Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212562
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313212562.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu I. N., nar. XX.X.XXXX,

bytom N. XX, F., L., zastúpeného JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné proti
žalovanej K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D., zastúpenej JUDr. Martinom Kirňakom,
advokátom, Hlavná 29, Prešov, o zaplatenie sumy 3250,00 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3250,00 eur a trovy konania vo výške 197,60 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 388,68 eur na účet zástupcu žalobcu to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2013 sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 3250,00 eur
spríslušenstvom.Svojužalobuodôvodniltým,ževobdobíodmesiacaaugust2009do23.4.2010formou

pôžičiek poskytol žalovanej finančnú hotovosť v celkovej výške 3250,00 eur s tým, že žalovaná mu túto
sumu nevrátila. Žalobca v žalobe poukazoval na skutočnosť, že podal trestné oznámenie na žalovanú
na políciu, pričom žalovaná v rámci trestného stíhania vo svojej výpovedi uznala dlh voči žalobcovi.

Dňa 13.9.2013 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 15Ro/322/2013-7, v ktorom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaná podala
proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom považovala návrh žalobcu za nedôvodný a neopodstatnený,

pretože tvrdenia žalobcom uvedené v návrhu nie sú pravdivé. Žalovaná popierala uzavretie zmluvy
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a tvrdila, že sa v danom prípade jednalo o finančnú
výpomoc pre dcéru žalovanej C., a to za to, že žalovaná sa starala o domácnosť pre žalobcu. Žalovaná v
odpore proti platobnému rozkazu ďalej poukazovala na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
právny titul, existenciu pôžičiek, na základe ktorých by mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie sumy
3250,00 eur a zároveň žalovaná vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobcu. V súvislosti s
vyjadrením žalovanej v rámci trestného stíhania zástupca žalovanej poukazoval v odpore na skutočnosť,

že uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Humenné nie je možné považovať za uznanie dlhu v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
vyšetrovacieho spisu OR PZ, Odbor kriminálnej polície Humenné č. ČVS: ORP-653/OEK-HE-2012 súd
zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca v mesiaci august 2009, keď prišiel z Nemecka na Slovensko
na dovolenku spoznal žalovanú a s touto sa spriatelil. Koncom mesiaca august 2009 žalovaná mala
poprosiť žalobcu, či by jej nepožičal sumu 150,00 eur, pretože túto potrebovala pre svoju dcéru, a tak
jej žalobca túto sumu požičal. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu peniaze nevrátila a pred odchodom doNemecka nechal žalovanej kontakt na svoju osobu s tým, že v polovici mesiaca september 2009 sa
žalovaná opätovne obrátila na žalobcu s prosbou o poskytnutie finančných prostriedkov s odôvodnením,
že má finančné problémy s prosbou, či by jej žalobca nenašiel nejakú prácu v Nemecku. Žalobca s tým

súhlasil a požičal žalovanej sumu 300,00 eur od svojho brata K. N. na cestu do Nemecka. Žalovaná
potom prišla do Nemecka, kde bývala u žalobcu v jeho byte a v tom čase žalovaná nikde nepracovala.
Žalobca ďalej uviedol, že pomohol žalovanej so školou a od mesiaca november 2009 požičiaval
žalovanej finančné prostriedky s tým, že celková pôžička, ktorú poskytol žalovanej predstavovala sumu
3250,00 eur. Posledné finančné prostriedky požičal žalovanej v mesiaci apríli 2010.

Z výsluchu žalobcu ďalej vyplýva, že žalobca pripomínal žalovanej neustále, že ide o pôžičku, nie
žiaden dar s tým, že žalovaná v tom čase neplatila žalobcovi ani nájomné a bývala u žalobcu zadarmo.
Žalovaná peniaze žalobcovi nevrátila a v mesiaci septembri 2010 odišla späť na územie Slovenska,
pričom žalobca tvrdil, že sa dohodol so žalovanou na tom, že žalovaná mu vráti peniaze do leta 2012,
kedy žalobca má prísť na dovolenku na Slovensko. Žalobca netrval na vrátení peňazí skôr, pretože

žalovaná bola vo finančnej kríze. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaná mu peniaze nevrátila, a
preto sa obrátil na políciu. Z výsluchu žalobcu ďalej vyplýva, že do mesiaca január 2010 žalobca dával
žalovanej peniaze na ruku a táto ich prevádzala na účet svojej sestry a neskôr si žalovaná zriadila svoj
účet, a preto od mesiaca január 2010 boli peniaze poukazované na účet žalovanej na Slovensku.

Zástupkyňa žalobcu upresnila vyjadrenie žalovaného týkajúce sa poskytovania finančných prostriedkov,
kedy tvrdila, že finančné prostriedky boli žalobcom žalovanej poskytnuté viacerými splátkami s tým, že
prvá pôžička bola v mesiaci august roku 2009, kedy žalobca dal žalovanej sumu 150,00 eur za účelom
zlepšenia finančnej situácie a následne žalobca dal žalovanej finančné prostriedky dňa 9.10.2009 vo
výške300,00eur,dňa4.11.2009vovýške500,00eur,dňa9.12.2009vovýške600,00eur,dňa8.12.2010

vo výške 500,00 eur, dňa 3.3.2010 vo výške 300,00 eur a dňa 23.4.2010 vo výške 600,00 eur. Zástupca
žalobcu poukazoval na to, že jednotlivé pôžičky spĺňajú všetky náležitosti platnej zmluvy o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka a žalobca preukázal, že finančné prostriedky poskytol žalovanej, ktorá
sa zaviazala tieto vrátiť žalobcovi do augusta roku 2012, pričom žalobca sa svojho nároku domáhal aj
v trestnom konaní, kedy podal oznámenie na žalovanú a žalovaná potvrdila časť a výšku jednotlivých

pôžičiek a uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.

Z výsluchu žalovanej vyplýva, že žalobca v roku 2009 ponúkol žalovanej prácu v Nemecku, a tak
žalovaná vycestovala do Nemecka za žalobcom a dohodla so žalobcom ústne, že bude bývať u žalobcu
v jeho byte a bude sa mu starať o domácnosť a za to jej žalobca bude platiť mesačne 500,00 eur.

Žalovaná ďalej uviedla, že najprv si chcela urobiť poriadok vo svojich veciach a preto išli do notára v
Nemecku, kde bolo urobené vyhlásenie, že žalobcovu nebude platiť nájomné, a teda, že mu nič nebude
dlhovať a podľa ústnej dohody bývala v byte u žalobcu a tento byt žalobcu riadne upratovala, žalobcovi
varila, jednoducho povedané viedla mu celú domácnosť.

Žalovaná tvrdila, že podľa ústnej dohody jej žalobca platil odmenu za vedenie domácnosti po 500,00
eur mesačne a túto sumu vyplácal zo svojho účtu na adresu dcéry žalovanej C. na Slovensku s tým,
že po štyroch mesiacoch žalovaná išla do školy v Nemecku a získala určité vzdelanie a neskôr aj našla
prácu a začala zarábať. Z výsluchu žalovanej ďalej vyplýva, že potom vznikli nezhody medzi účastníkmi
konania a zo strany žalobcu boli rôzne útoky voči osobe žalovanej, a preto sa žalovaná rozhodla, že

odíde z Nemecka preč a odišla od žalobcu.

Žalovaná poprela skutočnosť o tom, že jej mal žalobca požičať finančné prostriedky tak ako je to
uvedenévžalobeatvrdila,žeišlooodmenu,ktorújejmalžalobcavyplatiťzato,žemuviedladomácnosť,
teda upratovala byt, varila, nakupovala a pod.

Zástupkyňa žalovanej počas konania v súlade s odporom proti platobnému rozkazu žiadala žalobu
zamietnuť, pričom zástupkyňa žalovanej tvrdila, že žalobca nepreukázal vznik platného právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou týkajúceho sa uzavretia zmluvy o pôžičke a vzniesla aj námietku
premlčania nároku žalobcu. Taktiež zástupkyňa žalovanej tvrdila, že uznesenie polície nemožno

považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ, Odboru kriminálnej polície Humenné č. ČVS: ORP-653/OEK-HE-2012
súd zistil, že žalovaná bola vypočutá na polícii dňa 28.9.2012, pričom z výpovede žalovanej vyplýva, žežalobca poskytol finančné prostriedky pre žalovanú, a to v mesiaci októbri vo výške 300,00 eur, následne
v mesiaci novembri 2009 vo výške 500,00 eur, v mesiaci decembri 2009 vo výške 600,00 eur, v mesiaci
februári 2010 vo výške 500,00 eur, v mesiaci marci 2010 vo výške 300,00 eur a v mesiaci apríli 2010 vo

výške 600,00 eur. Žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že požadovala žalobcu o poskytnutie pomoci
pre svoju dcéru s tým, že nebol dohodnutý termín vrátenia peňazí, pričom žalovaná uviedla, že si je
vedomá toho, že má podlžnosti voči žalobcovi, no nie získaním pôžičky, ktorú by bolo potrebné úročiť,
ale z dôvodu jeho pomoci a tento záväzok voči žalobcovi nepoprela a prejavila ochotu svoj dlh vyrovnať.

Výpoveď žalovanej bola prečítaná účastníkom konania, resp. ich zástupcom na pojednávaní dňa
24.8.2015.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 3250,00 eur. Tak ako to
vyplynulo z dokazovania, a to z výsluchu žalobcu a nakoniec aj z výpovede žalovanej urobenej počas
trestného konania na OR PZ, Odbore kriminálnej polície dňa 28.9.2012 je nespornou skutočnosťou,

že žalobca v roku 2009 a 2010 poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 3250,00 eur.
Žalobca poukazoval na to, že z jeho strany išlo o finančnú pôžičku, o ktorú ho žalovaná požiadala s
tým, že podľa tvrdení žalobcu mu žalovaná mala vrátiť finančné prostriedky do augusta 2012, kedy mal
žalobca prísť na územie Slovenska.

Žalovaná síce počas konania popierala finančnú pôžičku a tvrdila, že v predmetnej veci išlo o finančnú
výpomoc zo strany žalobcu pre dcéru žalovanej a toto žalovaná uviedla aj v rámci trestného konania,
kedy nepoprela prevzatie finančných prostriedkov, resp. poskytnutie finančných prostriedkov zo strany
žalobcu a navyše žalovaná v rámci trestného konania prehlásila, že si je vedomá svojej podlžnosti voči
žalobcovi, a taktiež prejavila aj snahu svoj záväzok voči žalobcovi splniť.

Z týchto dôvodov súd mal teda za to, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu platných zmlúv
o pôžičke podľa § 657, a to v roku 2009 - 2010, kedy žalobca postupne poskytol žalovanej finančné
prostriedky v celkovej výške 3250,00 eur s tým, že nie je rozhodujúce tvrdenie žalovanej o tom, že išlo
o finančnú výpomoc, ale dôležitou a podstatnou skutočnosťou je to, že žalovaná mala tieto finančné

prostriedky žalobcovi vrátiť, čo nakoniec žalovaná nepoprela v rámci trestného stíhania, kedy svoj dlh v
podstate uznala a prejavila ochotu záväzok vyrovnať. Tvrdenie žalovaného preto v tomto konaní, kedy
žalovaná tvrdila iba o finančnej výpomoci, súd považoval čiste za účelové.

Súd teda mal za to, že žalobný nárok bol uplatnený dôvodne, a preto žalobe vyhovel.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania je v danom prípade potrebné uviesť, že nárok žalobcu
nie je premlčaný s odôvodnením, že medzi účastníkmi konania boli sporné tvrdenia o termíne vrátenia
finančných prostriedkov, pretože žalobca tvrdil, že finančné prostriedky mu mala žalovaná vrátiť do
augusta 2012 s tým, že žalovaná tvrdila o tom, že na vrátení finančných prostriedkov, resp. o čase

vrátenia sa nedohodli, a preto súd vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a dospel
k záveru, že časť splnenia teda nebol dohodnutý, a preto povinnosťou žalovanej bolo vrátiť žalobcovi
finančné prostriedky a na základe jeho výzvy ako veriteľa a výzvu na vrátenie možno považovať samotnú
žalobu, ktorá bola adresovaná žalovanej. Aj keď bol termín vrátenia finančných prostriedkov dohodnutýna mesiac august 2012 ani v tomto prípade by nárok žalobcu nebol premlčaný, pretože žaloba bola
podaná na súde dňa 30.8.2013, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty.

Z týchto dôvodov teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný.Trovyžalobcupozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuzapodanýnávrhvovýške195,00
eur a cestovného žalobcu z J. do Humenného a späť dňa 24.8.2015 vo výške 2,60 eur.

Trovy žalobcu ďalej pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004
Z.z., a to 3 úkony po 121,17 eur (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 26.1.2015, účasť na
pojednávaní dňa 24.8.2015), 3 krát paušál po 8,39 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 388,68 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.