Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a sudcov

JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s, so
sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpená spoločnosťou PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, proti odporkyni: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
C.XX,t.č.bytomF.Z.XXX,ozaplatenie309,38eurspríslušenstvom,nazákladeodvolanianavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/127/2014-41 zo dňa 10. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 127 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne

zo sumy 74,81 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
52,19 eur od 3.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 127 eur
spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu založeného medzi účastníkmi konania zmluvou o pripojení (neobsahujúcou dátum uzavretia,
avšak nepochybne uzavretou) v znení Dodatku zo dňa 7.2.2011. Nadväzne za dôvodný považoval návrh
v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny služieb poskytnutých v období od 15.3.2011 do 14.5.2012 v celkovej

výške 127 eur. Súčasne za omeškanie s úhradou týchto súm priznal navrhovateľovi príslušný úrok z
omeškania.

Vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, prvostupňový súd návrh
zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Navrhovateľ totiž netvrdil, ktorú konkrétnu dohodnutú
zmluvnú povinnosť - zabezpečenú platnou písomne dohodnutou zmluvnou pokutou - odporkyňa
porušila. Navyše, podľa bodu IV. Dodatku zo dňa 7.2.2011, navrhovateľovi patrí právo na zmluvnú
pokutu pre porušenie povinnosti odporkyne, v dôsledku ktorého dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty. Navrhovateľ však netvrdil a nepreukázal ani splnenie tejto druhej časti kumulatívnej podmienky,

ktorým je následné vypojenie SIM karty v dôsledku porušenia povinnosti odporkyne.

Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania súd I. stupňa založil na § 142 ods. 2 O.s,p. v spojení s
§ 151 ods. 1 O.s.p. Hoci čistý procesný úspech odporkyne v konaní predstavuje 17,90%, táto prisúdenie
náhrady trov nenavrhovala.Proti tomuto rozsudku, v časti zamietnutého návrhu, podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny
napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd návrhu v dotknutej časti vyhovie a zároveň prizná
navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Namietal, že nárok na zmluvnú pokutu si uplatnil iba v

alikvotnej časti, a to za príslušný počet mesiacov počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti odporkyňou. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o neunesení dôkazného
bremena vo vzťahu ku špecifikácii porušenej zmluvnej povinnosti. Priamo z textu žaloby totiž vyplýva, že
„nakoľko odporca neuhradil faktúry v lehote splatnosti, vyplynula mu povinnosť zaplatiť Podniku zmluvnú
pokutu“. Žalobou pritom boli uplatnené iba dve faktúry, ktoré presne špecifikovali službu, fakturovanú

sumu, fakturačné obdobie, služby, aj splatnosť. Zo žaloby a z dôkazov taktiež vyplýva, že odporkyňa
po uzatvorení zmluvného vzťahu za február 2011 zaplatila iba dve fakturačné obdobia, následne od
fakturačného obdobia 15.3.2011 už faktúry nezaplatila.

Podľa odvolateľa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká už pri nezaplatení akejkoľvek prvej faktúry.
Je potom len na poskytovateľovi služby, či klienta odpojí ihneď po nezaplatení tejto faktúry, alebo mu
ponechá ešte mesiac možnosť byť pripojený a až potom ho odpojí. Z tohto pohľadu je irelevantné, za

neuhradenie ktorej faktúry došlo k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Taktiež nie je potrebné preukazovať, či
došlo k odpojeniu SIM karty, nakoľko to vyplýva zo samotnej skutočnosti, že od faktúry vystavenej za
posledné fakturačné obdobie (od 15.4.2011 do 14.5.2011) už ďalšie faktúry vystavované neboli, resp.
nemohli byť, nakoľko deaktiváciou SIM karty zmluva zaniká.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z toho titulu
nedotknutým zostal rozsudok súdu I. stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bola odporkyni
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 127 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo sumy 74,81 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 52,19 eur od 3.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a §
211 ods. 2 O.s.p. a po výzve v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a odvolateľ ani nenamietal východiskový úsudok prvostupňového súdu,
že zmluvný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa - spotrebiteľským vzťahom.

Nadväzne je bezpredmetnou odvolacia námietka o uplatnení si nároku na zmluvnú pokutu
navrhovateľom len v alikvotnej časti, t.j. za obdobie od porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou. Z
určujúceho hľadiska zásadným (§ 53 ods. 10 OZ) je totiž posúdenie vymedzenia/znenia zmluvnej pokuty

(z pohľadu jej prijateľnosti ako zmluvnej podmienky) v čase uzavretia dohody o nej, t.j. bez vplyvu
okolností, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Inými slovami, následné správanie zmluvnej strany (napr. v
ktorom štádiu viazanosti skutočne zmluvnú povinnosť poruší), resp. okolnosti ako výška využitej akciovej
zľavy, nemajú určujúci vplyv na prvotné posúdenie toho, či zmluvná pokuta objektívne v dôsledku svojho
vymedzenia vyvoláva nepomer v postavení zmluvných strán. Kladie sa tu totiž dôraz na zodpovednosť

dodávateľa, aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní aj vedľajších zmluvných dojednaní,
ako je zmluvná pokuta. Intenzita vnímania porušenia zmluvnej povinnosti pritom môže byť, resp. je
rozdielna na začiatku viazanosti a na jej konci, čo paušálna úprava zmluvnej pokuty objektívne (v znení
obsiahnutom v uzavretej zmluve) neodzrkadľuje/nevystihuje.

Možno preto v danej spojitosti uzavrieť, že aplikačná prax súdov už konštantne zastáva stanovisko, že

takto vymedzená zmluvná pokuta tým, že vôbec nerozlišuje situáciu, kedy k nezaplateniu ceny služby
dôjde, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí ceny
služby napr. v prvý mesiac viazanosti, nevystihuje rozdielnu intenzitu porušenia zmluvných povinností.Následné okolnosti, vrátane prípadného uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu len v alikvotnej časti, nič
nemenia na konštatovanom objektívne neprípustnom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky.

Opomenúť nie je možné ani evidentne znevýhodnené postavenie spotrebiteľa spôsobené

jednostranným priznaním oprávnenia na zmluvnú pokutu len jednej zo zmluvných strán - veriteľovi, čím
dochádza k nepochybne prísnejšiemu (resp. výlučnému) sankcionovaniu spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ
prestane plniť, dodávateľ sa žalobou o plnenie za poskytnuté služby môže domáhať plnenia súdnou
cestou, zatiaľ čo spotrebiteľ by sa však za porušenie zmluvnej povinnosti dodávateľa nedomohol žiadnej
satisfakcie.

Zhrnúc doteraz konštatované, dotknutá (individuálne nedojednané) zmluvná podmienka spôsobuje

kvalifikovanú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami a je preto (§ 53 ods. 5
OZ) neplatná. Dôsledkom tejto skutočnosti je nemožnosť priznania nároku z takejto neplatnej zmluvnej
podmienky súdom.

Vzhľadom na opísaný záver je následne, z hľadiska procesnej ekonómie, ďalšia argumentácia
odvolateľa o preukázaní porušenia konkrétnej zmluvnej podmienky, resp. potrebe kumulatívneho

preukázania splnenia ďalšej podmienky (vypnutie SIM karty) nadbytočná/irelevantná.

Nad nevyhnutne potrebný rámec však odvolací súd záverom upriamuje pozornosť odvolateľa na
ustanovenie § 53a ods. 1 OZ, v zmysle ktorého už raz súdom za neprijateľnú vyhlásená zmluvná
podmienka nemôže byť zo strany dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu opätovne uplatňovaná.
Zmyslom predmetnej normy je ochrana spotrebiteľa voči opakovanému uplatňovaniu (tej-istej) nekalej

zmluvnej podmienky ako i zabránenie opakovanému predkladaniu (totožnej) argumentácie a nutnosti
opätovného posudzovania (právoplatne ustálenej) otázky neprijateľnosti identickej zmluvnej podmienky.
Odvolaciemu súdu je pritom z úradnej činnosti (§ 121 O.s.p.) známe, že (minimálne) v konaní vedenom
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 7C/218/2012 bola predmetná zmluvná podmienka už
právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Nedôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku teda vyplýva

(okrem vyššie uvedeného) i z porušenia § 53a ods. 1 OZ.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa neboli opodstatnené a zároveň neboli zistené ani nedostatky
v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.),
odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny.

Z rovnakého dôvodu (vecnej správnosti) následne potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale

od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite
aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

Ohľadne trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, nakoľko odvolateľ nebol v tomto štádiu
konania úspešný a odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, fakticky jej ani žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .