností.

Odvolací súd nesúhlasí s názorom okresného súdu, že vedľajší účastník na strane odporcu nie je
osobou oprávnenou na podanie odvolania z dôvodu, že vstúpil do konania v štádiu sporového konania
pred podaním odporu proti platobnému rozkazu odporcami. Ak účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
nastávajú okamihom doručenia oznámenia o vstupe súdu a vedľajšiemu účastníkovi sa doručujú všetkyrozhodnutia a písomnosti zo spisu rovnako ako hlavnému účastníkovi, je vedľajší účastník osobou
oprávnenou podať aj odpor proti platobnému rozkazu, i keď v § 174 ods. 2 O. s. p. nie je uvedené, že
odpor proti platobnému rozkazu môže podať aj vedľajší účastník. Jeho procesná legitimácia na podanie

opravného prostriedku je ale obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje.

Názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/234/2004 z 01.
09. 2007 o plynutí samostatnej odvolacej lehoty vedľajšiemu účastníkovi bol vyslovený v čase, keď
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 2 upravoval iba jeden typ vedľajšieho účastníka. Od 15. 10.

2008 bola zavedená druhá skupina vedľajších účastníkov (právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu), ktorých lehota na podanie odporu a odvolania je viazaná
na lehotu hlavného účastníka. Ak lehota uplynula hlavnému účastníkovi, neplynie ani vedľajšiemu
účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O. s. p. a jeho odpor a odvolanie je potrebné odmietnuť ako oneskorene
podané. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/84/2012 z 26. marca 2013 vyslovil
názor, že „právo vedľajšej účastníčky podať odvolanie v zmysle § 201 druhá veta O. s. p. nie je limitované

odvolacou lehotou hlavného účastníka“. Tento záver sa vzťahuje iba k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
je charakterizovaný definíciou, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom. V súdenej veci žiadny spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcami
a vedľajším účastníkom, ktorý na ich stranu vstúpil, nevyplýva. Vedľajší účastník je združením na
ochranu práv spotrebiteľa, ktorý nemôže mať viac práv ako hlavný účastník.

Súhlasom odporcov s odporom vedľajšieho účastníka bola odstránená ďalšia prekážka, ktorá
prvostupňový súd viedla k odmietnutiu odporu vedľajšieho účastníka.

Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ro/404/2012-28 zo 07. 11. 2012 bol doručený

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 20. 11. 2012, odporcom 1/ a 2/ až 28. 01. 2013. Odpor
proti platobnému rozkazu doručil vedľajší účastník na súd včas v lehote 15 dní od prevzatia platobného
rozkazu a pred uplynutím lehoty na podanie odporu odporcom. V dôsledku včas podaného odporu
oprávnenou osobou za súhlasu hlavných účastníkov nastali účinky predpokladané v § 174 ods. 2 O. s.
p., že sa platobný rozkaz zrušil a povinnosťou súdu je vec prejednať a o nej rozhodnúť.

O trovách odvolacieho konania v súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.