Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110235654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110235654.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK, s.r.o., so sídlom Cesta
na Senec 2/A, Bratislava, IČO: 35978881, právne zastúpený: AK Nagyová Tenač s.r.o., so sídlom
Ružinovská 42, Bratislava, proti odporcovi: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. nad M. XXX, v konaní
o zaplatenie 3.407,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 2C/135/2011-119 zo dňa 19.12 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške
2.029,64 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 2.029,64 eur od 30.11.2009 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň určil, že podmienka v Žiadosti / Zmluve o poskytnutí

spotrebiteľského úveru č. zmluvy 9400109032 / v článku I., posledná veta ... a náklady spojené s
poskytnutím úveru vo výške 903,57 eur /27.220,95 Sk/ je neplatná. Okresný súd navrhovateľovi trovy
konania a trovy právneho zastúpenia nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úver v celkovej výške 5.866,57 eur.
Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou o ochrane spotrebiteľa v zmysle smernice rady 93/13/

EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Finančné prostriedky boli
odporcovi poskytnuté na zakúpenie motorového vozidla Volkswagen Passat. Boli dohodnuté mesačné
splátky na zaplatenie úveru vo výške 145,80 eur splatných vždy k 15.dňu v mesiaci počnúc dňom
15.8.2009. Ročná úroková sadzba bola vyčíslená na 17%, RPMN 18,39%, priemerná RPMN 19,49%,
súčet mesačných splátok 8.748 eur a cena úveru bola vyčíslená na sumu 2.881,43 eur. Náklady spojené

s poskytnutím úveru boli vyčíslené vo výške 903,57 eur. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou žiadosti o
zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že odporca zakúpil motorové vozidlo od spoločnosti GLOBAL
SALES SOLUTIONS, s.r.o., v Bratislave. Jednalo sa o motorové vozidlo Volkswagen Passat. Zo správy
o vykonaní záložného práva vyplýva, že odporca sa zaviazal resp. bol povinný strpieť záložné právo
na svoje motorové vozidlo až do úplného splatenia samotného úveru. Navrhovateľ si účtoval svoje
položky, penále zo sumy 7.435,01 eur, 437,40 eur boli dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia

navrhovateľa od zmluvy, 5.676 eur bola nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy, 1.321,61 eur boli náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Úroky z omeškania si účtoval vo
výške 9% ročne zo sumy 6.113,40 eur od 30.11.2009 do 2.3.2010 zo sumy 3.407,42 eur od 3.3.2010
do zaplatenia. Samotná suma 6.113,40 eur pozostáva z nasledujúcich súm a to - 47,40 eur sú dlžné
splátky splatné do účinnosti od odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, 5.676 eur je nesplatená časť istiny
splatná ku dňu odstúpenia od zmluvy. Úroky z omeškania si účtoval od šiesteho dňa po prevzatíodstúpenia od zmluvy (v tomto prípade prevzaté odstúpenie od zmluvy dňa 24.11.2009). Odporca
mal na úhradu tri dni od prevzatia odstúpenia od zmluvy t.j. mal uhradiť dlžnú istinu do 29.11.2009.
Nakoľko tak neurobil, úrok z omeškania si začal navrhovateľ rátať od 30.11.2009. Predajnou cenou,

keďže motorové vozidlo Volkswagen Passat bolo predané za sumu 4.650 eur, boli uhradené všetky
vzniknuté náklady s realizáciou výkonu záložného práva predajom zálohu 1.321,61 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 43,74 eur, úrokov z omeškania 1,11 eur, poplatkov za upomienky 9,96 eur a poplatku za
odstúpenie od zmluvy 567,60 eur, dlžné mesačné splátky 437,40 eur a zvyšná časť 2.268,58 eur bola
použitá na úhradu časti nesplatenej istiny. Ďalej z prípisu navrhovateľa vyplýva, že suma 3.407,42

eur sa skladá z nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na to, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, okresný súd aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 53 ods. 1, ods. 4, §39. Okresný súd sa zaoberal výškou
nákladov za poskytnutie samotného úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že navrhovateľ
si účtoval náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 903,57 eur ( 27.220,95,-Sk). To znamená,
že navrhovateľ si účtoval za poskytnutie úveru náklady, ktoré mal so spísaním zmluvy, skoro 1.000

eur. Táto zmluvná podmienka, ktorá vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa javila okresnému
súdu ako neprimeraná podmienka ohľadne spotrebného úveru. V danom prípade súd vyhodnotil za
neprijateľnú podmienku, ktorá bola ustanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to podmienku, že si
navrhovateľ uplatňoval za spísanie spotrebiteľskej zmluvy 903,57 eur. Náklady spojené s poskytnutím
úveru považoval za vysoko navyšujúce samotný spotrebiteľský úver vo výške 5.866,57 eur, náklady s

poskytnutím úveru boli vo výške 903,57 eur. Neprijateľná podmienka je aj ustanovenie, podľa ktorého má
spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca
môžubyťpaušalizované,čojejednoznačnevneprospechspotrebiteľa.Jeneprimerané,abynavrhovateľ
pri spotrebiteľskom úvere žiadal uhradiť aj svoje náklady, ktoré v tomto konkrétnom prípade tvoria skoro
1/5-inu z poskytnutého úveru. Zmluva bola vyhotovená na predtlačenom tlačive, kde boli dopísané

len údaje o odporcovi. Za takto vyhotovenú zmluvu si navrhovateľ účtoval 903,57 eur, čo je absolútne
neprijateľné. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 153 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka,
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom, je neprijateľná. Ďalej okresný súd uviedol, že
navrhovateľ žiadal uhradiť 3.407,42 eur s príslušenstvom. Odrátajúc náklady za poskytnutie úveru vo

výške 903,57 eur, ktoré náklady považoval súd za neprijateľné, je suma 2.503,85 eur. S ostatnými
nákladmi, ktoré vznikli navrhovateľovi, sa okresný súd stotožnil. Jednalo sa predovšetkým o náklady,
ktoré pozostávali z odmeny za odobratie motorového vozidla, za sprostredkovanie motorového vozidla,
poplatkov za registráciu záložného práva, poplatku za registráciu výkonu záložného práva, poplatkov
za výmaz záložného práva, poplatkov za vyhotovenie znaleckého posudku a poplatkov za prepis

motorového vozidla a nákladov súvisiacich s prepisom motorového vozidla. Okrem iného okresný súd
vyhovel návrhu navrhovateľa aj v tom, čo sa týka úroku z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. Výrok o trovách konania vyplýva z ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. a to aj s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil
navrhovateľ, ten však vo veci nemal plný úspech. Okresný súd mal za to, že nemá nárok ani na pomernú

časť náhrady trov konania a to vzhľadom na čiastočnú neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi,
nezákonné zmluvné podmienky, ktoré zavinil sám navrhovateľ a taktiež po zohľadnení zlej sociálnej
situácie odporcu.

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh ohľadne sumy 1377,78 eur, v časti nepriznania
úrokov z omeškania, v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky a v časti nepriznania trov konania,

napadol navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolaním prostredníctvom právneho zástupcu.
Nestotožnil sa s argumentáciou okresného súdu o neprimeranosti zmluvnej podmienky - nákladov
spojených s poskytnutím úveru vo výške 903,57 eur vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Poukázal na znenie čl. I. ods. 4 prvá a posledná veta Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty navrhovateľa (ďalej len „OP“), podľa

ktorých OP spolu so Sadzobníkom sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka,
tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetných zmlúv, pričom klient prehlasuje, že bol s OP a Sadzobníkom
pri podaní žiadosti oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť nimi
viazaný. Podľa čl. I. ods. 6 OP klient je povinný zaplatiť náklady na úver, t. j. úroky, poplatky, prípadne
poistné a ostatné náklady a platby (náklady spojené s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa voči

klientovi a pod.), ktorých výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku alebo ktoré vzniknú vo vzťahu k tej
- ktorej predmetnej zmluve alebo k zmluve o zriadení záložného práva, ako aj zmluvné pokuty a úrokyz omeškania. Z citovaných ustanovení tak jednoznačne vyplýva, že odporca ako klient bol pri podaní
žiadosti o úver a pri uzatvorení úverovej zmluvy oboznámený s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy,
OP, Sadzobníkom navrhovateľa, z ktorých vyplýva aj ročná úroková miera poskytnutého úveru, pričom

odporca prejavil svoj výslovný súhlas byť viazaný nielen OP, ale aj Sadzobníkom a zaviazal sa na
platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v ňom uvedené, v prípade, ak takéto náklady alebo platby
vzniknú. Odporca pri uzatváraní zmluvy žiadnym spôsobom nenamietal výšku nákladov spojených
s poskytnutím úveru a s týmito súhlasil. Uviedol, že náklady s poskytnutím úveru vo výške 903,57
eur nepredstavovali len náklady vynaložené na napísanie Zmluvy o úvere, ako to vyhodnotil okresný

súd. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že túto v mene navrhovateľa uzatvorila spoločnosť AUTOCENTRUM
AAA AUTO, a.s., ktorá je predajcom motorových vozidiel. Navrhovateľ má s uvedenou spoločnosťou
uzatvorenú mandátnu zmluvu, na základe ktorej jej poskytuje pri predaji ojazdených motorových vozidiel
financovanie prostredníctvom spotrebiteľských úverov. V prípade záujmu o spotrebiteľský úver tak
kupujúcemu ponúkne spotrebiteľský úver navrhovateľa, spíše s ním Zmluvu o úvere, ako aj ostatnú
súvisiacu dokumentáciu, za čo spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. navrhovateľ uhradí

odplatu, ktorá v tomto prípade predstavovala sumu vo výške 794,08 eur, čo preukázal faktúrou
zo dňa 2.7.2009. Zvyšnú časť nákladov spojených s poskytnutím úveru - 109,49 eur predstavovali
náklady vynaložené navrhovateľom na administratívne úkony spojené s uzatváraním Zmluvy o úvere,
predovšetkým preverenie správnosti a úplnosti zadaných údajov, preverenie bonity klienta a ďalších
skutočností súvisiacich s reálnosťou alebo nereálnosťou klienta dodržať záväzky voči navrhovateľovi,

ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Vykonanie týchto činností so sebou prináša vznik nákladov,
či už v podobe úhrady mzdy zamestnancom navrhovateľa, ktorí tieto činnosti vykonávajú alebo
náhradu hotových výdavkov, ktoré pritom vzniknú. Zároveň poukázal na to, že účtovanie nákladov
spojených s uzatváraním úverových alebo typovo iných zmlúv je bežnou praxou komerčných bánk,
alebo spoločností poskytujúcich lízing nových motorových vozidiel. Mal za to, že takto účtovaný poplatok

resp. náklady spojené s poskytnutím úveru, predstavujú finančnú čiastku, ktorú odporca musí vynaložiť,
ak má záujem uzatvoriť úverovú zmluvu s navrhovateľom. Odporca s takto vynaloženými nákladmi
súhlasil a bol si vedomý, za akú odplatu je mu navrhovateľom poskytovaný úver, čo odporca nikdy
ani počas konania pred okresným súdom nespochybnil. Navrhovateľ mal za to, že čiastka 903,57
eur je oprávnená a odporca bol s ňou oboznámený pri uzavretí zmluvy o úvere a súhlasil s ňou, na

znak čoho ju podpísal. Ďalej z odôvodnenia okresného súdu vyplýva, že považoval za dôvodný návrh
navrhovateľa vo výške 2.503,85 eur. Vo výroku rozsudku však priznal navrhovateľovi sumu vo výške
2029,64 eur, čo je v nesúlade s odôvodnením rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrozumiteľný a
odôvodniteľný výrok rozsudku. Zrejmý rozpor medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodním je z pohľadu
právnej istoty neprijateľné a porušuje právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, ako aj na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pričom okresný
súd predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ poukázal
na hodnotu RPMN 19,44%, ktorá vyjadrovala výšku poskytnutého úveru, dodatočne vynaložených
nákladov a odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Táto bola vypočítaná v súlade so z. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a

podľaprílohyč.1ktomutozákonu.ZároveňpriložiltabuľkuzverejnenúMinisterstvomfinanciíSR,vktorej
je uvedená maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných
údajov o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2009 podľa nariadenia
vlády SR, platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.5.2009 do 15.8.2009, ktorým sa
ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z tejto tabuľky

vyplýva, že maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver so zabezpečením vo výške od 1.500,-eur
do 6.500,-eur splatným v období 1 až 5 rokov je 44,34%. Navrhovateľ preto bolo toho názoru, že v tomto
prípade náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 903,57 eur boli primerané výške poskytnutého
úveru a boli zahrnuté do výpočtu RPMN. Zároveň navrhovateľ považoval za nesprávne rozhodnutie
okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania. Uviedol, že súdne konanie bolo zavinené výlučne

konaním odporcu, ktorý neuhradil ani jednu mesačnú splátku ani len čiastočne a nesnažil sa riešiť
vysporiadanie svojho záväzku voči navrhovateľovi, nenavrhol odklad či zníženie splátok. Navrhovateľovi
tak neostala iná možnosť ako domáhať sa svojho práva uplatnením žaloby na súde a trovy vynaložené v
konaní boli nevyhnutné pre dovolanie sa tohto práva. Navrhovateľ sa nestotožnil s tvrdením okresného
súdu o tom, že odporca sa nachádza v zlej finančnej situácii, nakoľko sa nachádza v produktívnom veku

a má dostatočné možnosti na to, aby sa zamestnal. Ak by odporca nebol nečinný a prejavil reálny záujem
uhradiť svoj dlh voči navrhovateľovi aspoň v určitých mesačných splátkach, nebolo by nutné, aby sa
navrhovateľ domáhal svojho nároku prostredníctvom súdu. Navrhovateľ mal z tohto dôvodu za to, že
trovy konania boli vynaložené účelne, neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali nepriznanietýchto trov konania. Navrhovateľ poukázal aj na celkovú výšku peňažných prostriedkov, ktoré vynaložil
na uzavretie a realizáciu zmluvy o úvere s odporcom - doplatok kúpnej ceny motorového vozidla
zaplatený za odporcu 4.963,-eur, náklady uhradené predajcovi motorového vozidla navrhovateľom ako

odmeny za uzavretie zmluvy 794,08 eur a náklady spojené s výkonom záložného práva 1.321,61 eur, t. j.
spolu 7.078,69 eur. Po odpočítaní výťažku z predaja vozidla vo výške 4.650,-eur ostane suma 2.428,69
eur, čiže čiastka vyššia ako navrhovateľovi priznal okresný súd. Navrhovateľ by tak dostal menej
peňažných prostriedkov, než koľko sám vynaložil a to bez zohľadnenia úročenia. Takéto rozhodnutie
okresného súdu je neopodstatnené a nekritické zvýhodňovanie navrhovateľa, ktorý žiadnym spôsobom

neporušilakékoľvekzmluvnédojednaniemedzinímaodporcom.Sprihliadnutímnauvedenéskutočnosti
navrhoval navrhovateľ, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že odporca je povinný
uhradiť navrhovateľovi sumu 3.407,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6.113,40 eur od 30.11.2009 do 2.3.2010 a zo sumy 3.407,42 eur od 3.3.2010 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 951,75 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §156 os. 3 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Z prislúchajúceho spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa žalobou domáha voči odporcovi

zaplatenia sumy 3.407,42 eur s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi
povinnosť uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.029,64 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy
2.029,64 eur od 30.11.2009 do zaplatenia a zároveň určil, že podmienka v Zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v článku I. posledná veta -... a náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške
903,57 eur je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že výška odplaty za

poskytnutie úveru 903,57 eur je neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej
konštatoval, že po odrátaní tejto sumy od celkovej sumy 3.407,42 eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ
domáhal, ostane suma 2503,85 eur. S ostatnými uplatnenými nákladmi, ako aj s úrokmi z omeškania,
sa okresný súd stotožnil.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03) vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah

prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi zistený skutkovýstav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska
práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak,
že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať
výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa musí súd vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Podľa názoru odvolacieho súdu písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku okresného súdu vyššie
uvedené požiadavky nespĺňa. Odvolací súd považoval odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
okresného súdu za nepreskúmateľné, t.j. postihnuté vadou podraditeľnou pod ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na zmätočnosť rozsudku okresného súdu, keď z výroku vyplýva,
že súd uložil odporcovi uhradiť navrhovateľovi istinu 2.029,64 eur, avšak z odôvodnenia rozsudku zase
vyplýva, že po odrátaní neprijateľných nákladov za poskytnutie úveru od navrhovateľom požadovanej
sumy, ostane suma 2.503,83 eur, nakoľko s ostatnými nákladmi, ktoré vznikli navrhovateľovi sa okresný
súd stotožnil. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, i keď

odvolanie smerovalo len voči časti nepriznávajúcej mu sumu 1.377,78 eur, v časti nepriznania úrokov z
omeškania, v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku svoje závery, ku ktorým dospel, dostatočne nekonkretizoval,
neodôvodnil, neuviedol akými úvahami sa pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok
spravoval. Za nedostatočne odôvodnené považuje odvolací súd aj rozhodnutie okresného súdu v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania. Navyše pokiaľ okresný súd poukázal aj na zlú sociálnu situáciu
odporcu, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké sú aktuálne osobné a majetkové pomery odporcu
a nemožno to zistiť ani z obsahu spisu.

Vzhľadom na uvedené bude úlohou okresného súdu vec opätovne prejednať, vo veci rozhodnúť a svoje
rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo jeho rozhodnutie

preskúmateľné, aby bolo z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri
rozhodovaní.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak
odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.