Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704110285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8704110285.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti povinnej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, T.
o vymoženie istiny 343,55 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: Ing.
JUDr. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad v Košiciach, Moyzesova 34, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 7Er/11/2004-21 zo dňa 21.6.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Ďalej vyslovil, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 26,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami §§ 22 ods. 2, 23 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platných a účinných predpisov (ďalej aj „OZ“), §§ 41 ods.
2 písm. c), 57 ods. 1 písm. a), 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“). V
odôvodnení uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 3982/2003, NZ

93871/2003 zo dňa 18.10.2003.

Následne konštatoval, že exekúciu zastavil, nakoľko notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedené
toto exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže sa nestala vykonateľnou. Pri
zastupovaní povinnej pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za
povinnú osobu uznal záväzok advokát, t. j. osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej
ako zastúpeného a zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za

povinnú. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej
zmluve, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca povinnej (dlžníka) bolo súčasťou
predtlače zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť povinnej bola takýmto postupom obmedzená, povinná
nemala možnosť voľby iného splnomocnenca a teda nešlo o výber zo strany povinnej. Len na základe
toho, že povinná ako dlžník podpísala zmluvy o úvere, nemožno konštatovať, že mienila uzavrieť aj
zmluvuoplnomocenstvesurčenýmadvokátom,atoajztohodôvodu,ženebolopreukázané,žepovinná

mala možnosť prejaviť slobodnú voľbu advokáta, ktorý by hájil výlučne jej záujmy. Zároveň samotnáskutočnosť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, nemôže viesť
k záveru, že menovaný advokát bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie
udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a

do predtlače zmluvy o úvere i uviedol, teda že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého
okrem toho zastupuje i v mnohých iných exekučných konaniach vedených na tamojšom súde, čo je
prvostupňovému súdu známe z jeho činnosti. Prvostupňový súd mal preto preukázané, že notárska
zápisnica N 3982/2003, NZ 93871/2003 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača dňa
18.10.2003 je nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci,

preto exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203 ods.
1 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia
bola vedená na základe ním predloženého nespôsobilého exekučného titulu, a z ktorého dôvodu súd
exekúciu zastavil.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný
súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie

skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem
na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný
súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou vyššie označeného ustanovenia sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného
súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 Notárskeho

poriadku, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne
ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých
platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje
nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný
súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri

výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s
vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná
tak, že sám vykoná činnosti smerujúce k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi (posudzuje
súlad so zákonom a dobrými mravmi), uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží. Zákonodarca kreáciou
ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil vôľu poveriť výlučne notára kontrolou súladu úkonu so zákonom

a dobrými mravmi. Inými slovami, ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná
zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so
zákonom a dobrými mravmi.

Poukazujúc na ust. § 43 ods. l Notárskeho poriadku, oprávnený namietal, že základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Podľa oprávneného z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí

dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje
rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie
žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a
v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a zákon č. 514/2003 Z.z.). Ak
v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku,

tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu,
a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a
aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,
ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi
vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava

dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností
je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou
zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Za porušenie základných práv
a slobôd je potrebné považovať také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú
späté s konkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v

ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 331/09 z 11. novembra 2010). Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez

časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva
alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Notárky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je
možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný,
pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu notárskej zápisnice), a

to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo
pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na
vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika
bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy
cestouzrušeniazápisnicedeiure,alebosadomáhaťnáhradyškody. Vzhľadomnato,žeplatnánotárska

zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten
dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený

exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej,
zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti,
ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú

správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust.
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby
všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. l písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného
poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty
a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný
vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne
konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej

normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zároveň poukázal na článok 12
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie a čl. 14 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je možné aplikovať tam, kde je porušená
rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu
práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok, ako aj na výkon
a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. l Protokolu č.1 k Dohovoru). Aj keď výkon a ochrana
jeho práv na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred exekučným

súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod
iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho
iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom
patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Za okolnosti daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné

zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Exekučný súd neaplikoval
na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §§ 36, 38 a 40 Notárskeho
poriadku a aplikované právne normy - ust. §§ 44 ods.2, 57 ods. l písm. g) a 58 ods. l Exekučného
poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu
ochranu. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá

v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, resp.nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Obe strany

v konaní sú oprávnené mať prístup k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany a musia
mať rovnocennú možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený namietal, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne

postavenie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v
ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho
návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie
konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach

Podľa oprávneného, udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné

považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom
posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom
nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením

zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne
z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na

zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o
tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom
tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy
bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať
len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením

plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo,
napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy
o úvere. Povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi.
Zástupca ako advokát nepochybne pri plnení poverenia udeleného povinným postupoval nestranne a
nezávisle od iných osôb, tak aby udelené poverenie riadne splnil.

Ďalej oprávnený namietal rozpor s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Co 7/2007 a nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 s tým, že nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej
zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje, ani výkladom túto
požiadavku nemožno doplniť do ust. § 41 ods.1 Exekučného poriadku. Či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom, a či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo

nie, súd už raz posudzoval a už o nej raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie
vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu so zákonom. Súd môže podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo
vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého

je prílohou. V tomto prípade nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného
titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3
O.s.p.. Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či

zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody odkazuje aj v tomto rozhodnutí. V súvislosti s
odvolacími námietkami oprávneného dopĺňa nasledovné dôvody:

Z obsahu spisu vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa vydal
dňa 20.1.2004 na základe notárskej zápisnice N 3982/03, NZ 93871/03 zo dňa 18.10.2003 napísanej

na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača. Notárska zápisnica je ako procesnoprávny inštitút uznaná
ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu,
resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou,
tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25.11.2010 sp. zn. 3Cdo 63/2009:

„Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska

zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti). Ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice)“.

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak
nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Podľa § 22 ods. 2 Obč. zák. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Notárska zápisnica, ktorú mal súd prvého stupňa k dispozícii (na základe predloženia od oprávneného)
s označením, že ide o exekučný titul, nie je listinou o takom právnom úkone, týkajúcom sa uznania dlhu
povinným, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami

zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Ondreja Ďuriača vo formulárovej zmluve, teda nešlo o
výber zástupcu zo strany povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky k tomu, že povinný mohol plnomocenstvo
kedykoľvek odvolať, nie sú opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, pretože na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (viď aj napr. rozsudok NS SR z 27.1.1997sp.zn. 3 Cdo 164/1996 publikovaný
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená“.Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia

je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1

Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo

neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj

zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Na podporu preskúmavania exekučného titulu a možnosti zastavenia exekúcie pre nedostatky
exekučného titulu možno odkázať aj na ďalšiu judikatúru NS SR vo veciach 2 Cdo 245/2010, či 3 Cdo

146/2011.

V súvislosti s predmetnou vecou odvolací súd poukazuje na to, že oprávnenému sú známe aj iné
rozhodnutia, v ktorých vystupoval v pozícii oprávneného, a v ktorých odvolacie súdy rozhodli na
základe podobných skutkových dôvodov rovnakým spôsobom, keď vyhlasovali exekúciu za neprípustnú
a zastavovali ju. Možno príkladmo uviesť uznesenia Krajského súdu v Prešove 15CoE/2/2013,

6CoE/41/2012, 20CoE/40/2012, 6CoE/51/2012, 14CoE/27/2012 alebo aj rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoE/38/2010. Posledne spomenuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici bolo predmetom aj konania pred Ústavným súdom SR. Sťažnosť oprávneného namietajúca
postup exekučného súdu bola odmietnutá uznesením IV. ÚS 285/2010 -12.

Ak je súdna prax v tomto smere jednotná, nebol dôvod, aby sa odvolací súd aj v tejto predmetnej veci

od záverov prijatých inými senátmi tohto odvolacieho súdu, či inými odvolacími súdmi na Slovensku
odklonil.

Odvolací súd však nevidel dôvod dávať odpoveď na všetky v odôvodnení podaného odvolania nastolené
skutkové a právne otázky. V tomto smere odkazuje aj na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť
č. 20124/92, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Preto odvolací súd aj so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Vo
vzťahu k trovám exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený,
pretože predložil nevykonateľný exekučný titul. Napokon oprávnený sa v dôvodoch odvolania nevenuje
bližšie jeho záväzku nahradiť trovy exekúcie. Odvolanie proti uzneseniu nepodal ani súdny exekútor.V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1, Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,

ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa

vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

S ohľadom na vyššie uvedené nepovažuje odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania za
dôvodný a zamietol ho.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený
bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.