Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010494
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213010494.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného T. D., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 06.07.2015, č.k. 3Nt/32/2013-33, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného T. D., narodeného

XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 1 písmeno
a/ Trestného poriadku odmietol návrh odsúdeného T. D. na povolenie obnovy konania v trestnej veci
právoplatne skončenej trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 25.09.2012, sp.zn.

11T/123/2012, pretože bol podaný neoprávnenou osobou.

V jeho odôvodnení poukázal na to, že v posudzovanej trestnej veci odsúdený návrh na povolenie obnovy
konania odôvodnil v podstate tým, že trestnú činnosť popísanú v predmetnom trestnom rozkaze, ktorú
mal spáchať v spolupáchateľstve s odsúdeným F. R., spáchal sám a odsúdený F. R. pri skutku v bode
6/ s ním nebol. V prípravnom konaní vypovedal inak len preto, že sa na F. R. hneval.

S poukazom na § 396 odsek 1, § 308 odsek 2, § 399 odsek 1 písmeno a/ a § 402 odsek 2 Trestného

poriadku dospel k záveru, že odsúdený T. D. podal návrh na povolenie obnovy konania v prospech iného
spoluodsúdeného, konkrétne F. R., pričom mu takéto právo z Trestného poriadku neprináleží, preto
návrh odsúdeného T. D. odmietol ako návrh podaný neoprávnenou osobou.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený T. D., ktorú následne odôvodnil
vlastnými dvomi písomnými podaniami podanými na odoslanie v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v Nitre, v ktorom aktuálne vykonáva väzbu, dňa 10 a 11.08.2015.

Sťažnosť odôvodnil tým, že súd I. stupňa nezákonne o jeho návrhu na povolenie obnovy konania

rozhodol až po 20 mesiacoch. Taktiež porušil zákon, keď mu 15.10.2013, kedy podal návrh na povolenie
obnovy konania, neustanovil obhajcu, hoci bol vo výkone trestu odňatia slobody až do 12.08.2014.Ďalej poukázal na to, že so spoluodsúdeným F. R. v roku 2013 podali spoločne návrhy na povolenie
obnovy konania, preto o nich malo byť rozhodované v jednom konaní. Napadnutý trestný rozkaz bol
taktiež Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo vzťahu k odsúdenému F. R. vo výroku o treste zrušený

v jeho prospech, preto mala byť povolená obnova konania aj v jeho prospech (t.j. T. D.), lebo boli obaja
odsúdení jedným trestným rozkazom.

Navrhol preto, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a prikázal vec súdu I. stupňa na nové
rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného T. D. nie je dôvodná.

Súd I. stupňa konajúc o návrhu odsúdeného T. D. doručeného tomuto súdu 15.10.2013, posudzujúc
ho podľa obsahu, dospel k správnemu záveru, že menovaný nie je oprávnenou osobou na podanie
návrhu na povolenie obnovy konania v prospech spoluodsúdeného F. R.. Ako jediný dôvod pre povolenie
obnovy konania totiž T. D. uviedol skutočnosť, že jeden zo skutkov napadnutého trestného rozkaz

(v bode 6/) spáchal sám a nie spoločným konaním s F. R., pričom neuviedol iné skutočnosti, ktorými
by sa domáhal zmeny pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia vo svoj vlastný prospech. S uvedenou
argumentáciou tak osobou oprávnenou na podanie návrhu na povolenie obnovy konania v danom čase
bol v zmysle § 396 odsek 1, 3 Trestného poriadku sám odsúdený F. R., resp. iné osoby oprávnené
podať v jeho prospech odvolanie, ktoré sú uvedené v § 308 odsek 2 Trestného poriadku (v danom

prípade by do úvahy prichádzali prokurátor, príbuzní odsúdeného F. R. v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh). Vychádzajúc z osobných pomerov vyplývajúcich z relevantného
spisu odsúdený T. D. v uvedenom postavení vo vzťahu k F. R. nie je, a preto nie je oprávnený podať v
jeho prospech návrh na povolenie obnovy konania.

Pokiaľ sa v sťažnosti domáhal povolenia obnovy konania aj vo svoj prospech s odkazom na to, že na

podklade dovolania ministra spravodlivosti bol napadnutý trestný rozkaz vo výroku o treste zrušený v
prospech odsúdeného F. R., nadriadený súd zdôrazňuje, že ide vo svojej podstate o rozšírenie jeho
návrhu na povolenie obnovy konania v danom štádiu konania (o sťažnosti) neprípustným spôsobom.
V tomto štádiu konania nemožno konštatovať nesprávnosť rozhodnutia súdu I. stupňa z dôvodu, že
odsúdený v protiklade so svojim návrhom na povolenie obnovy konania v sťažnosti proti uzneseniu

o jeho odmietnutí mení takýmto významným spôsobom podstatu svojej argumentácie. Navyše ani táto
argumentácia nezodpovedá podmienkam obnovy konania upraveným v § 394 Trestného poriadku.

Napriek tomu nadriadený súd v reakcii na sťažnostné námietky zdôrazňuje skutočnosť, že rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.02.2014, sp.zn. 4Tdo/64/2013 bol napadnutý trestný rozkaz
(ktorým boli odsúdený T. D. aj F. R.) zrušený, avšak len „vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

v časti týkajúcej sa obvineného F. R..“ Podstatou tohto rozhodnutia, ako vyplýva z jeho odôvodnenia,
bolo porušenie zákona výlučne v neprospech odsúdeného F. R. v ustanoveniach Trestného zákona
upravujúcich trestnú sadzbu odňatia slobody (v § 41 odsek 1 a § 212 odsek 2), na základe ktorých
mu bol ukladaný trest, tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody mimo rámca zákonom stanovenej
trestnejsadzby(bolmuuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere2rokova2mesiacov,hocihornáhranica

trestu odňatia slobody bola 2 roky v zmysle § 212 odsek 2 Trestného poriadku). Neopodstatnený je
názor odsúdeného T. D., podľa ktorého z tohto dôvodu mal byť (v podstate v zmysle zásady beneficium
cohaesionis) zrušený aj výrok o treste vzťahujúci sa na neho (2 roky a 4 mesiace odňatia slobody),
nakoľko nemu bol trest ukladaný v trestnej sadzbe upravenej v § 219 odsek 1 Trestného zákona,
modifikovanej ustanovením § 38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona (t.j. 2 roky a 4 mesiace až 5

rokov odňatia slobody). Aj z tohto pohľadu je jeho argumentácia celkom neopodstatnená.

Pokiaľ odsúdený v sťažnosti namieta porušenie zákona v jeho neprospech, vo vzťahu k námietke o
dĺžke konania o jeho návrhu je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ bol jeho návrh
podaný 15.10.2013 a rozhodnuté o ňom bolo 06.07.2015, čiastočný podiel na dĺžke konania mala
skutočnosť, že na vec sa vzťahujúci spis (11T/123/2012) bol v dôsledku podania dovolania ministromspravodlivosti v prospech odsúdeného F. R. na Najvyššom súde Slovenskej republiky (od 14.11.2013
do 20.02.2014). Následne boli v tomto konaní robené úkony pôvodne konajúcim sudcom, ktorými boli
vydanie nového trestného rozkazu vo vzťahu k obvinenému F. R. (27.02.2014), úkony smerujúce k

doručeniu mu trestného rozkazu, ktoré nebolo opakovane úspešné a po zistení, že F. R. medzičasom
zomrel bolo uznesením z 20.06.2014 v posudzovanej trestnej veci voči nemu, v dôsledku jeho úmrtia,
zastavené trestné stíhanie.

Pokiaľ odsúdený namietal, že v čase bezprostrednom po podaní jeho návrhu (15.10.2013) mu nebol
ustanovený obhajca z dôvodu, že v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné

konštatovať, že obhajkyňa z tohto dôvodu mu síce bola ustanovená až opatrením vyššieho súdneho
úradníka z 23.06.2015, avšak v danom čase súd I. stupňa vo vzťahu k jeho návrhu nevykonával žiadne
procesné úkony, preto jeho právo na obhajobu nebolo porušené.

Na tom základe nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania odmietol postupom podľa § 399 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku, nakoľko tento nebol oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení krajský súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.