Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231846
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113231846.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpenom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti odporcovi: K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G.,

F. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362
962, zastúpeného advokátom

JUDr. Patrikom Podhorským, advokátska kancelária Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 1 860,44
€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
16C/51/2014 - 41 zo dňa 30. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov
konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 99,77 € s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od

23. 10. 2011 do zaplatenia, zostáva n e d o t k n u t ý .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 99,77
€ s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 23. 10. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol a rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznáva. Z
vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 30. 07. 2009
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských

úveroch“), ktorej účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov, a ktoré sa odporca zaviazal
splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi
revolvingový úver vo výške 1 493,73 €. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom považoval
za absolútny obchod, a preto naň použil príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluvu o
úvere považoval za zmluvu, v ktorej chýbajú obligatórne náležitosti alebo sú údaje o týchto podstatných
náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. Mal za to, že

uvedenie predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve vo výške 54,94 %
nespĺňa podmienku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj označenýako ,,predpokladaný“ spôsobuje stav v právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si sám nevie vytvoriť
názor, či je zmluvný vzťah pre neho výhodný alebo nie. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že
zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať uvedenie

jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. V zmluve chýba aj údaj o konečnej splatnosti
revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože údaje o
splatnosti sú v oznámení veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver). V dôsledku týchto
chýbajúcich údajov (ročná percentuálna miera nákladov a konečná splatnosť úveru) súd považoval
poskytnutýrevolvingovýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Súdunebolaznámaanivýškaposkytnutého

revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení
veriteľa je jednak uvedená suma 898, 20 € ako schválená výška revolvingu, a tiež schválená výška
úveru 1 493,73 €. Zmluva si v danom údaji rozporuje. Taktiež súd považoval konanie navrhovateľa pri
poskytovaní úverov, resp. revolvingových úverov za rozporné s dobrými mravmi. Čo sa týka dohody o
výške úrokovej sadzby za poskytnutý úver, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej, ale aj
Českej republiky mal za to, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná, neprimerané

vysoké úroky dohodnuté pri peňažitej pôžičke sú považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám chovania. V predmetnej veci ide o cenu úveru 64,11 % p. a. a súd túto neprimeranú až úžernú
odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti bez ďalšieho. Už len samotná skutočnosť, že
cenu úveru vyjadruje bezmála sto percentné navýšenie úveru, je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú
pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Súd na internetovej stránke Národnej

banky Slovenska zistil, že v čase poskytnutia úveru boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo
výške okolo 8 %, ak išlo o domácnosti. Ročná úroková sadzba vo výške 64,11 % je niekoľkonásobne
vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a táto časť zmluvy je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd považoval revolvingový úver za bezúročný a bez
poplatkov, pričom dohodu o výške úrokovej sadzby považoval za absolútne neplatnú pre jej rozpor s

dobrými mravmi a na základe uvedeného potom podľa názoru okresného súdu navrhovateľ má nárok
v konaní iba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ. Zo splátkového kalendára súd
zistil, že odporcovi bolo vyplatených 1 493,73 € a odporca zaplatil sumu vo výške 1 393,96 €. Zo strany
odporcu, teda, došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zaplatil navrhovateľovi menej, ako mu bolo
vyplatené. Z uvedených dôvodov navrhovateľovi priznal zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou istinou

a splateným úverom a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Podľa dôvodov rozsudku okresného súdu navrhovateľ bol v konaní v celom
rozsahu neúspešný a odporca v celom rozsahu úspešný. Trovy konania si ale neuplatnil, a preto súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), § 369 ods. 1 a 3, § 497, § 502

ods. 1 a § 786k ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52
ods. 1, § 53 ods. 1, § 533 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 4 ods. 1, 2,
3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti
výrokom rozsudku okresného súdu, ktorými okresný súd vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi

nepriznal náhradu trov konania. Namietal, že nebolo správne vyložené a aplikované ustanovenie §
4 ods. 3 zákona č. 258/2004 Z. z. Dané ustanovenie znie: Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahujenáležitostipodľaods.2písm.a),b),d)ažj),k)al),poskytnutýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Pre jeho aplikáciu, t. j. pre vyvodenie dôsledkov v jeho zmysle sa vyžaduje absencia
všetkých tam zdôraznených náležitostí. Napadol rozsudok, pokiaľ ide o neuvedený údaj o RPMN,

resp. týkajúci sa údajov o predpokladanej RPMN, uvedenia konečnej splatnosti úveru poskytnutého na
základe zmluvy, a tiež záverov ohľadne neplatnosti dohody o výške odplaty. Tvrdil, že zmluva o úvere
obsahuje výšku RPMN, a to presným údajom stanoveným v zmysle zákonom stanoveného postupu
pre jej výpočet (určenie). V čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nie je objektívne
ani možné exaktne stanoviť hodnotu RPMN, nakoľko tomu bráni práve spôsob výpočtu stanoveným

zákonom. Tvrdenie o neistote spotrebiteľa

o výške RPMN je nesprávnym, keďže daný údaj pri schválenom úvere nikdy nebude vyšší ako
ten, ktorý sa uvádza v žiadosti ako predpokladaný. Uvedené výslovne vyplýva z článku 2 ods. 2.1
Zmluvných dojednaní. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je návrhom na uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisudlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení
schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre zmluvy o revolvingovom

úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššie než v prípade úveru požadovaného
dlžníkov v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho,
aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. Predpokladaný údaj RPMN je maximálnym
údajom, je ťažko považovať za prijateľné, že by žiadateľ akceptoval úver s predpokladanou RPMN
54 %, ale schválený úver s RPMN v rovnakej alebo nižšej výške už nie. Údaj o konečnej splatnosti

úveru vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkom tvoriacom súčasť zmluvy. Aj z ustanovení zmluvných dojednaní (čl. 4 ods. 4.5)
vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára, je dňom konečnej splatnosti úveru. Otázka odplaty za požičanie peňažných prostriedkov
na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená osobitným ustanovením (§ 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka), ktoré súd vôbec neaplikoval. Aplikácia právneho inštitútu ,,dobré mravy“ neprichádza do

úvahy, keďže ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch má povahu lex specialis
k ustanovenia Občianskeho zákonníka. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako
bol dohodnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere bola 77,76 %. Výška odplaty dohodnutá
v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje túto maximálnu úpravu, akú právna úprava relevantná
v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Je nesprávny postup súdu, ktorý výšku

odplatydohodnutúvzmluveorevolvingovomúvereporovnávalshodnotouúrokovejsadzbybánk.Zákon
výslovne stanovil, že odplata nesmie prevyšovať stanovenú hranicu podľa príslušného nariadenia.
Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolaniapodľaustanovenia§214ods.1,2O.s.p.arozsudokokresnéhosúduvnapadnutýchvýrokoch
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere dňa 30. 07. 2009 za platnosti a účinnosti
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Okresný súd preto
správne posudzoval vzťahy medzi účastníkmi konania podľa tohto zákona vo vzťahu k podstatným
náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona, konkrétne pokiaľ
posudzoval splnenie podmienok uvedených v predmetnom ustanovení pod písm. g), h), i), j) a k)
predmetného zákona. Správne posudzoval aj tú skutočnosť, či v súdenej veci sa poskytnutý úver

nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere náležitosti podľa §
4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) neobsahuje.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí (okrem iného) obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (písm. i/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (písm. j/), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok (písm. k)).

Zo zmluvy o revolvingovom úvere (označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30. 07. 2009 vyplýva, že predmetnou

zmluvou účastníci kombinovali dve zmluvy, a to zmluvu o úvere a zmluvu o revolvingovom úvere.
Vyplýva to z bodov 5 a 6 predmetnej zmluvy č. 8200024161 označenými ako údaje o požadovanomrevolvingovom úvere v eur, ktoré mal dlžník vyplniť (označené slovami ,,VYPLŇTE“) a údaje o
schválenom revolvingovom úvere, ktoré spotrebiteľ nemal vyplniť (,,NEVYPĹŇAJTE“). Dlžník (ktorý v
súdenej veci je nepochybne spotrebiteľom, a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná)

požiadal navrhovateľa o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: ,,Poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit: 1 493,73 €. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 36/19. Mesačná
splátka (vrátane úrokov): 81,36 €. Zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom): 1 435,17 €. Predpokladaná RPMN za úver (v %): 64,11. Ročná úroková
sadzba úveru (v %): 64,11. Priemerná RPMN za úver (v %): 40,61“. Navrhovateľ schválil poskytnutú

čiastku úveru v žiadanej výške, len namiesto predpokladanej RPMN za úver 64,11 % bol schválený
RPMN za úver vo výške 60,53 %. Navrhovateľ sám v návrhu na začatie konania uviedol, že uzavrel
30. 07. 2009 z odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200024161, na základe ktorej poskytol
odporcovi úver vo výške 1 493,73 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných
splátkach vo výške 81,36 € v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý
v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do uplatnenia

práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon
zaplatil len sumu 1 383,96 €. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 870,44 € dňa

23. 10. 2011. Túto sumu uhradil len čiastočne vo výške 10 €. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania
v súlade s § 517 ods. 2 OZ.

Zo žaloby podanej navrhovateľom, teda, vyplýva, že si uplatňuje nároky na základe zmluvy o úvere a nie

na základe zmluvy o revolvingovom úvere, keď je možné konštatovať, že zmluva o úvere bola uzavretá
ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa

30. 07. 2009. V súdenej veci, teda, nebol dôvod posudzovať splnenie podmienok uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, ale len zmluvy o úvere (spotrebiteľskom). Aj za tohto stavu ale odvolací súd
považuje záver okresného súdu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa ods. 2 § 4 písm. j), ale ani k) zákona č. 258/2001 Z. z. Zákon ako podstatnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov v platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve označené sumou

1 435,17 €, zároveň sú však označené ako ,,zmluvná odmena“, čo však nie sú totožné pojmy. RPMN
je zároveň označené ako RPMN za úver 60,53 oproti predpokladanej RPMN za úver 64,11 % uvedenej
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5 zmluvy). Aj keď je nakoniec RPMN za úver
dohodnutý v nižšej sume než bolo uvedené v žiadosti, schválený revolvingový úver v uvedenej výške je
možné považovať za nový návrh na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy v časti o RPMN bez ohľadu na tú

skutočnosť, či dlžník mal vedomosť o možnosti zníženia RPMN navrhovateľom alebo nie pri schválení
úveru. Aj keď sa odvolací súd nemohol stotožniť so závermi okresného súdu ohľadom neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenia len jej predpokladanej výšky, stotožnil sa naopak so
záverom okresného súdu o tom, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm.
g) Zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože splatnosť úveru bola dohodnutá len počtom splátok s

určením splatnosti v určený deň v mesiaci, pričom nie je zrejmé, kedy nastala splatnosť prvej splátky,
z čoho vyplýva, že nie je zrejmé ani to, kedy nastane konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď
sa odvolací súd nestotožňuje ani so záverom okresného súdu, že vo veci nie je známa celková výška
poskytnutého revolvingového úveru, pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma 898,20 € ako
schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 1 493,73 € - schválená bola výška úveru 1

493,73 € a schválená výška revolvingového úveru vo výške 898,20 €, považoval konanie navrhovateľa
pri poskytovaní úverov zhodne s okresným súdom za rozporné s dobrými mravmi. Úroková sadzba
úveru 64,11 % p. a. je neprimeraná až úžerná odplata za úver, a preto je zmluva o úvere v tejto časti
neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže okresný súd nakoniec správne
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ

má v konaní nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1,
2 OZ. Podľa týchto ustanovení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho dôvodu, ktorých odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V súdenej veci sa odporca bezdôvodne obohatil, keďže mu

bol poskytnutý úver v sume 1 493,73 €, z ktorého uhradil navrhovateľovi len sumu 1 383,96 €, obohatilsa plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol potom, čo navrhovateľom došlo ku spoplatneniu úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Správne potom okresný súd priznal navrhovateľovi zaplatenie len
rozdielu medzi poskytnutou istinou a splateným úverom a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p., pričom uviedol, že navrhovateľ bol v celom rozsahu neúspešný, a preto mu súd náhradu trov
konania nemohol priznať. Odporcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný a trovy konania si neuplatnil,
náhradutaktiežnepriznal.Ajkeďrozhodnutieokresnéhosúdupodľaustanovenia§142ods.1O.s.p.nie
je správne, pretože navrhovateľ v konaní bol čiastočne úspešný, čiastočne úspešný bol ale len ohľadne

sumy 99,77 € s príslušenstvom, a preto je rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, i keď z
inéhoprávnehodôvodu,atopodľa§142ods.2O.s.p.,podľaktoréhoakmalúčastníkvoveciúspechlen
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. Pokiaľ, teda, okresný súd navrhovateľovi náhradu trov konania (medzi ktoré patria aj trovy
právneho zastúpenia) nepriznal, je rozsudok okresného súdu v tomto výroku vecne správny. O náhrade
trov konania odporcu nebol dôvod rozhodovať, keďže právo na ich náhradu si odporca neuplatnil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením

§ 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu v konaní, v odvolacom konaní v spojení s ustanovením § 224
ods. 1 O. s. p. V súdenej veci bol úspešný v odvolacom konaní odporca, a preto má právo na náhradu
trov odvolacieho konania (rovnako aj vedľajší účastník na strane odporcu). Vedľajší účastník na strane
odporcu vstúpil do konania až v odvolacom konaní, pričom ani on si právo na náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ vstúpilo do odvolacieho konania taktiež až v odvolacom konaní,
ale až oznámením, ktoré došlo okresnému súdu dňa 08. 01. 2015, teda v čase, kedy sa v zmysle zákona
č. 353/2014 Z. z. už vyžaduje, aby bol súčasťou oznámenia o vstupe aj súhlas účastníka, popri ktorom

sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada (§ 93 ods. 3 druhá veta O. s. p.).
Hoci Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ súdu oznámilo, že vstup do konania bol omylom doručený
Okresnému súdu Košice I v decembri 2014, túto skutočnosť nepreukázal a dôkazom tejto skutočnosti
nie je ani podací lístok, fotokópiu ktorého predložil spolu s oznámením o vstupe do konania na Okresnom
súde Banská Bystrica. Na jeho vstup do konania preto odvolací súd neprihliadol.

Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.