Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217546
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712217546.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná JUDr. Martin Máčaj, advokát,
proti povinnému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX/XX, XXX XX Y., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod

sp. zn. EX 19054/12, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 840,83 eura s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/33/2012-11 zo dňa 29.10.2012,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/33/2012-11 zo dňa 29.10.2012 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 12.08.2011, sp. zn. SR 07614/11 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“). V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1 840,83 eura spolu s úrokom vo

výške0,25%dennezosumy1840,83euraod02.04.2011dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%
ročne zo sumy 1 840,83 eura od 04.05.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 429,92 eura. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 22.10.2010. Súd preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pričom uviedol, že predmetom zmluvy
medzi oprávneným a povinným bolo poskytnutie úveru vo výške 800 eur, pričom dlžník sa zaviazal
vrátiť túto sumu zvýšenú o 772 eur (čo predstavuje odplatu za poskytnutie úveru vo výške 103% z
poskytnutej sumy úveru). Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou. Povinný ako vystaviteľ
zmenky podpísal predtlač zmenky, kde bola uvedená výška zmenkového úroku 0,25% denne a kde
bola oprávneným doplnená zmenková suma a dátum začatia úročenia. Priznané plnenie odplaty za

poskytnutie úveru vo výške 103% z poskytnutých peňažných prostriedkov a zároveň úroku vo výške
91,25% ročne z dlžnej sumy súd vyhodnotil ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods.
1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZRK“), na základe ktorého konštatovania by súd musel exekučné konanie zastaviť. Preto súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru oprávneného prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon o rozhodcovskom
konaní (§ 45). Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých

formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej
stránky exekučného titulu zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), exekučný súd však nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko podmienkou na zastavenie exekúcie je, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Naplnenie podmienok pre zastavenie

exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania.
Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ namietol aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Konštatoval, že súd sa v
rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou
spotrebiteľaadodávateľa.Súdvtomtozmyslenevykonávaldokazovanie,rozhodnutiejetakzaloženéna

konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený
prípad nemožno podľa názoru odvolateľa aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd musí mať
pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu
na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. V závere odvolateľ uviedol, že tým, že súd
zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie,

pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený
už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Súd pritom mohol
a mal posudzovať aj to, do akej miery je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj
vykonávať dokazovanie. Podľa odvolateľa nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti
celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41

Občianskeho zákonníka.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcienazákladerozsudkurozhodcovskéhosúdu,ktorýmbolapovinnémuuloženápovinnosťzaplatiť
oprávnenému sumu 1 840,83 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1
840,83 eura od 02.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1 840,83

eura od 04.05.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 429,92
eura. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 22.10.2010, záväzok z ktorej bol zabezpečený neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Prvostupňový
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu s odôvodnením, že
exekučným titulom priznané plnenie je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm.

b/ a c/ ZRK.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (pozri
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa
až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke). Z tohto dôvodu jepre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na
to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu
(pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb.

stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Skúmanie tejto podmienky (ako podmienky materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu) by podľa názoru súdu malo predchádzať skúmaniu materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku z hľadísk zákonného ustanovenia § 45 ZRK.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Záver

exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je z tohto
hľadiska nepodložený, a preto predčasný. Exekučný súd si síce pred vydaním napadnutého rozhodnutia
zabezpečil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným spolu so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, avšak s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie
zmluvných strán neposudzoval vzťah medzi oprávneným a povinným z pohľadu spotrebiteľského práva,

ani neposudzoval, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy(doložky).Akexekučnýsúdposkytolpovinnémuprávnuochranuaplnenieodplatyzaposkytnutie
úveru vo výške 103% z poskytnutého úveru a priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej
sumy považoval za plnenia v rozpore s dobrými mravmi, a preto zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45

ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK, potom mal povinnosť tento záver riadne vysvetliť v odôvodnení napadnutého
uznesenia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom
práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie
rozhodnutídovoľujeúčastníkomkonaniaposúdiťakosúdvichvecivyložilaaplikovalpríslušnéprocesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť

náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať

posúdením otázky, či exekučný titul predložený v tomto prípade spĺňa formálne i materiálne náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, a to predovšetkým, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným.
Neušlototižpozornostiodvolaciehosúdu,žerozhodcovskázmluva(doložka)vznení,vakomjeuvedená
v rozhodcovskom rozsudku sa v oprávneným predložených listinách (zmluve o úvere, všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru) nenachádza. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú v

bode 14. dohodu o mimosúdnom riešení sporov, ktorá však zahŕňa len mediačnú dohodu - dohodu o
tom, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené pred Mediačným centrom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..
Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.