Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712212580.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul.
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátska kancelária Advocate s.r.o., so
sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX X. č. XX, vedenej pod sp.zn. EX 13250/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý,
so sídlom exekútorského úradu Ul. Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 837,13 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene
č. k. 23Er/554/2012-10, zo dňa 31. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 13250/12, doručenú súdu dňa 14.08.2012, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V
exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, právny vzťah účastníkov
zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru (VOP) preskúmaval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, v ktorých je implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako podmienku zmluvy neprijateľnú a od počiatku
neplatnú vyhodnotil rozhodcovskú doložku (bod 15.). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ)
osobitne nevyjednal, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere,

jej obsah bol veriteľom vopred pripravený bez akejkoľvek možnosti voľby. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy obsahom ktorej je takáto doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z
nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade
ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Posúdením predložených listinných dôkazov podľa ust. § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel

exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci
vyplývajúcej exekučnému súdu z Exekučného poriadku i ZoRK a jeho rozhodnutie nie je ani dostatočne
odôvodnené, potom nie je ani preskúmateľné. Bez ďalšieho zisťovania a dokazovania sa súd obmedzil

na konštatovanie, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Konajúci súd v danom
prípade nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov, hoci na to neboli
splnené podmienky.

Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkzáveru,žeokresnýsúdvovecisprávnerozhodol.Odôvodnenie
uznesenia je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. §
167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými

úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú
zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na

predtlačenom formulári) podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.2008, že na úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Zmluvu o úvere zo dňa 22.02.2010 možno subsumovať aj pod ust. zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ oprávnený namietal, že úver nemožno považovať za spotrebiteľský z dôvodu, že povinnému

bol poskytnutý na účel „povolania“, ničím a nijako nepreukázal, že povinný z exekučného konania
je podnikateľom v zmysle § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, a že úver mu bol
poskytnutý na účel podnikania, zárobkovej činnosti. Povinný (dlžník) je v zmluve o úvere označený
menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Právny status
povinného jednoznačne potvrdzuje správnosť právneho záveru súdu, že v danom záväzkovom vzťahu

treba povinného považovať za spotrebiteľa.

V ďalšom procesnom postupe sa okresný súd prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu
(rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Výsledkom bolo zistenie o neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na
neplatnom právnom úkone, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so

zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom.

O rozhodcovskej doložke zakotvenej iba vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 15.)
nemožno vysloviť iný záver, než že je podmienkou zmluvy neprijateľnou podľa ust. § 53 ods. 1 a
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ktoré stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy

vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, ktoré
naviac sú napísané veľmi drobným písmom a je otázne, či si ich povinný vôbec všimol. Povinný
(spotrebiteľ) v konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky,
ktorej význam oprávnený povinnému preukázane ani nevysvetlil. Na individuálne dojednanie je

potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru,
nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp.

vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Individuálne
vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti
výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda,
či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú
tomu a vylučujú záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy.

Rozhodcovská doložka nielenže nebola dojednaná individuálne, ale nespĺňa ani náležitosti písomnej
formy, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa 22.02.2010 je síce uvedené:
„že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru,
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať......“.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú však len nepodpísaný a dátum neoznačený dokument, ani

inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať jednoznačný záver, že rozhodcovská doložka
bola účastníkmi uzavretá v kogentne predpísanej forme, ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK
(písomne pod sankciou neplatnosti). Ak rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z takto uzavretej
doložky, jeho rozhodnutie nemožno považovať za vydané oprávnenou osobou.

Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti

preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia
samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 45 ZoRK, na základe ktorej rozhodcovskému rozsudku
možno za splnenia zákonom stanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť a tiež znenie ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekučný súd právo preskúmavať súlad
rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku).
Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú
splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Pritom rozsah prieskumnej činnosti súdu je
obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul
materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaný. V tomto rozsahu

skúma exekučný súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného
konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu).
Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky

nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.