Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912201028
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912201028.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PhDr. M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. D. S., S. XX, Z., právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom W. G. F. XXXX,
proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava,
Štúrova 2, o náhradu škody 491,84 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/12/2012-162 zo dňa 25.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 491,84 eur spolu s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy ročne odo dňa 26.7.2010
do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej
časti zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 491,84
eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z danej čiastky od 26.7.2010 do zaplatenia. Vychádzal z
toho,žeuznesenieprokurátoraozamietnutísťažnostijesvojimcharakteromrozhodnutímprávoplatným,
ktoré nebolo síce vyhlásené za nezákonné, ale existuje oslobodzujúci rozsudok. Príčinou škody bola
skutočnosť, bez ktorej by škodový následok nevznikol, ide o príčinu podstatnú a o vzťah príčinnej
súvislosti. Škoda vznikla navrhovateľovi v podobe vynaložených nákladov na trovy obhajoby a príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím je zrejmá. Okresný súd ďalej konštatoval, že
podstatanárokunanáhraduškodysaneviaženanesprávnosťalebosprávnosťpostupuorgánovčinných
v trestnom konaní pri začatí trestného konania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Dozor nad
dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní vykonáva prokurátor
a výlučne prokurátor je oprávnený podať obžalobu. Okresný súd zároveň priznal navrhovateľovi aj
príslušenstvo - úrok z omeškania, ale len v časti od 26.7.2010 do zaplatenia a za obdobie od 25.1.2010

do 25.7.2010 návrh (vo zvyšnej časti) zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca (mimo zamietajúcej časti),
ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; v prípade jeho potvrdenia žiadal
vyslovenie prípustnosti dovolania. Namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že
generálna prokuratúra nie je v danom prípade orgánom, ktorý je oprávnený konať za štát. Argumentáciu

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2011 považoval za nenáležitú, keďže sa jedná
o odlišnú skutkovú i právnu situáciu. Odvolateľ naďalej tvrdil, že uznesenie o vznesení obvinenia
nie je nezákonné, pretože nebolo doteraz zrušené a je právoplatné. Navrhovateľ pritom nevyužilani všetky právne inštitúty, ktoré má k dispozícii v súvislosti s prešetrením uznesenia prokurátora o
zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Zdôraznil, že nie je v kompetencii súdu, ktorý
rozhodujeobčianskoprávnuvecposudzovaťzákonnosťasprávnosťpostupuorgánovčinnýchvtrestnom

konaní. Okrem nesprávneho posúdenia veci odporca poukázal aj na to, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je zmätočné, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť.

Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vecne správnym je totiž konštatovanie, že
rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť
má aj oslobodenie spod obžaloby, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu

obvinením nebol potvrdený. Rovnako je správnym označenie Generálnej prokuratúry SR ako orgánu
konajúceho v súdenej veci v mene štátu. Napokon navrhovateľ považoval za účelovú argumentáciu
protistrany o nutnosti využitia mimoriadnych opravných prostriedkov, nakoľko štát nesie objektívnu
zodpovednosť za výsledok trestného konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p.(ztohotituluzostalnedotknutýmvýrokozamietnutínávrhuvozvyšnejčasti,ktorýnebolodvolaním

napadnutý) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na
spravodlivýsúdnyproces,resp.ústavnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu.Jehonerešpektovaním
dochádza - okrem iného - k tomu, že účastníkovi konania je znemožnené účinne sa brániť proti

dotknutému súdnemu rozhodnutiu, nakoľko nemôže (proti)argumentovať vo vzťahu ku konkrétnym
východiskám, úvahám a záverom konajúceho súdu. Uvedené vo svojich dôsledkoch znamená odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Možnosúhlasiťsodvolacounámietkouodporcu,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiajezmätočné,
t.j. nepreskúmateľné. Okresný súd na stranách 2 až 10 odôvodnenia absolútne nadbytočne a v rozpore s

ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje náležitosti súdneho rozhodnutia (osobitne s poukazom
na požiadavku stručnosti a jasnosti, ako i na požiadavku vymedzenia uplatneného nároku navrhovateľa
a obranu protistrany), podrobne reprodukuje jednotlivé prednesy procesných strán bez akéhokoľvek ich
hodnotenia, či už z hľadiska skutkového, alebo právneho. Ďalej na stranách 10 až 12 cituje zákonné
ustanovenia, opätovne bez vymedzenia, ktoré z nich a prečo sa vzťahujú na prejednávaný prípad.

Už spomínané ustanovenie § 157 ods. 2 pritom nevyžaduje od súdu, aby citoval všetky zákonné
ustanovenia, ktoré aplikoval, ale iba aby označil konkrétne zákonné ustanovenia. Nasleduje (zrejme)
výňatok zo spisu viažuceho sa k trestnému stíhaniu navrhovateľa, taktiež bez bezprostrednej vlastnej
úvahy, či záveru okresného súdu.

Vnasledujúcejčastiodôvodnenia(odpolovicestrany13pozáverrozhodnutianastrane15)sanachádza

pasáž uvedená formuláciou „...zistil súd...nasledovný skutkový a právny stav a má za preukázané, že“.
Nadväzujúce odseky - čiastočne aj preto, že tvoria akoby jednu cca jeden a pol stranovú vetu - nedávajú
konkrétnu a jasnú odpoveď na rozhodujúce otázky súdeného prípadu.

Krajský súd zdôrazňuje, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vlastné úvahy a závery vymedziť
jasne, t.j. zrozumiteľne pre adresáta súdneho rozhodnutia, ktorým je prioritne (bezprostredný) účastník

konania. Vzhľadom na to, že rozsudok je verejnou listinou a v súčasnosti i verejne (po príslušnej
anonymizácii) sprístupňovaný, je však nutné mať na zreteli nielen účastníkov konania (osobitne ak
sú právne vzdelaní, resp. majú kvalifikovaných právnych zástupcov, ako je to v súdenej veci), ale
aj bežného priemerne vzdelaného (potenciálneho) účastníka konania pred súdom, ktorý si práve na
základe už (právoplatne) rozhodnutých vecí vytvára legitímne očakávania vo vzťahu k činnosti štátneho

orgánu (všeobecného súdu). Z konštatovaného vyplýva, že na naplnenie práva na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nepostačuje, aby z obsahu odôvodnenia jeho analýzou, či doslova až skúmaním,
bolo možné ustáliť, prečo súd rozhodol určitým spôsobom. Adresát súdneho rozhodnutia totiž nemá
dedukovať „čo súd chcel povedať“, ale má dostať jasnú a jednoznačnú odpoveď na podstatné otázky
každého prejednávaného prípadu.Okresný súd v „novom“ rozhodnutí bude preto dôsledne rešpektovať ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.,
vyvaruje sa nadbytočného popisu priebehu konania, citovania (všetkých do úvahy prichádzajúcich)
zákonných ustanovení, konkrétne vymedzí svoje jednotlivé východiská, úvahy a závery. Vzhľadom na

neprehľadnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd v aktuálnom štádiu prejednávania veci
nemohol zaujať bližšie stanoviská k podstatným (skutkovým a predovšetkým právnym) okolnostiam
súdneho prípadu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.