Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214225374
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214225374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. J.. H.
P., J.., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. Ú. XX, XXX XX L., štátny občan SR, proti odporkyni: A.. Z. P., K.. V., X..
XX.XX.XXXX, L. L. XX, XXX XX L., štátna občianka SR, zastúpenej: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so
sídlom Gouthova 20, 831 01 Bratislava 3, o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.2.2015, č.k. 51C/292/2014-20, jednohlasne ( pomerom hlasov
3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa J.. J.. H. P., J.., X..
XX.XX.XXXX C. S. A.. Z.Y. P., K.. V., X.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Y. X. B., zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu X. B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č.
XX . O trovách konania rozhodol s použitím § 144 ods.1 tak, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 22, 23 ods.1,2, § 24, § 25 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci
sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva . V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vec

prejednal dňa 20.02.2015 v súlade s § 101 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“)
v neprítomnosti odporkyne a jej právneho zástupcu. Na základe dokazovania vykonaného v priebehu
konania, najmä z výsluchu navrhovateľa, dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si nemôže plniť svoj účel a od účastníkov vzhľadom
na všetky okolnosti danej veci už nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.
Podľa názoru súdu prvého stupňa si manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t.
j. že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní,

vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil príčiny rozvratu manželstva - nadviazanie
mimomanželského vzťahu navrhovateľa, ktoré viedlo k citovému odcudzeniu medzi manželmi a
vyústilo do následného opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom v roku 2011. Táto situácia jej
pretrvávaním viedla napokon k úplnému odcudzeniu účastníkov ako manželov, ktoré je nezvratné.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia napokon poukázal na to, že manželstvo účastníkov je
nefunkčné vo všetkých oblastiach života (spoločenskej, ekonomickej) a je už len formálnym zväzkom.Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa navrhujúc, aby odvolací súd z dôvodov
uvedených v § 205 ods.1, ods.2 písm. b/, c/, d/, e/ O.s.p. rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie . Mala za to, že postupom súdu prvého stupňa boli porušené jej práva na

spravodlivé súdne konanie a odňatá možnosť vyjadriť sa pred súdom , čím jej bola odobratá možnosť
na právnu a skutkovú argumentáciu . Rozhodnutie súdu prvého stupňa mala za nedostatočné pre
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia .

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporkyne uviedol, že na základe jeho právneho
vzdelanianevieposúdiť,čiboloporušenéprávoodporkynenaspravodlivésúdnekonanieačijepotrebné
považovať rozsudok za nedostatočný z dôvodu nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia .

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolanie odporkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§120ods.1O.s.p.)z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na rozvod manželstva , výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O. s. p.).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo
vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1
O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu

na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne
obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu
prvéhostupňa netrpívadou uvedenouvust.§221ods.1písm.f/O.s.p.,ktorouodporkyňaodôvodňovala
svoje odvolanie .

Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm.
f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil

súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú,
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny
poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi.

Ako prvoradé je potrebné konštatovať, že odporkyňou namietaná okolnosť odňatia možnosti konať pred
súdom tým, že súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti v priebehu pojednávania

nariadeného na deň 20.2.2015 nie je dôvodná.

Podľa § 119 ods.1,2,3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje

najmä:a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Odvolací súd v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia poznamenáva, že účastník konania, ktorý
navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, prípadne odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo
ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Zákon zároveň ustanovuje náležitosti, ktoré
musí obsahovať návrh na odročenie pojednávania. V prvom rade to musí byť dôvod, pre ktorý žiada

účastník pojednávanie odročiť, ďalej musí uviesť dátum, kedy sa o tomto dôvode dozvedel. Tento údaj
je pre súd potrebný z toho dôvodu, aby vedel posúdiť, či účastník oznámil súdu dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu. V prípade, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný
stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie
ošetrujúceholekára,žezdravotnýstavúčastníkaalebojehozástupcuneumožňujeúčasťnapojednávaní

Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca odporkyne ( ktorý prevzal zastupovanie odporkyne dňa
11.02.2015) písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.02.2015 požiadal o zmenu
termínu pojednávania určeného na deň 20.02.2015 z dôvodu, že v tento dátum má už naplánované
pracovné povinnosti ; v podaní zároveň bez uvedenia dôvodu ospravedlnil aj neúčasť odporkyne.
Súd prvého stupňa mailovým podaním dňa 19.02.2015 oznámil právnemu zástupcovi odporkyne, že

neakceptuje jeho žiadosť o zmenu termínu nariadeného pojednávania , nakoľko jeho podanie nespĺňa
náležitosti v zmysle § 119 O.s.p.. Zároveň právnemu zástupcovi oznámil, že vzhľadom na súhlasné
stanovisko odporkyne, nie je jeho účasť na pojednávaní nevyhnutná a súd môže rozhodnúť aj v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca odporkyne na uvedený oznam súdu dňa 20.2.2015 elektronickým
podaním oznámil, že odporkyňa ako účastníčka nesúhlasí s rozhodnutím vo veci samej v jej

neprítomnosti. Právny zástupca odporkyne k uvedenému podaniu a ani dodatočne nepriložil žiaden
doklad preukazujúci dôležitosť dôvodu, pre ktorý navrhol nariadené pojednávanie odročiť.

Za daného stavu, kedy súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporkyne a jej právneho
zástupcu a vo veci v priebehu pojednávania nariadeného na deň 20.2.2015 rozhodol, neodňal tým
možnosť odporkyni konať pred súdom a realizovať jej zákonom priznané procesné práva .

Podľa ust. § 23 ods.1,2,3 Zákona o rodine môže súd na návrh niektorého z manželov manželstvo
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Citované ustanovenia hmotnoprávneho predpisu zakotvuje objektívny princíp rozvodu manželstva
a zároveň vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva . Manželstvo je možné rozviesť iba v
odôvodnených prípadoch ( § 22 Zákona o rodine ) za predpokladu splnenia všetkých hmotnoprávnych

podmienok pre rozvod, ktorými sú: a) vážnosť narušenia manželských vzťahov ( vážnosť rozvratuvzťahov medzi manželmi ), b/ trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, c) pre existenciu tohto vážneho
a trvalého rozvrátenia manželských vzťahov ( rozvratu manželstva ) manželstvo nemôže plniť svoj
účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, d) od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania, e) rozvod manželstva nebude
v rozpore so záujmami mal. detí. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je
skutočnosť,žesamanželiaalebojedenznichvovzájomnomsprávaníneriadiapravidlamiustanovenými
v Zákone o rodine ( § 18 a 19 ), a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi .

Kvalifikovanosť rozvratu medzi manželmi je pritom daná nielen jeho intenzitou a dĺžkou, ale aj
skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Skutočnosť, či manželia spolu
žijú alebo nie, nie je viazaná na existenciu spoločného bydliska ( keď môžu síce spoločne bývať v
jednom byte, ale nežijú spolu), ale na otázku ich osobného ( vrátane intímneho ) , ale i majetkového
spoločenstva , t.j. spoločného zdieľania radostí a problémov, spoločného trávenia voľného času, osobnej
starostlivosti o druhého manžela, spoločného nakladania s finančnými prostriedkami a pod. .

Vychádzajúc z odvolania odporkyne namietajúcej nesprávne skutkové závery prvostupňového súdu
( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok
hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust.
§ 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov
(napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,

sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť

dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti
predpísané v § 157 ods.2 O.s.p. presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s

hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález
súdu, t.j. záver o vážnom narušení a trvalom rozvrátení vzťahov medzi manželmi, ktorých manželstvo
už dlhodobo od roku 2011 ( odkedy nevedú ani spoločnú domácnosť) neplní svoj účel a i dôvodoch
rozvratu manželstva účastníkov ( nadviazanie mimomanželského vzťahu navrhovateľom ) . Je treba
uviesť i to, že odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k návrhu na začatie konania zo dňa 12.1.2015

s návrhom na rozvod manželstva súhlasila a vyjadrila súhlas i s dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré
uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania . Vzhľadom na uvedené potom nie je možné priznať
úspechaniodvolacejnámietkeoneúplnomzistenískutkovéhostavu nevykonaním dôkazov potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p.) a o existencii inej vady , ktorá mohla
mať za následok nepsrávne rozhodnutie voi veci ( § 205 ods.2 písm. b/ O.s.p.).

V nadväznosti na zhodnotenie všetkých v konaní zistených skutočností vo vzájomnej súvislosti je
potrebné dôjsť k záveru, že zákonné podmienky predpokladané v ust. § 23 Zákona o rodine sú v tomto
prípade dané, keďže medzi manželmi sa jedná o kvalifikovaný rozvrat , v dôsledku ktorého manželia
od roku 2011 spolu nežijú. Z okolností prípadu je jednoznačné, že medzi manželmi sa jedná o vážne
a trvalé narušenie manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať

harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce všetky potreby rodiny . Zo žiadnej okolnosti
prípadu, nevyplynulo ani to, že od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolunažívania ,
keď túto možnosť účastníci v návrhu, vo vyjadrení sa k návrhu a ani v ďalšom priebehu konania vôbec
nepripustili.Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku o trovách konania ( §
144 O.s.p.), odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 144 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.