Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Kováčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201782
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4215201782.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
odporcovi: V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX, N., o zaplatenie 541,14 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 541,14 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 541,14 € od 25.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 32,- € a titulom trov
právneho zastúpenia sumu vo výške 106,94 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.2.2015 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi
zaplatiť mu sumu 541,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy od
25.10.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. P
ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy vypožičal odporcovi 1 ks
SIM karty umožňujúcej využívať ním poskytované telekomunikačné služby a predal mu telekomunikačné
zariadenie Samsung Galaxy S II Plus za zľavnenú cenu 1,- €, keď výška podmienečne poskytnutej zľavy
predstavovala sumu vo výške 319,- €. Odporca však v období mesiacov jún a júl 2013 nezaplatil cenu
poskytnutých služieb riadne a včas a vznikol mu tak nedoplatok za neuhradené služby vo výške 235,43 €,
z ktorej sumy odporca po doručení pokusu o pokonávku nič neuhradil. Tiež si uplatnil nárok na zaplatenie
škody, ktorá mu vznikla tým, že odporca získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu, avšak
porušil svoj záväzok zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu a uhrádzať riadne a včas cenu za
poskytnuté služby. Škodu vyčíslil v sume 305,71 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania
z dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie určenej v pokuse o pokonávku.
Titulom trov konania si uplatnil na zaplatenie súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
ako aj odporcu. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, dodatku k zmluve, prílohy č. 1 k dodatku, pokusu o pokonávku, faktúr, všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, vyjadrenia navrhovateľa, výpisu z
Orange intranetu a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 16.5.2013 účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6984746, ktorej
súčasťou boli aj všeobecné podmienky, na základe ktorých navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM
karty (ktorá mu umožňovala využívať navrhovateľom poskytnuté služby). V ten istý deň účastníci konania

uzavreli dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6984746, na základe ktorého navrhovateľ
predal odporcovi mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S II Plus za podmienečne zníženú cenu 1,- €.
V čl. 2.5. písm. b) dodatku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 319,- €. Navrhovateľ
vyúčtoval odporcovi za obdobie mesiacov jún a júl 2013 za poskytnuté služby celkove sumu 235,43 €.
Z tejto sumy odporca po doručení pokusu o pokonávku nič neuhradil, jeho dlh titulom neuhradenej ceny
za poskytnuté služby tak predstavuje sumu 235,43 €.

Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril,
pohľadávku navrhovateľa nerozporoval, preto súd ďalšie dokazovanie nevykonal.

Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporca nerozporoval, vyplynulo, že odporca riadne a
včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od júna do júla 2013 celkove vo výške 235,43 €.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 zaslal odporcovi rozpis neuhradených dlžných
súm za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu. Odporca po doručení pokusu o pokonávku z dlžnej
sumy nič neuhradil. Celkove dlžná suma titulom neuhradených služieb, ktorú si navrhovateľ uplatňuje
za obdobie od júna do júla 2013 tak predstavuje sumu 235,43 €.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo
predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaním musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa bodu 2.5. dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.5.2013, účastník si je
vedomí, že MT mu je predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2.Dodatku, ktorej výška sa
rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2., 2.3. alebo 2.4.)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku

(pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa
Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v
prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3. Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo

b) Ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3. Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez porušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k
ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),

je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 319,- EUR, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená
pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode
1.2. v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal
MT Účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2. v kolónke označenej číslom 4).

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiaci služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení podľa písm. b), ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po splatnosti, podľa písm. e), ak účastník
opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade bolo potrebné aplikovať
vykonávací predpis - nariadenie č. 87/1995 Zb. a § 3 tohto predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o poskytovaní verejných
služieb jej dodatku. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia jednak ceny dodávateľom
poskytovaných služieb, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi účastníkmi zmluvy
dojednaná pre prípad porušenia zmluvy.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkovoprávny vzťah na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb jej dodatku. Na základe
zmluvného vzťahu navrhovateľ v období mesiacov jún a júl 2013 dodal odporcovi služby, odporca
poskytnuté služby využíval, avšak dodávateľom vyfakturovanú sumu v celej výške neuhradil a jeho
dlh predstavoval sumu 235,43 €. Pre porušenie zmluvnej povinnosti odporcu si navrhovateľ uplatnil na
zaplatenie i nárok v zmysle článku 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a to zmluvnú
pokutu vo výške 305,71 € vypočítanú podľa čl. 2.5. dodatku zohľadniac počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti (uhrádzať zmluvný záväzok
riadne a včas) odporcom. Nakoľko tieto tvrdenia navrhovateľa v konaní vyvrátené neboli, zo strany

odporcu nebol predložený dôkaz o úplnom alebo čiastočnom splnení záväzku, súd návrhu vyhovel
a odporcu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd
zároveň priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania, keďže neuhradením ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúr vystavených navrhovateľom sa odporca dostal do
omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, preto ho súd zaviazal zaplatiť
za čas omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy
v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje výšku zákonného úroku z omeškania podľa ust. § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal od ním žiadaného dátumu
25.10.2013, nakoľko k tomuto dňu už odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ bol v konaní plne
úspešným účastníkom konania. Navrhovateľ si náhradu trov konania riadne a včas uplatnil, celkovo ju
vyčíslil na sumu 138,94 €. Po preskúmaní uplatnenej náhrady trov konania súd priznal navrhovateľovi
náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 32,- €. Titulom trov právneho zastúpenia súd
priznal navrhovateľovi odmenu za 2 úkony právnej služby po 36,52 € (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - návrh), 2 x režijný paušál po 8,04 € (rok 2014), náhrada DPH, celkove vo
výške 106,94 €.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi k rukám jeho
právneho zástupcu.

Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.