Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Edita Kušnírová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202828
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814202828.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuBLTelecomcollection,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, práv. zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému
X. R., H.. XX. XX. XXXX, C. Š., Q. XX, v konaní o zaplatenie 346,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 25. 01. 2010, v bode 4, v
znení: " V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b.), alebo v bode 2, alebo
v bode 3 tohto Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a.)
až c.) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany

Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je
zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej veci splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty
z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku, nezaniká právo
Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná
daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu
zmluvnej pokuty.", je neprijateľná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 97,15 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 38,04 Eur od 26. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 32,11 Eur od 26. 04.
2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 23,50 Eur od 26. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25
% ročne zo sumy 3,50 Eur od 26. 06. 2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 346,10 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38,04 Eur od 26. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 32,11 Eur od 26. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 23,50 Eur od 26. 05.

2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 Eur od 26. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške 9
% ročne zo sumy 248,95 Eur od 26. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému, ktorý sa
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcuvystavil žalovanému faktúry č. 7202549875 na sumu 248,95 Eur, so splatnosťou 25. 03. 2012, f. č.
7105513460 na sumu 3,50 Eur, so splatnosťou 25. 06. 2011, f. č. 7104396267 na sumu 23,50 Eur,
so splatnosťou 25. 05. 2011, f. č. 7102244002 na sumu 38,04 Eur, so splatnosťou 25. 03. 2011 a f. č.

7103310540 na sumu 32,11 Eur, so splatnosťou 25. 04. 2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná
suma v nezmenenej výške. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom, dostal
sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania.

K uplatnenej zmluvnej pokute žalobca zdôraznil, že žalovaný nedodržal určené povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo zmluvy a dodatku, a to predovšetkým povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby a

povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho
viazanosti. Tak ako to vyplýva z názoru Krajského súdu v Prešove, č. k. 9Co/31/2012 - 157 zo dňa
19. 03. 2013, je dané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok je aj v prípade, že dodávateľovi
vznikne škoda v podstatne nižšej výške, ako je zmluvná pokuta. Súd teda môže označiť dojednanie
v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, ak výška zmluvnej pokuty neprimerane presahuje

plnenie, ktoré spotrebiteľ dostal. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej
sankciu za nesplnenie záväzku, nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a. s., Bratislava ako postupcom a postupníkom BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom v Bratislave,

bola postúpená pohľadávka voči žalovanému pod č. 9000203202, registrovaná na tunajšom súde pod
SprV/477/2013 a SprV/430/2013.

Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe, napriek tomu, že mu doručené uznesenie o procesných
poučeniach dňa 06. 10. 2014, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených

žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v
drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 25. 01. 2010, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako
fyzickou osobou - nepodnikateľom, vyplynulo dohodnutie poskytovania elektronickej komunikačnej

služby podľa účastníckeho programu poskytovaného žalobcom „Podľa seba 3(3000)“, poskytnutie
mobilného telefónu Nokia 6303 za maximálnu kúpnu cenu 1,- Eur, s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Zmluva pokuta bola uvedená vo výške 248,95 Eur. Žalovanému bola pridelená v zmysle zmluvy SIM
karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne č. XXXXXXXXXX.
Súčasťou Dodatku boli identifikačné údaje účastníka. Z bodu 4 Dodatku vyplynulo, že v prípade

porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b.), alebo v bode 2, alebo v bode 3 tohto
Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a.) až c.)
Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku,
je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade
žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta

podľa predchádzajúcej veci splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky
Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku, nezaniká právo Podniku na
náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná
zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu
zmluvnej pokuty.Súčasťou spisu boli aj ďalšie Zmluvy a Dodatky uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, ktoré sa vzťahovali na t. č. XXXXXXXXXX, a to Dodatok „20+20Viac“ zo dňa 07. 07. 2003,
Dohoda o zmene Zmluvy o pripojení zo dňa 20. 11. 2004, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 20. 05.

2005 a Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 14. 06. 2007 a Zmluva o pripojení zo dňa 07. 04. 2005 a
k nej Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 07. 04. 2008, ktorá sa vzťahovala na t. č.: XXXXXXXXXX.
Súd tieto zmluvy a dodatky podrobnejšie neskúmal, pretože pripojené faktúry, na základe ktorých si
žalobca uplatňoval svoj nárok voči žalovaného, sa vzťahovali k t. č.: XXXXXXXXXX v zmysle Dodatku
k Zmluve o pripojení zo dňa 25. 01. 2010.

Z pripojených faktúr vzťahujúcich sa k t. č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že:

- faktúrou č. 7105513460 zo dňa 08. 06. 2011, splatnou dňa 25. 06. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky v sume 3,50 Eur za obdobie od 08. 05. 2011 do 07. 06. 2011,

- faktúrou č. 7104396267 zo dňa 08. 05. 2011, splatnou dňa 25. 05. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby a upomienka v sume 23,50 Eur za obdobie od 08.
04. 2011 do 07. 05. 2011,

- faktúrou č. 7103310540 zo dňa 08. 04. 2011, splatnou dňa 25. 04. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby v sume 32,11 Eur za obdobie od 08. 03. 2011 do 07.
04. 2011,

-faktúrou č. 7102244002 zo dňa 08. 03. 2011, splatnou dňa 25. 03. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby, iné poplatky a služby, upomienka, v sume 65,13 Eur

za obdobie od 08. 02. 2011 do 07. 03. 2011,

- faktúrou č. 7202549875 zo dňa 08. 03. 2012, splatnou dňa 25. 03. 2012, bola fakturovaná žalovanému
zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, za obdobie od 08. 02. 2012 do 07. 03. 2012.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase
uzavretia Dodatku k Zmluve o pripojení, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú

službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa odseku 4 písm. a.), b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný

a)používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Dodatok k Zmluve o

pripojení zo dňa 25. 01. 2010. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry
za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretého Dodatku, pričom tieto služby riadne využíval,
nakoľko nie je zrejmé, že by žalovaný uvedené faktúry reklamoval, prípadne vrátil. Žalovaný v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bol povinný vykonávať
úhrady za poskytované služby žalobcom vo výške 97,15 Eur. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo

žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania,
pretože žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty
splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 7105513460 dňom 26. 06. 2011, v prípade f. č. 7104396267
dňom 26. 05. 2011 a v prípade f. č. 7103310540 dňom 26. 04. 2011, kedy základná úroková sadzba
predstavovala 1,25 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, úrok z omeškania predstavoval 9,25 %

ročne. V prípade f. č. 7102244002 dňom 26. 03. 2011, kedy základná úroková sadzba predstavovala
1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, úrok z omeškania predstavoval 9 % ročne.

Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle
uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky,platnákprvémudnuomeškania splnenímpeňažnéhodlhu.

Súd vyhovel v tejto časti žalobe, pretože uplatnený nárok žalobcu v tomto rozsahu považuje za dôvodný.

Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
248,95 Eur.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi

účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny
nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako
spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej

zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy
o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút
záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o
dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou

je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného
prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ
teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve
o pripojení a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, obsah ktorých nebol počas vykonávaného
dokazovania známy, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná

podmienka,spôsobujúcaznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa, a to napriek prezentovanému názoru žalobcu, podľa ktorého nepostačuje na konštatovanie
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne individuálne
dojednaná, vedie k tomu, že žalobca ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie, pretože

do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo stranyspotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Žalobca do tohto textu zapracoval
povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2., kde sú rôzne
možnosti porušenia povinností. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne, zvlášť pokiaľ

žalobca sám určí aj výšku zmluvnej pokuty, bez toho, že by nejakým spôsobom informoval spotrebiteľa
o tom, ako dospel k stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje
ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti, je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv
uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované v
Dodatku k zmluve o pripojení, že žalovaný pri uzatváraní Dodatku, by sa musel minimálne oboznámiť
nielen s Dodatkom, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie
je zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami sa žalovaný aj oboznámil. Netreba opomenúť ani
skutočnosť, že aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo

by to nič na znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa,
a to je prejav nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu.
Samotná dĺžka viazanosti spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v texte bodu 2. Zmluvy je textovo
napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy odstúpením od zmluvy, na
vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností porušenia povinností sa

bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia povinností zo Zmluvy.
Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ žalobca poskytuje zľavy zo služieb alebo
poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v rámci svojej obchodnej
politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie konkurencieschopnosti
vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute

s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo
forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa
uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne obsiahnutá na samostatnej listine, tzn.
aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi

používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto
ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle

ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako
neprijateľná zmluvná podmienka.

Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania,

žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol ako
nedôvodnú.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
sumy97,15Eur,spolusuplatnenýmúrokomzomeškaniazjednotlivýchomeškanýchsúm.Vozvyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, súčasne s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky vo

výroku rozsudku.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade v konaní bol úspešný žalobca len do výšky 28 %, žalovaný do do výšky 72 %, tzn. že

konečný úspech vo veci mal žalovaný v rozsahu 44 % (72-28),ktorému nevznikli žiadne trovy konania,
z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.