Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/823/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211218145
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4211218145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: K. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W., Ul. U. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Agátou Palackovou, advokátkou so sídlom
v Kolárove, Kostolné námestie 32, proti žalovanému: P. B. st., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XX,
o zaplatenie sumy 450 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 26. apríla 2013 č. k. 13C/574/2012-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,58 eura na účet
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Agáte Palackovej, advokátke so sídlom Kolárovo, Kostolné nám. 32,

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 450
eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 450 eur od 21. 07. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 78,30 eura, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 31,01 eura, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 631, § 642 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

Na formulári objednávky s odtlačkom pečiatky kamenosochárstva žalovaného Gita ako dodávateľa,
žalovaný svojim podpisom žalobcovi ako objednávateľovi potvrdil v jazyku maďarskom objednanie 1 ks
novej krycej dosky 195 x 96 cm, prebrúsenie starého náhrobného kameňa, písmená vryté (strieborné),
1 lampa (chromovaná) a zdarma 2 krát podstavec na urny z betónu. Súčasne potvrdil, že je všetko
zaplatené, pričom text v maďarčine: „Konečná suma 480,- eur (štyristoosemdesiat)“ je v uvedenej
objednávke prečiarknutý a pod ním je rovnakým typom písma napísaný text „= 450,- štyristopäťdesiat“.
Uvedený formulár je bez čísla a bez dátumu, je opatrený aj podpisom žalobcu a žalovaného. Z

uvedenéhojezrejmé,žeúčastnícikonaniasadohodlinazmluveodielopodľa§631anasl.Občianskeho
zákonníka, predmetom ktorej bolo zhotovenie náhrobnej krycej dosky s chrómovanou lampou, ako
aj prebrúsenie starého náhrobného kameňa. Žalovaný aj v priebehu vyšetrovania príslušníkmi polície
nepoprel uzavretie zmluvy so žalobcom a nepoprel ani prevzatie sumy 450 eur. Podľa zápisnice o
jeho výsluchu z 01. 06. 2010 mal žalovaný žalobcovi oznámiť, že práce vykoná do konca júna 2010
alebo žalobcovi vráti peniaze, po odpočítaní nákladov na kryciu dosku, ktorú už zhotovil. Žalovaný svoje
tvrdenie z odporu proti platobnému rozkazu, podľa ktorého peniaze vrátil žalobcovi, nepreukázal až

do vyhlásenia dokazovania za skončené. Žalobca bol v súlade s § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka
oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo až do jeho zhotovenia. S poukazom na § 642 ods. 2 Občianskehozákonníka bol žalobca ako objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo aj vtedy, ak je zrejmé, že
dielo nebude včas hotové. V danom prípade žalobca tvrdil, že dielo malo byť hotové do konca februára
2010, resp. v náhradnej dobe do konca marca 2010. Žalovaný počas výsluchu pred príslušníkom polície

tvrdil, že on žalobcovi prisľúbil zhotoviť a dodať dielo do konca júna 2010. Pokiaľ žalovaný dielo nedodal
ani do konca júna 2010, žalobca ako objednávateľ oprávnene prípisom z 08. 07. 2010 odstúpil od zmluvy
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Žalovanému potom vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu
450 eur, keďže odstúpením žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy o dielo a odpadol dôvod plnenia uvedenej
sumy žalobcom žalovanému (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalovaný až do vyhlásenia

dokazovania za skončené nepreukázal účelne vynaložené náklady na dielo podľa zmluvy účastníkov
konania, je povinný žalobcovi vrátiť celú sumu 450 eur, ktorej prevzatie nepoprel. Návrh žalobcu bol súdu
doručený dňa 13. 10. 2011, pričom podľa § 107 ods. 1 sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ k zrušeniu zmluvy došlo prípisom z 08. 07. 2010, v ktorom
žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 450 eur do 20. 07. 2010, nepochybne do podania návrhu

vo veci neuplynula dvojročná premlčacia doba bezdôvodného obohatenia žalovaného. Preto súd na
námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadol a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej
sumy. Žalobca si uplatnil aj nárok na 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 450 eur od 21. 07. 2010 do
zaplatenia. Pokiaľ žalovaný žalobcovi neuhradil sumu 450 eur v určenej lehote do 20. 07. 2010, v súlade
s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.

01. 2013, vznikol žalobcovi dôvodne nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 450 eur od prvého dňa
nasledujúceho po lehote splatnosti, v danom prípade od 21. 07. 2010. K uvedenému dňu bola úroková
sadzba ECB 1%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší,
a tak súd považoval návrh žalobcu za dôvodný aj v časti žalovaného príslušenstva, tvoreného úrokom
z omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP a v konaní

úspešnému žalobcovi priznal náhradu iných trov konania vo výške 31,01 eura pozostávajúcu z náhrady
súdneho poplatku za návrh vo výške 27 eur a náhrady PHM vo výške 4,01 eura za cestu konanú dňa
26. 04. 2013 na trase Kolárovo - Komárno a späť v dĺžke 2 x 23 km, motorovým vozidlom žalobcu EČV:
KN XXX DK s priemernou spotrebou 5,8 litra pri cene PHM 1,509 eur/1 liter. Súd žalobcovi nepriznal
náhradu PHM za účasť na pojednávaní dňa 18. 01. 2013, odročenom z dôvodov na strane žalovaného,

keďže žalobca sa v uvedený deň po vyvolaní veci do pojednávacej miestnosti nedostavil. Súd žalobcovi
priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia vyúčtovaných podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. za 2 úkony
právnej služby (podanie písomného návrhu z 11. 10. 2011 a účasť na pojednávaní dňa 26. 04. 2013)
po 31,54 eura, režijný paušál za úkon z roku 2011 vo výške 7,41 eura a za úkon z roku 2013 vo výške
7,81 eura, a to v úhrnnej výške 78,30 eura. Náhradu trov konania je žalovaný s poukazom na § 149

ods. 1 OSP povinný zaplatiť advokátovi žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V podanou odvolaní
poukázal na porušenie ľudských práv a uviedol, že sudkyňa Aradská porušila zákon. On žiadal
pojednávanie na september 2013, zaslal lekárske potvrdenie. Nie je pravdou, že žalobca mu zaslal list
dňa 08. 07. 2010, nič od neho nedostal. Uviedol, že nie je žiadna zmienka o tom, že žiadal predvolať

svedka. Trval na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože to, čo žalobca tvrdí, nie je pravda. Sudkyňa
Aradská ho odsúdila bez dôkazov.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za správny. V konaní boli dodržané príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka i
Občianskeho súdneho poriadku a nedošlo k žiadnemu porušeniu práv žalovaného. Súhlasí s tým, ako

sudkyňa vyhodnotila žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, nakoľko postupovala v súlade s ust.
§ 101 ods. 2 OSP, ust. § 119 ods. 1-3 OSP. Je toho názoru, že žalovaný sa súdnemu konaniu vyhýbal.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Po zabezpečení prekladu napadnutého rozsudku do jazyka maďarského (v zmysle pokynu odvolacieho
súdu zo dňa 13. 02. 2014), žalovaný v doplnení odvolania uviedol, že nebol vôbec predvolaný, pričom

zdôraznil, že trvá na premlčaní, pretože to, čo tvrdil žalobca, nie je pravda. To, čo žiadala sudkyňa
Aradská zaslať, všetko zaslal.Žalovaný v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 11. 07. 2014 uviedol, že s prekladom nesúhlasí,
pretože dňa 22. 05. 2014 bol odsúdený a vtedy nebol urobený preklad. Jeho odvolanie nebolo zaslané
na Krajský súd v Nitre, pričom on už viac čakať nebude a postúpi to na medzinárodný súd.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu prvého stupňa dňa 15. 07. 2014 uviedol, že jeho nárok
nie je premlčaný. V priebehu konania zaslal doklad aj o tom, že žalovaný si určité sumy vyžiadal aj
od viacerých občanov Kolárova, práce nevykonal a nevrátil ani poskytnuté čiastky. Žalovanému bola
zaslaná predžalobná výzva. V konaní sa žalovaný pojednávaniam vyhýbal. Vec bola rozhodnutá dňa
26. 04. 2013 za prítomnosti účastníka na strane žalobcu, žalovaný sa pojednávania opäť nezúčastnil,

s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav, pričom nedoložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho
zdravotnýstavmuneumožňujeúčasťnapojednávaníaneuviedolaniďalšieokolnosti,ktorépredpokladá
ust. § 119 OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods.

3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvého stupňa dňa 13. 10. 2011, o zaplatenie
sumy 450 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 21. 07. 2010 do zaplatenia. Z odôvodnenia

žaloby vyplýva, že žalobca si u žalovaného (podnikajúceho v tom čase pod obchodným menom Štefan
Nagy - GITA- kamenosochárstvo) osobne dňa 06. 11. 2009 objednal vyhotovenie jedného krytu na
pomník a prečistenie hrobu. Žalovaný na tieto práce vystavil objednávku, na základe ktorej žalobca, za
prítomnosti jeho manželky, vyplatil dňa 06. 11. 2009 žalovanému celú cenu v sume 450 eur. Žalovaný
uvedené vyznačil na objednávke. So žalovaným sa dohodli na vykonaní prác do konca februára 2010.

Žalovaný však práce nevykonal a kryt nedodal, preto sa dohodli na náhradnej lehote do konca mesiaca
marec 2010, žalovaný však ani v tejto lehote neplnil. Listom zo dňa 08. 07. 2010 prostredníctvom právnej
zástupkyne vyzval žalobca žalovaného na vrátenie poskytnutých peňazí, avšak bezvýsledne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiabeztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval,keďsúd
prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na rozhodnutie v danej právnej veci.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní.

K žalovaným namietanej skutočnosti, že v rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, že žiadal predvolať
svedka a že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez dôkazov, odvolací súd udáva, že ani nevykonanie
dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie
účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Odvolací súd naviac udáva, že z obsahu spisu súdu

prvého stupňa nevyplýva žiadny návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka, resp.
svedkov. Súd prvého stupňa v danej právnej veci vykonal dostatočné dokazovanie, a to výsluchom
žalobcu a oboznámením sa s listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, ako aj s pripojeným
vyšetrovacím spisom odboru skráteného vyšetrovania ÚJaKP Komárno, ČVS: ORP-363/OSV-KN-2010,
pričom tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 OSP. Preto námietka žalovaného, že

súd nevykonal riadne dokazovanie, je nedôvodná, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej veci. K ďalšej námietke žalovaného uvedenej v podanom
odvolaní, že žiadal, aby súd vytýčil pojednávanie na september 2013, odvolací súd udáva, že ani
postupom súdu prvého stupňa, ktorý bez odročenia pojednávania dňa 26. 04. 2013 vec prejednal a
rozhodol, nebola odňatá účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé,

že súd prvého stupňa vytýčil prvý termín pojednávania na 18. 01. 2013. Žalovaný, napriek riadnemu a
včasnému doručeniu predvolania na pojednávanie, sa pojednávania nezúčastnil, pričom v deň konania
pojednávania súdu prvého stupňa telefonicky oznámil, že pojednávania sa z dôvodu náhleho zhoršenia
zdravotného stavu nemôže zúčastniť a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Súd prvého stupňa
následne pojednávanie konané dňa 18. 01. 2013 odročil bez prejednania veci a vo veci stanovil nový

termín pojednávania na 15. 03. 2013. Dňa 19. 02. 2013 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie
navrhovateľa, obsahujúce lekársku správu navrhovateľa, vystavenú MUDr. S. L. spolu s ručne písaným
textom v jazyku maďarskom. Následne súd prvého stupňa zmenil termín pojednávania z 15. 03. 2013
na 26. 04. 2013. Ani pojednávania dňa 26. 04. 2013 sa žalovaný nezúčastnil, pričom v
deň konania pojednávania doručil súdu prvého stupňa podanie, opätovne obsahujúce lekársku správu

spolu s ručne písaným textom v jazyku maďarskom. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.
04. 2013 vyplýva, že obsahom rukou písaného textu v jazyku maďarskom je žiadosť žalovaného o
odročenie pojednávania do septembra 2013 z dôvodu jeho zdravotného stavu, s poukazom na výrazné
chudnutie a slabosť. Pokiaľ súd prvého stupňa žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel
a následne vec prejednal a rozhodol o nej, postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 a § 119

OSP. Súd prvého stupňa správne ustálil, že návrh žalovaného na odročenie pojednávania neobsahoval
náležitosti vyžadované ustanovením § 119 OSP, predovšetkým vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav žalovaného mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, t.j. vyjadrenie, že žalovaný nie je
schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusazúčastniťpojednávania.
Odvolací súd pripomína, že ustanovenie § 119 ods. 1 OSP umožňuje odročiť pojednávanie len z

dôležitých dôvodov, pričom existenciu takého dôležitého dôvodu, bez predloženia návrhu na odročenie
pojednávania žalovaným, ktorý by spĺňal zákonom vyžadované náležitosti, žalovaný nepreukázal. K
uvedenému odvolací súd ešte udáva, že súd prvého stupňa pristúpil k prejednaniu veci až po tom, čo na
základe žiadosti žalovaného pojednávanie bez prejednania odročil, ako i zmenil termín pojednávania.
Len samotné predloženie lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave účastníka, bez toho, že by účastník

preukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania pri súčasnom splnení podmienok na odročenie
pojednávania v zmysle ustanovenia § 119 OSP, nie je postačujúce na taký postup súdu, aby návrh
účastníka na odročenie pojednávania akceptoval. K žalovaným namietanému nesprávnemu právnemu
posúdeniu premlčania nároku žalobcu odvolací súd udáva, že so vznesenou námietkou premlčania
žalovaným sa súd prvého stupňa správne vysporiadal a na túto správne neprihliadol. Tak, ako súd

prvého stupňa správne konštatoval, žalobca listom zo dňa 08. 07. 2010 odstúpil od zmluvy uzavretej sožalovaným a domáhal sa vrátenia poskytnutého plnenia - sumy 450 eur, najneskôr do 20. 07. 2010. Súd
prvého stupňa potom správne skonštatoval, že s ohľadom na tento okamih počiatku plynutia premlčacej
doby, dvojročná premlčacia doba bezdôvodného obohatenia do podania žaloby neuplynula (žaloba

podaná na súd prvého stupňa dňa 13. 10. 2011) a nárok žalobcu preto nie je premlčaný. K odstúpeniu
od zmluvy odvolací súd, vzhľadom na námietku žalovaného, že od žalobcu mu nebolo doručené žiadne
podanie, udáva, že žalobca predložil súdu prvého stupňa fotokópiu podacieho lístku pošty, z ktorej je
jednoznačné, že dňa 09. 07. 2010 tento list, prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, žalovanému
doručoval.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 450 eur spolu s 9%
úrokom z omeškania ročne od 21. 07. 2010 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania v celkovej výške
109,31 eura, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1OSPvspojenís§142ods.

1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v sume 39,58 eura, spočívajúcich z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu žalovaného) v sume 31,54 eura a režijný paušál vo výške 8,04 eura.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.