Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612211765
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4612211765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: F.. F. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Y., J. H. XXXX, zastúpená JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom Topoľčany,
Škultétyho 1597/7, proti odporcovi: F.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. nad J. XXX, zastúpený
JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Škultétyho 6, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H.: P., nar. XX. XX.XXXX, Z., nar. XX. XX.
XXXX a D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch ako
kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu

Topoľčany zo dňa 14. októbra 2014 č. k. 10P/181/2012-274 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. P. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou
100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Mal. deti Z. a D. H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že rodičia si budú

mal. deti striedať vždy v pondelok o 18. 00 hod. v mieste bydliska toho rodiča, ktorý mal deti v opatere v
uplynulom týždni. Styk rodičov s týmito mal. deťmi upravil počas vianočných sviatkov tak, že mal. deti sa
budú každý párny rok od 24. 12. od 09.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. nachádzať v starostlivosti otca
a od 27. 12. od 17.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. v starostlivosti matky a každý
nepárny rok od 24. 12. od 09.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. sa budú nachádzať v starostlivosti matky
a od 27. 12. od 17.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho párneho roka do 17.00 hod. sa budú nachádzať
v starostlivosti otca. Ďalej, že mal. deti sa budú nachádzať v starostlivosti otca každý párny rok od

veľkonočného štvrtka od 15.00 hod. do veľkonočného pondelka do 15.00 hod., každý párny rok v čase
jarných školských prázdnin od pondelka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a každý rok od 01. 07.
od 15.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a každý rok od 01. 08. od 15.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. a u
matky budú v starostlivosti každý nepárny rok od veľkonočného štvrtka od 15.00 hod. do veľkonočného
pondelka do 15.00 hod., každý nepárny rok v čase jarných školských prázdnin od pondelka od 15.00
hod. do nedele do 15.00 hod., každý rok od 16. 07. od 15.00 hod. do 31. 07. do 17.00 hod. a každý rok
od 16.08. od 15.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. Určil tiež, že každý z rodičov bude mal. Z. a mal. D.

zastupovať a spravovať ich majetok, pričom výživné na mal. Z. a D. neurčil. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 22. 06.
1990 a toto bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 28. 01. 2013 č. k. 10P/181/2012-86, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26. 02. 2013. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom

pochádzajúcim z manželstva účastníkov konania sa spravoval ust. § 24 ods. 1 - 4, § 62 ods. 1 - 6 a § 75
ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že u mal. detí Z. a D. sú kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne
podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti dôvodil, že
obidvaja rodičia sú spôsobilí mal. deti vychovávať s ohľadom na ich zdravotný, fyzický ako aj psychický

stav, kvalitu rodinného prostredia u oboch a vhodné prostredie v ich domácnosti. Konštatoval, že otec
má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o deti a že striedavá osobná starostlivosť je v záujme oboch
mal. detí s ohľadom na citové väzby k obom rodičom, ich vývinové potreby a najmä stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako i schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o mal. deti.
Prezentoval názor, že žiadnym spôsobom v konaní nebolo preukázané, že rodičia vytvárajú vzájomné
nepriateľské prostredie, ako to vyplynulo i z výsluchu mal. deti, práve naopak bolo preukázané, že sú

schopní kooperovať a spolupracovať minimálne v nevyhnutnej miere pri zaistení potrieb oboch mal.
detí. Rovnako tak znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť
rodičov nevyhovovala osobnostiam detí a pokiaľ podľa jeho záveru, sa neodporúča zveriť deti do
striedavej starostlivosti z dôvodu, že táto neprospieva ich psychickej pohode a rodičia nespĺňajú
základné psychologické predpoklady na zabezpečenie striedavej starostlivosti, tento záver nenašiel

žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Samotní účastníci konania, i kolízny opatrovník totiž zhodne
uviedli, že striedavá starostlivosť de facto funguje u účastníkov po dobu vyše jedného roka v týždňových
intervaloch a v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, či už správami zo školy alebo poznatkami
kolízneho opatrovníka, že takýto stav by neprispieval psychickej pohode mal. detí. Naopak, mal. D.,
ktorá mala asi dva roky psychické problémy, prestala mať nočné mory a nepocikáva sa. Naviac i mal.

Z. pri svojich výsluchoch uviedol, že mu vyhovuje striedavá starostlivosť u oboch rodičov, pričom sa
nejaví, že táto jeho výpoveď bola manipulovanou a ovplyvňovanou, ale prirodzenou a spontánnou.
V tomto smere za dôležitý považoval aj záver uvedený v znaleckom posudku, podľa ktorého obaja
rodičia vo vzťahu k mal. D. a Z. dokážu zabezpečiť potrebnú starostlivosť na úrovni inštrumentálnych
potrieb. Prihliadol tiež na okolnosť, že mal. deti pri osobnej striedavej starostlivosti nebudú vytrhávané

opakovane z prostredia školy, ale naopak, že naďalej budú schopné navštevovať Základnú školu v
X., keď obaja rodičia žijú približne v mieste, ktoré umožňuje obom mal. deťom dennú dochádzku do
doterajších zariadení a zároveň sa obom mal. deťom zachová aj ich sociálne prostredie a to priatelia,
susedia a záujmové aktivity. Zdôraznil, že jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa
do osobnej striedavej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove

dieťaťa, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané a tiež, že matka pravidelne odchádza do
Čiech na istú dobu za priateľom, čo trvá už minimálne 2 roky, a teda v prípade jej odchodov sa rodičia
musia dohodnúť, a aj sa dohodli ohľadom plnenia povinností voči deťom. Mal. deti D. a Z. preto zveril do
striedavejosobnejstarostlivostirodičovasohľadomnajejproporcionalituavyváženie,zároveňrozhodol
aj o úprave styku rodičov s mal. deťmi v jednotlivých párnych, resp. nepárnych rokov, počas vianočných

sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných školských prázdnin ako aj školských prázdnin. Pokiaľ ide o
mal. P., tohto zveril do výchovy a starostlivosti matky, rešpektujúc jednak závery znaleckého posudku
Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a tiež rešpektujúc aj vôľu maloletého, ktorú
prejavil na pojednávaní, vzhľadom na vek maloletého a okolnosť, že prostredie u matky si odskúšal a
toto je pre neho menej náročne a podporujúce. Zobral tiež do úvahy aj to, že aktuálne má mal. P. vzťah

k otcovi neutrálny až negatívny a rivalizuje s ním, pričom vzťah k matke má pozitívny a tento je sýtený
najmä emočnou podporou a citlivosťou vo vzájomnom vzťahu. J. mal. P. zveril na dobu po rozvode do
osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné vo výške 100 eur mesačne, prihliadajúc na zárobkové a
majetkové pomery oboch účastníkov ako aj na potreby mal. P., ktorý navštevuje strednú školu v mieste
svojho bydliska. Keďže mal. Z. a D. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v

rovnakých časových intervaloch, s poukazom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine výživné na mal. deti
rodičom neurčil. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP a žiadnemu z
účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka okrem jeho výrokových častí, ktorými

bol mal. P. zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu tohto dieťaťa vo
výške 100 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Uviedla, že si uvedomuje, že v danej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a že uvažovala
nadtým,žezpraktickýcharacionálnychdôvodovponechávplatnostirozhodnutieprvostupňovéhosúdu,čo však nemôže urobiť z dôvodu, že to nechcú samotné deti. V tejto súvislosti poukázala na to, že mal. Z.
ju opakovane nástojčivo žiadal, aby urobila všetky právne kroky k tomu, aby mohol žiť u nej a nemusel sa
podrobovať rituálom striedavej starostlivosti, pričom už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa

odmietal dobrovoľne pobyt u otca a tento bol zabezpečený len proti jeho vôli a až násilím s tým, že
maloletý sa pred otcom ako aj kolíznym opatrovníkom vyjadril, že chce byť zverený do jej výchovy a
opatery. To isté sa vzťahuje i na mal. D., ktorá je na ňu naviazaná ako na svoju matku. Preto rozhodnutie
prvostupňovéhosúduoznačilazaveľminešťastnéaneštandardnériešenie.Dôvodila,ževšetciúčastníci
konania sa dohodli na tom, že bude vypracovaný znalecký posudok a predpokladala, že jeho závery

bude i akceptované. Za situácie, že sa tak nestalo, nechápe preto význam takéhoto postupu a naviac
má pocit, že prístup k nej je zaujatý a že sa previnila, ak si dovolila požiadať o rozvod s odporcom.
Z tohto dôvodu preto nie je ochotná akceptovať ani jeden z argumentov uvádzaných v napadnutom
rozsudku, pretože ten najmasívnejší dôkaz, ktorý bol vykonaný a to znalecký posudok, bol dobrý len na
to, aby im ako účastníkom konania spôsobil finančné náklady bez akéhokoľvek reálneho použitia jeho
záverov. Opätovne zdôraznila, že svojim odvolaním plní len žiadosti a prosby mal. detí Z. a D., pretože

obaja očakávajú, že budú zverení do jej starostlivosti a nemusia riešiť anabázy striedavej starostlivosti,
ktorá nie je podľa nej vyriešením problému, ale len nutnosťou, ktorú bola nútená akceptovať. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa preto označila ako nesprávne a spôsobujúce jej ujmu na jej právach
s ohľadom na dôkazy, ktoré boli vykonané s tým, že ekonomická sila otca a závislosť detí od neho by
nemali mať vyššiu právnu a skutkovú silu, než je objektívne vyšetrenie ústavu, ktorý sa týmito vzťahmi v

rodinách zaoberá. Navrhla preto, aby odvolací súd v napadnutých častiach zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľka žiadne právne chyby konania vo svojom

odvolaníneuvádzaajejodvolaniejezjavnelenopätovnýmvyjadrenímknastolenejamesiacefungujúcej
forme starostlivosti, ktoré však nekorešponduje s realitou. Poukázal na to, že striedavá starostlivosť o
mal. D. a Z. prebieha bez závažnejších komplikácii už od roku 2013, túto formu si zvolili samotné deti,
pretože najlepšie vyjadruje a napĺňa ich potrebu byť s oboma rodičmi rovnako dlhý, hodnotne strávený
čas. Mal za to, že v ich prípade neexistuje lepší model opatery, ako je nastolený v zmysle naplnenia

ich práva na zohľadnenie ich najlepšieho záujmu. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie mal. Z.
na pojednávaní, ktorý uviedol, že mu striedavá forma starostlivosti vyhovuje a za nepravdivé označil
tvrdenie navrhovateľky, že Z. k nemu chodí proti svojej vôli až násilím. Vyjadril počudovanie nad tým, že
matka podala odvolanie, pretože všetko funguje bez problémov, s navrhovateľkou komunikujú normálne,
spoločne navštevujú rodičovské združenia, obe deti sú na nich naviazané, ľúbia ich a žiadneho z

nich neuprednostňujú. Pokiaľ ide o závery znaleckého dokazovania, k tomuto mal výhrady, pričom
ani znalkyňa na pojednávaní na tieto nevedela odpovedať a nebola schopná fundovane svoj názor
obsiahnutý v posudku obhájiť. Na dokreslenie situácie uviedol tiež, že deti spolu so svojou sestrou
H. boli s ním na predvianočnej lyžovačke a spoločne oslávili uňho Vianoce, na ktoré bola pozvaná i
navrhovateľka, ktorá to odmietla, pričom jeho domácnosť navštívili i rodičia navrhovateľky. Naviac, mal.

D. býva u neho častokrát oveľa dlhšie ako jeden týždeň a to podľa potrieb navrhovateľky, ktorá začala
podnikať a potrebuje viac času pre seba. Vyjadril sa i k mal. P., ktorý žije výlučne s navrhovateľkou,
školu nenavštevuje, v súčasnosti jeho náplň dňa je taká, že ráno chodí matke otvoriť fitnes centrum a
zvyšok dňa len tak prežije. Uzavrel, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako po obsahovej, tak i
právnej stránke je dostatočne vypracovaný a predstavuje zhmotnenie rozhodnutia v najlepšom záujme

mal. Z. a D..

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
potvrdiť. Konštatoval, že názor mal. detí bol v priebehu konania opakovane zisťovaný. Deti sa vyjadrovali
ku vzťahu ku každému z rodičov, k tomu, ako funguje už prakticky dlhšiu dobu striedavá starostlivosť a

tým, že rozvodové konanie rodičov trvá už niekoľko rokov, sú nútení situáciu zvládnuť a prispôsobiť sa
jej. Uviedol, že napriek tomu, že vo výchovnom prístupe k mal. P. má výhrady, rešpektuje jeho názor ako
takmer dospelého človeka, že chce žiť s matkou. V prípade mal. Z. a D. prezentoval názor, že striedavá
osobná starostlivosť je najprijateľnejším riešením danej situácie, pretože deti potrebujú cítiť vplyv oboch
rodičov a tráviť s nimi primerane čas, nakoľko každý je určitým spôsobom pre nich jedinečný, dáva im

rozmer rodičovstva a to matka v láskavejšom, citlivom prístupe a otec v racionálnom prístupe spojenom
s dodržiavaním pravidiel.Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojedávania podľa § 214
ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3
OSP a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo (§

212 ods. 2 písm. a/ OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

V súdenej veci sa navrhovateľka (ďalej matka) návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 11.
2012 domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom (ďalej otec) a zverenia mal. detí pochádzajúcich z
tohto manželstva a to P., Z. a D. H. do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na

ich výživu. Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 28. 01. 2013 č. k. 10P/181/2012-86 bolo manželstvo
účastníkov konania rozvedené, ktorý rozsudok nadobudol dňa 26. 02. 2013 právoplatnosť a predmetom
konania takto zostala len úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na dobu po
rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v rozhodnutí, ktorým sa

rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal.
dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené
do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V prejednávanej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. deťom H. na dobu po rozvode potom, čo jeho prvší rozsudok,
ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a ktorým bol upravený výkon ich rodičovských práv a
povinností tak, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť
prispievať na výživu každého z mal. detí sumou 26,65 eura mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca, bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17. 05. 2013 č. k. 25CoP/12/2013-110 v časti

výkonu rodičovských práv a povinností zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací
súd už vo svojom zrušujúcom uznesení poskytol teoretickoprávny výklad autoritatívneho rozhodovania
súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na dobu po rozvode a tiež inštitútu
striedavej osobnej starostlivosti rodičov a aj predpoklady jeho aplikácie. Nakoľko odvolací súd na týchto
svojich záveroch ako na stále platných naďalej zotrváva, duplicitne ich opakovať nebude a na ne v

ďalšom len poukazuje.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení
vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne

a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na
uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie,kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne
ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru

všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so
zreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadusúprospešnéprevšestrannývývojdieťaťa.Preurčenievýšky
výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho

charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac,
súdprihliadneajnato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestaráarovnakotakberiedoúvahy
i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. V prípade, že mal. dieťa je zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej

starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas jej trvania výživné neurčuje (§ 62
ods. 6 Zákona o rodine).

V danej veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k
mal. deťom H. na dobu po rozvode sa zhora uvedenými zásadami a princípmi riadil, pričom v tomto

smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne závery.
Nakoľkoodvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuakojasným,
zrozumiteľným, vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede aj na námietky účastníkov konania využijúc
postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa len zvýrazňuje, že niet sporu,
že mal. deti P., nar. XX. XX. XXXX, Z., nar. XX. XX. XXXX a D., nar. XX. XX. XXXX H. pochádzajú z
manželstva účastníkov konania tak, ako i ďalšie ich dve plnoleté dcéry, H. a H.. Až do júna 2012 rodičia
detí žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali starostlivosť o mal. deti. Následne matka
v 1-2 týždňových intervaloch začala odchádzať z domu, kedy starostlivosť o mal. deti zabezpečoval

výlučne otec a od 23. 12. 2012 matka sa definitívne odsťahovala zo spoločnej domácnosti a začala žiť
v prenajatom 2-izbovom byte v Y.. Nakoľko manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené vyššie
označeným rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý nadobudol dňa 26. 02. 2013 právoplatnosť, pričom
rodičia sa nedohodli na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom na dobu po
rozvode, bol takto daný dôvod pre postup súdu podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Za situácie, že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a majú
záujem o osobnú starostlivosť o ne, pričom otec prezentoval v konaní svoj súhlas so striedavou osobnou
starostlivosťou, bolo povinnosťou súdu skúmať, či táto striedavá osobná starostlivosť bude v záujme
mal. detí.

Ako už bolo uvedené, záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch
rodičov a pokiaľ to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady k jeho výchove a
okrem iného, uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Pokiaľ ide o v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa mal. P. (nadobudol plnoletosť dňa XX. XX.. XXXX), tento bol preskúmavaným
rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na

jeho výživu sumou 100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom v tejto časti žiaden z
účastníkov ani odvolanie nepodal, keď súd prvého stupňa správne rešpektoval rozhodnutie maloletého,
blížiaceho sa veku dospelosti, byť po rozvode rodičov v osobnej starostlivosti matky. Sporným medzi
rodičmi zostala len otázka úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností na dobu po rozvode k mal.
deťom Z. a D., u ktorých je situácia odlišná, keď v tomto smere v konaní nebolo preukázané, že by práve

záujem týchto mal. detí bránil ich zvereniu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obaja
rodičia totiž preukázateľné majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane bytových pomerov
k hmotnému zabezpečeniu detí a svojim doterajším životom dávajú záruku ich riadnej výchovy. Ako
vyplýva zo znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa č.
5/2014, vzájomné citové väzby medzi týmito deťmi a každým z rodičov sú pozitívne a obojstranné, a ani

u jedného z rodičov neboli zistené také osobnostné charakteristiky, ktoré by im bránili deti vychovávať.
Tieto okolnosti boli už skôr potvrdené i znaleckým dokazovaním vykonaným znalkyňou Doc. PhDr.
Miladou Harinekovou, CSc., z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí a dospelých v
konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11P/142/2011. Zohľadniac i okolnosť, že od apríla2013 sa na základe dohody rodičov i realizuje striedavá osobná starostlivosť o mal. deti, a že mal. Z.
s ohľadom na svoj vek pri svojich viacerých výsluchoch prezentoval, že mu vyhovuje striedavá osobná
starostlivosť u oboch rodičov, pričom i správy zo školy, ktorú mal. deti navštevujú nepotvrdili žiadny

negatívny dopad doteraz zaužívanej striedavej osobnej starostlivosti na ich správanie alebo školské
výsledky, sú tak splnené všetky predpoklady pre aplikáciu ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prvého
stupňa preto správne postupoval, keď obe mal. deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov.

Jedinou prekážkou pre výrok o zverení mal. Z. a D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
bol len nesúhlas matky, opierajúci sa o závery znaleckého posudku a o údajné želanie mal. detí.
Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou však môže byť relevantný len vtedy, pokiaľ je
vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmov
dieťaťa. Je pravdou, že závery znaleckého posudku neodporúčali zveriť mal. deti H. do striedavej
osobnej starostlivosti z dôvodu, že táto neprispieva k psychickej pohode mal. detí a rodičia nespĺňajú

základné psychologické predpoklady na jej zabezpečenie s ohľadom na vek detí, nimi preferovaný
spôsob riešenia porozvodovej situácie, ako aj predchádzajúce skúsenosti so striedavou starostlivosťou
a mal. deti odporučili zveriť do osobnej starostlivosti matky zároveň s navrhovanou úpravou styku otca
s mal. deťmi. V tejto súvislosti je však potrebné prioritne uviesť, že v zmysle § 125 OSP, za dôkaz
môžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znaleckýposudok,

správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
I keď znalecký posudok je jedným z významných dôkazných prostriedkov, v súlade s § 132 OSP súd
dôkazy (znalecký posudok nevynímajúc) hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. V súlade s touto zákonnou úpravou tak učinil nielen súd

prvého stupňa, ale i odvolací súd. Dospel pritom k záveru, že závery predmetného znaleckého posudku
sú nielen všeobecného charakteru, ale naviac i nepresvedčivé a v rozpore s ďalšími vykonanými
dôkazmi, čo nebolo odstránené ani výsluchom psychologičky PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., ktorá
bola jeho spoluautorkou, na pojednávaní dňa 07. 10. 2014. Nekonkretizuje totiž žiadnu okolnosť, resp.
skúsenosť z doterajšej realizácie striedavej starostlivosti, ktorá by negatívne už zasiahla do vývinu detí

(aj psychického) alebo bola spôsobilá negatívne zasiahnuť ich zdravý vývoj. Bez ďalšieho len konštatuje,
že neprospieva striedavá starostlivosť k psychickej pohode detí, čo pri výsluchu psychologička doplnila
tým, žepritomtozáverevychádzalizvnútornéhoprežívaniamal.detí,ktorémajúvýznamnepreferovanú
emočne osobu matky. Samotné toto zistenie však ešte nie je postačujúce a spôsobilé spochybniť
striedavú osobnú starostlivosť rodičov o deti a najmä preukázať, že táto by bola v rozpore s ich záujmom,

keď preferácia jedného z rodičov u detí je normálnym a prirodzeným javom v bežných rodinách. Zvlášť
pokiaľ v tom istom znaleckom posudku sa tiež konštatuje, že vzťah detí k otcovi a naopak je pozitívny za
súčasného zistenia, že obaja rodičia majú bazálne osobnostné predpoklady pre výchovu detí. Obdobne
je tomu tak i pokiaľ ide o znalecké zistenie, že rodičia nespĺňajú základe psychologické predpoklady
na zabezpečenie striedavej starostlivosti a sú schopní spolupracovať len na inštrumentálnej úrovni.

Odvolací súd nespochybňuje, že striedavá osobná starostlivosť o mal. deti predpokladá zo strany
rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať pri
výchove dieťaťa. To je podmienené predovšetkým určitou úrovňou ich osobnostnej výbavy, vyspelosťou
oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality a bojom o dieťa, ako i absenciu pohnútok na trýznenie
druhého rodiča skrz svoje vlastné dieťa. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade hore uvedená

argumentácia v znaleckom posudku ako jeden z dôvodov odopretia striedavej starostlivosti je minimálne
spochybnená skutočnosťou, že po dobu dlhšiu ako 2 roky sa už striedavá osobná starostlivosť rodičov
o mal. deti i fakticky realizuje, čoho logickým predpokladom je už existujúca spolupráca oboch rodičov,
ktorá prebieha bezkonfliktne tak, ako to dokladujú nielen správy kolízneho opatrovníka o šetrení
pomerov, ale i správy zo školských zariadení a výpovede či už samotných rodičov a detí alebo svedkýň

H. a H. H.. Niet preto dôvodu predpokladať, že by tomu tak nemalo byť ani v budúcnosti a že by
rodičia povýšili svoje záujmy nad záujmy mal. detí a prestali by vzájomne kooperovať. Pokiaľ budú
rodičia v prístupe k striedavej osobnej starostlivosti o deti tak ako doposiaľ korektní a zodpovední, z
hľadiska záujmu detí je táto pre ne prínosnejšia, i keď len na úrovni inštrumentálnej spolupráce, ako
výchova len jedným z rodičov. Tento názor zastáva i kolízny opatrovník mal. detí, ktorý najdôvernejšie je

oboznámený so situáciou v rodine a s potrebami mal. detí. Odvolací súd si neosvojil ani tvrdenia matky
o želaní mal. Z. byť zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože mal. Z. takéto prianie nedeklaroval
pri žiadnom svojom výsluchu, práve naopak vždy potvrdil, že voči striedavej osobnej starostlivosti
nemá výhrady. Tým bolo rešpektované právo maloletého zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, zktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu
zabezpečí možnosť uplatniť svoje právo zaručené týmto dohovorom a tiež § 43 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť

samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Naviac matka uvedené tvrdenie nepodporila ani žiadnym hodnoverným dôkazom. Vychádzajúc z vyššie
popísanýchzisteníipodľanázoruodvolaciehosúdusútakvprejednávanejvecisplnenévšetky zákonné
predpoklady pre súdom prvého stupňa zvolený spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. deťom D. a Z. na dobu po rozvode, keďže nebolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť

je v rozpore s ich záujmom a táto rešpektuje právo detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ktorí
majú vytvorené rovnocenné podmienky pre ich výchovu a starostlivosť. Toho výrazom je i súdom prvého
stupňa určená doba styku rodičov podľa enunciátu preskúmavaného rozsudku, ktorá reflektuje i nie
všedné dni roka ako sú vianočné a veľkonočné sviatky, a tiež i obdobia školských prázdnin, kedy rodičia
majú dostatočný priestor na náročnejšie aktivity s deťmi. Za zákonu nezodpovedajúci nemožno označiť
ani výrok rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa výživné na mal. deti Z. a D. neurčil, keď takto učinil v

intenciách § 62 ods. 6 Zákona o rodine s ohľadom na rovnakú dĺžku osobnej starostlivosti každého z
rodičov o deti, počas ktorej bude jeho povinnosťou potreby detí zabezpečovať v plnom rozsahu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil ako vecne správny, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil

z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.