Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. august 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/285/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413221510
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413221510.3

Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zast. Malata,
Pružinský, Hegedüs & Partners s.r.o. proti žalovanému : W. S. , nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
XX, XXX XX K., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom Mgr. Dášou Šuminovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Nové Zámky o zaplatenie 203,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 53,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 38,75 eur od 27.08.2013 do zaplatenia a úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy
30,- eur od 27.08.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 04.09.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť,
zaplatiť mu sumu 203,38 eur s príslušenstvom titulom splatenia povoleného prečerpania účtu ako
aj poplatkov a zaplatenia dohodnutých úrokov. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 07.05.2010 uzatvoril so žalovaným v súlade
s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
pohoda ( ďalej len „Zmluva o bežnom účte“) na základe, ktorej sa zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného
bežný účet v mene EUR s periodicitou výpisov z účtu mesačne. V zmysle čl. I Zmluvy o bežnom
účte sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky
voľných peňažných prostriedkoch na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Na základe
žiadosti žalovaného vystavil žalobca dňa 17.05.2010 žalovanému Oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti reg.č. 003631075R v zmysle čl. I ods. 2 obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca poskytol na základe
Zmluvy o prečerpaní žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 30,- eur formou
úveru, ktorý mohol byť čerpaný odo dňa 17.05.2010. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky
v dôsledku čoho žalobca dňa 30.11.2012 určil v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) obchodných podmienok
splatnosť úveru a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy. V zmysle zmluvy o prečerpaní sa
účastníci dohodli, že výška úrokovej sadzby a sadzby úrokov z omeškania bude určená v obchodných
podmienkach. V zmysle čl. III obchodných podmienok zverejňuje žalobca úrokové sadzby na internetovej
stránke a v priestoroch pobočiek. V zmysle zmluvy o prečerpaní sa účastníci dohodli, že výška sadzby
úroku z omeškania je určená v obchodných podmienkach. Žalobca bol oprávnený úročiť sumu istiny
úveru (povoleného prečerpania) sadzbou riadneho úroku určenou v súlade s obchodnými podmienkami,
ako aj sadzbou úroku z omeškania a úročiť sumu kapitalizovaného riadneho úroku a neuhradených
poplatkov sadzbou úroku z omeškania. Výška úroku pri nepovolenom prečerpaní predstavovala ku

dňu 27.08.2013 sadzbu 18,90% p.a. a výška úroku z omeškania v súlade s § 517 Obč. zák. ku dňu
01.12.2012 (nasledujúci deň po zosplatnení úveru) predstavovala 8,75% p.a. z dlžnej čiastky. Žalobca
poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného evidoval
voči žalovanému ku dňu 26.08.2013 pohľadávku zo Zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 203,38 eur,
ktorú predstavovala istina vo výške 30,- eur, úrok vo výške 8,75 eur vyčíslený ku dňu 26.08.2013, úrok z
omeškania vo výške 14,63 eur vyčíslený ku dňu 26.08.2013 a neuhradené poplatky vo výške 150,- eur.

Súd vydal vo veci dňa 06.06.2014 platobný rozkaz č.k. 5Ro/697/2013-25, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 05.05.2015 č.k.
5Ro/697/2013-35 bol platobný rozkaz, pretože sa nepodarilo doručiť ho žalovanému do vlastných rúk,
zrušený.

Vzhľadom na to, že miesto pobytu žalovaného nie je súdu známe a toto sa nepodarilo zistiť ani
vykonaným rozsiahlym šetrením, ustanovil súd uznesením zo dňa 14.07.2015 č. k. 18C/285/2015-40
žalovanému opatrovníčku, a to súdnu tajomníčku nadpísaného súdu. Opatrovníčka žalovaného sa k
návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pretože podľa § 200ea
ods. 1 O.s.p. ide o drobný spor a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil, potom čo
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súd. Žalobca, ani žalovaný sa
na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa
04.09.2013, Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda z 07.05.2010,
oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. 003631075R z 17.05.2010,
obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu účinnými od 08.04.2009, oznámením
o zosplatnení úveru z 04.12.2012, obálkou úrokovými sadzbami platnými od 01.07.2013, úrokovými
sadzbami platnými od 01.10.2012 a vyčíslením pohľadávky k 26.08.2013 a zistil tento skutkový a právny
stav.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 1 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 07.05.2010 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a
služieb ČSOB pohoda predmetom, ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, pričom žalobca
ako banka sa zaviazal počnúc dňom 17.05.2010 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX. v mene EUR a žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať
platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky povoleného
prečerpania (ďalej len „zmluva o bežnom účte“). V čl. IV zmluvy o bežnom účte sa žalobca zaviazal na
základe žiadosti žalovaného vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu a v prípade
splnenia stanovených podmienok uzatvoriť so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní bežného
účtu. Žalobca v zmluve o bežnom účte deklaroval záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu
za podmienok uvedených v žiadosti . Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti
reg.č. 0036331075R z 17.05.2010 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie
jeho bežného účtu do výšky úverového limitu 30,- eur, ktorý mohol byť čerpaný od 17.05.2010. Súd
dospel k záveru, že žiadosťou žalovaného o povolené prečerpanie a oznámením žalobcu o poskytnutí
povoleného prečerpania prišlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorú
súd posúdil podľa §497 a nasl. Obchodného zákonníka ako úverovú zmluvu, pretože žalobca sa
zaviazal poskytnúť žalovanému úverový limit vo výške 30,- eur a žalovaný sa zaviazal čerpané peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť z čerpaných peňažných prostriedkov úrok vo výške úrokovej sadzby pre
povolené prečerpanie účtu, ktorý žalobca zverejňuje v prevádzkových priestorov pobočiek banky a na
internetovej stránke v zmysle čl. III ods. 1 obchodných podmienok pre čerpanie. Úrok bol splatný na
konci každého kalendárneho mesiaca. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 04.12.2012 súd zistil, že
žalobca z dôvodu meškania žalovaného so zaplatením splatného záväzku vzniknutého neuhradením
úroku, poplatku a úroku z omeškania podľa zmluvy o povolenom prečerpaní, vyhlásil celý záväzok
žalovaného vrátane jeho príslušenstva dňom 30.11.2012 splatným a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej čiastky vo výške 187,67 eur do 15.12.2012. Podľa pripojenej obálky, v ktorej zaslal žalobca poštou
oznámenie žalovanému, toto sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného dňa 14.12.2012, kedy bola
zásielka uložená na pošte. Žalobca preukázal a súd z prehľadu vyhlásenej výšky úrokových sadzieb
pre fyzické osoby - občanov platných od 01.07.2013 zistil, že pre nepovolené prečerpanie na účte
predstavovala úroková sadzba 18,90% ročne. Súd posúdil právny vzťah založený medzi účastníkmi
na základe zmluvy o povolenom prečerpaní ako vzťah z úverovej zmluvy, na ktorý však nie je možné
aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože je to priamo vylúčené ust. § 1 ods. 3 z.č. 258/2001
Z.z. s výnimkou informačnej povinnosti podľa § 3 ods. 6 cit. zákona. Nárok žalobcu na vrátenie
peňažných prostriedkov poskytnutých vo forme povoleného prečerpania vo výške 30,- eur , ako aj
vyčísleného dohodnutého úroku vo výške 8,75 eur a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 14,63 eur
považoval súd za dôvodný, keď žalovaný vrátenie úveru a jeho príslušenstva žalobcovi nepreukázal a
ani netvrdil, teda si v konaní nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia. Účastníci sa v čl. III ods. 1 obchodných
podmienok dohodli na úročení čerpaných peňažných prostriedkov úverového limitu úrokovou sadzbou
pre povolené prečerpanie účtu, ktorú žalobca zverejňuje v prevádzkových priestoroch banky a na
internetovej stránke. Žalobca preukázal pre obdobie od 01.07.2013( č.l.16) zverejnenú úrokovú sadzbu
pre povolené prečerpanie účtu pre fyzické osoby vo výške 18,90%, preto mu súd priznal nárok na
zaplatenie úroku z úverového limitu vo výške 18,90% od 27.08.2013 do zaplatenia, keď peňažný nárok
žalobcu sa v zmysle oznámenia žalobcu o zosplatnení úveru stal splatným dňa 15.12.2012. Súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania od 27.08.2013 v zákonnej výške 8,75% ročne v súlade s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., teda vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako predstavovala v aktuálnom
čase základná úroková sadzba ECB, a to zo sumy 38,75 eur, ktorá predstavovala súčet poskytnutého
úveru vo forme prečerpania účtu vo výške 30,- eur a vyčíslených dohodnutých úrokov vo výške 8,75 eur.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie neuhradených poplatkov spolu vo výške
150,- eur. Žalobca však svoj nárok na zaplatenie poplatkov nepreukázal a ani bližšie nešpecifikoval.
Súd posúdil právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o bežnou účte ako vzťah zo zmluvy
uzatvorenej podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom účastníci sa v čl. V ods. 3 zmluvy o
bežnom účte dohodli na oprávnení žalobcu účtovať za bankové služby a produkty uvedené v zmluve
odmeny a poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Absentovala však konkretizácia poplatkov, na ktorých
zaplatenie žalobca žiadal zaviazať žalovaného. Z tvrdení žalobcu nevyplývalo, či malo ísť o poplatky
spojené s vedením účtu, poplatky za realizáciu transakcií na účte alebo o poplatky súvisiace so zmluvou
o povolení prečerpania účtu, prípadne poplatky inej povahy. Žalobca teda neposkytol žiadne tvrdenia
o druhu a povahe poplatkov a ani o ich výške, preto nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov vo výške
150,- eur bol pre absenciu tvrdení žalobcu nepreskúmateľný a súd v časti o zaplatenie 150,- eur spolu
s príslušenstvom žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. . pretože účastníci mali vo veci
len čiastočný úspech. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo. Žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 53,38 eur spolu s príslušenstvom
a žalovaný bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 150,- eur s príslušenstvom, v ktorej časti súd
návrh žalobcu zamietol. Úspech žalobcu teda predstavuje 26,25 % a úspech žalovaného 73,75 %. Čistý
úspech žalovaného potom predstavuje 47,50 %. Súd však úspešnému žalovanému pomernú náhradu
trov konania nepriznal, pretože tento si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania
zo spisu nevyplývali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205
ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.