Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244560
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: W. B., Z. Ľ.. Š.G. XXX/X-Z.,
R., zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, za ktorého koná konateľ
JUDr. Daniel Futej, CSc., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska,
so sídlom Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody v sume 2.132,49 eur s príslušenstvom, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 30.októbra 2013, č.k. 25C
190/2011-176, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 30.októbra 2013, č.k. 25C 190/2011-176, zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým
sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 2.132,49 eur s príslušenstvom, titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri

vykonávaníbankovéhodohľadunadčinnosťouPODIELOVÉHODRUŽSTVASLOVENSKÉINVESTÍCIE
(ďalej len „PDSI alebo Družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej aj „OCP“); zamietol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I sp.zn. 19C 56/2011, rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zamietol návrh navrhovateľa
na prerušenie konania a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Úrad pre finančný trh Družstvu prospekt

investície. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s OCP zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa OCP,
ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť portfólio Družstva, ako jeho klienta, v súlade so schváleným
prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta
na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia,
obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov,
optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz; OCP sa súčasne zaviazal

zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Rozhodnutím NBS zo dňa
08.01.2008, č. OPK-9750/3/2007 na základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila OCP pokutu vo
výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z.,
Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie
rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie
a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila OCP
opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/,

§ 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. Medzičasom NBS rozhodnutím zo dňa 22.04.2008,č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a
okrem iného povolila aj poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods.

1 písm. a/, b/, a c/ zákona č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona
a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v
spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede OCP zo
zmluvy o riadení portfólia z 30.03.2010 Družstvo požiadalo NBS listom z 15.04.2010 o preskúmanie
postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy

sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože OCP zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov.
Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov,
ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných
výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov.
Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal OCP spôsobiť pri plnení zmluvy, a ktorá
podľapredbežnejkalkuláciedosahovalasumuviacnež20miliónoveur.Ďalšímlistomzodňa23.04.2010

požiadalo Družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti OCP, pretože tento si neplnil svoje základné
povinnosti voči Družstvu, ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení
zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa 30.04.2010 a
následne urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo
samotné,opredloženiešpecifikovanejpísomnejinformácieadokumentáciekzmluvezaúčelomdohľadu

na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa
Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.

Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol tento overiť, či hodnota finančných
investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009, bola vykázaná v reálnej hodnote.
NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým
podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila

OCP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného
súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z
možného poškodenia klientov OCP. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010 NBS podľa
§ 144 ods. 1 písm. l/ zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods.

1 písm. b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia
potvrdila v konaní o rozklade Banková rada NBS rozhodnutím z 01.03.2011, č. GUV-274/2011. NBS
rozhodnutím z 26.08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o
schválenie dodatku k prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na
odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia

potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. V poradí ďalším
rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala Družstvu, ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č.
566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/,
c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým,

že zmenou skutočností uvedených v prospekte investície, Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS
sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa prospekt investície stal neaktuálny
a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi
v prospekte investície. NBS, zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty

trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie. Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala NBS v
zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo
o predloženie: a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto
aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné
nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/

zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné
nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody
vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa
20.08.2007, predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvoreagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za
I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu
z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007, NBS z predložených údajov o

majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,
a.s. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v prospekte investície by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky a podiel emitenta CI HOLDING, a.s. na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Družstvo

v tomto smere nedodržuje prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív Družstva podľa schváleného prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. Splnomocnený
zástupca Družstva, W.. Y. K., v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k

porušeniu zákona, ani prospektu investície, pretože znenie prospektu investície umožňovalo rozloženie
finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného
emitenta; v rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29.01.2008 informovalo

NBS, že od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov,
namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení
investičného rizika so schváleným znením prospektu investície. Ďalej v rámci zisťovania skutkového
stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011, č.k. 3K/95/2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu

bol ustanovený W.. W. Y.. Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na vykonanom
dokazovaním zistený skutkový stav veci, dospel k záveru , že navrhovateľ v konaní nepreukázal
vznik škody a ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. Vychádzal z ustálenej súdnej
judikatúry, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zák.

č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť upokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný

zákonný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz/110/84). Navrhovateľ sa
preto musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii
dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Aj napriek tomu, že navrhovateľ si uplatnil pohľadávku voči Družstvu v konkurze

vyhlásenom na majetok Družstva, v čase rozhodovania nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich
práv voči Družstvu. S poukazom na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 20.08.2013
konštatoval,žetohočasuniejemožnéustáliťmajetokúpadcu-Družstva, sktorýmbolnavrhovateľ
v záväzkovom vzťahu, a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka, uplatňovaná i v
prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup a z tohto dôvodu nemohol

v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť, či a najmä v akej výške, vznikla navrhovateľovi škoda, a
preto považoval návrh za predčasne podaný. K rozhodnutiu NS ČR sp.zn. 29Cdo/4968/2009, na ktoré
poukazoval navrhovateľ uviedol, že jeho závery sú pre daný prípad neaplikovateľné, nakoľko konkurzné
konanie v danej veci nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať
vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v akom

sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. Za preukázaný nepovažoval ani nesprávny
úradný postup, ktorý mal podľa navrhovateľa spočívať v: 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov,
zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po
zisteniach v prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení

na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu.
V tejto súvislosti sa stotožnil s argumentáciou odporcu v konaní a poukázal na to, že dohľad NBS nad
činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č.
566/2001 Z.z. v obmedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností, uložených vyhlasovateľoviverejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného prospektu investície pred
začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým

povinnostiam patrila od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania prospektu
investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti,
vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do prospektu investície, ktorá by mohla
ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku

prospektu investície. Povinnosť aktualizácie prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok prospektu investície a predložiť ho na schválenie
NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach
nepredložil dodatok k prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým
odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno
opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a

úplnosť údajov v prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie
prospektu investície nemalo za následok aj schválenie zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do
zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
aleborealizáciuposkytovanýchslužieb,ktoréposkytuje(§128ods.1písm.a/bod10zákonač.566/2001
Z.z.); NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do

15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo
NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti OCP. Pri výkone dohľadu na mieste
samom od 20.04. do 06.05.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti prospektu investície, nie však
jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť prospektu

investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na prospekt cenných papierov podľa § 123
zákona č. 566/2001 Z.z). NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku prospektu
investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú
žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z.,
pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a

tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené
a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.
4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila
vydaním rozhodnutia z 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto

smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup,
spočívajúcivprijatínedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávnehostavupozisteniachvprerokovaní
nedostatkov podľa zápisu z 24.08.2007 zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup
NBS, a nie OCP; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu
a nie navrhovateľke, ktorá nebola v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s OCP. Účastníkom takého

vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia, bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu
vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Zz.
a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa §
135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu - ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so

zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku
Družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície,
avšak podľa právnej úpravy platnej v období roka 2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože
povinnosť dodržiavať prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt nevzťahovala. NBS, ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2
ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom
období (po 24.08.2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj

majetkových hodnôt za nedodržiavanie prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti prospektu investície po 01.06.2010. Z listinných
dôkazov bolo zrejmé, že NBS sledovala aj činnosť obchodníka s cennými papiermi, pričom nebolo jej
povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž v § 2ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach
dohľadurovnakoneverejné;pretojeúčastníkomkonania vkonaníouloženípokutyaleboinejsankcie
alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne

sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi OCP a Družstvom, založený zmluvou o
riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti
obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči
Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa
ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom

v zmysle zásady „práva patria bdelým“ a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich
majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Za dôvodný nevyhodnotil ani návrh na
prerušenie konania v danej veci do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011. Konštatoval, že v uvedenom konaní sa nerieši žiadna otázka,
ktorá by mohla mať vplyv pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Predmetom konania v danej veci je
výlučne nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Družstvom, a nie nad OCP, ktorý je

predmetom konania vedeného pod sp. zn. 19C/56/2011, a preto dokazovanie nesprávneho úradného
postupu v konaní sp. zn. 19C/56/2011 nepredstavuje takú právne relevantnú skutočnosť, ktorá by mala
význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Vzhľadom na právny vzťah medzi navrhovateľom - ako
členom Družstva a Družstvom nemá na preukázanie predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu
vplyv prípadné zanedbanie dohľadu NBS nad OCP, s ktorým bolo v záväzkovom vzťahu iba Družstvo.

Otázka existencie a vzniku škody Družstva je rovnako pre prejednávanú vec bezpredmetná, pretože
úspech, prípadne neúspech Družstva, ako účastníka súdneho konania sp. zn. 19C/56/2011, má význam
lenzhľadiskaprebiehajúcehokonkurznéhokonania,ktoréniejetohočasuskončenéaprebiehanaďalej.
Za dôvodný nepovažoval ani návrh na prerušenie konania v súvislosti s požiadaním Súdneho dvora
Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie podaný podľa § 109 ods. 1, písm. c/ O.s.p., nakoľko navrhovateľ nežiadal o výklad
platnosti právneho aktu Európskej únie a odpovede na ním nastolené prejudiciálne otázky nepovažoval
za potrebné na rozhodnutie vo veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu
úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a návrhu vo veci samej,

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho
návrhu na prerušenie konania a návrhu vo veci samej vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam(§205ods.2písm.d/O.s.p.)ajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Naďalej považoval za opodstatnený svoj návrh na prerušenie
konania, keďže výsledok konania pod sp.zn. 19C/56/2011 má úzky vplyv na toto konanie, a
to čo do dôvodu i rozsahu, v akom sa Národná banka Slovenska dopustila nesprávneho úradného

postupu pri výkone dohľadu, a to i nad obchodníkom s cennými papiermi, v ktorej súvislosti mala
vzniknúť škoda družstvu, ktorého bola členom. V prípade, ak by sa v konaní pod sp.zn. 19C/56/2011
preukázal nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad obchodníkom s
cennými papiermi, tak dokazovanie v tomto smere by bolo v danom konaní nadbytočné a bolo by preto
nehospodárne, aby na súde prebiehali súčasne dve skutkovo i časovo súvisiace dokazovania, v ktorých

by sa posudzoval nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska voči rovnakým dohliadaním
subjektom. V kontexte uvedeného zotrval na svojej argumentácii, že škoda v jej majetkovej sfére vznikla
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska aj v súvislosti s obchodníkom s cennými
papiermi. Záverom zdôraznil, že výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a
význam pre rozhodnutie v danej veci, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej a môže

tak spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania, a preto je presvedčený, že by bolo procesne
ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie súdu vo veci vedenej pod sp.zn.19C/56/2011. Namietal, že súd
prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva,
že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať

v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov
práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal na riadny výkon dohľadu zo strany Národnej bankySlovenska, pretože nemohol predpokladať, že dohľad nad prospektom investície je podľa Národnej
banky Slovenska len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporcu, pretože zákon o
dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej

banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporcu z hľadiska stability
a ochrany investície spoľahol. Argument odporcu, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad
činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, podľa ustanovenia § 135
ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, označil za úplne
irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom

súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností
Národnou bankou Slovenska spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon
č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac
starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo patrí bdelým“, nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia
zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že
nebol „bdelý“, keď mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani

obchodníka s cennými papiermi, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch,
resp. sankciami k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Dôvodil, že povinnosťou Národnej
banky Slovenska podľa ustanovenia § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie
a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov
a ich činností, pričom podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch,

ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007 Družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník s cennými papiermi, patrili k povinne dohliadaným subjektom zo strany
Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska mala preto zisťovať všetky informácie a podklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť ňou vydaných Družstvu (prospekt investícií
vydaný Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou

Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi, pričom povinný zákonný dohľad zo strany Národnej
banky Slovenska bol dokonca koncipovaný tak široko, že mala zisťovať informácie a podklady aj o iných
rizikách ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k
ohrozeniu jeho záujmov - ako klientov dohliadaných subjektov. Poukázal na to, že v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka R.. E.
V., H.., preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s
cennými papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané,

investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná
banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že
toto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to
zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. Vo

všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, R.. Y. Č.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska
naďalejakceptovalastav,žeceléportfólioDružstvajerozloženéainvestovanédoprepojenýchsubjektov
s CI HOLDING, a.s., a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné
rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej

činnosti pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch
vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem udelenej pokuty v sume
cca. 10.000,-eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala
žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť
obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie

priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej
činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi tak vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním
vloženýchprostriedkovdoDružstva,pričombankasvojounečinnosťouaľahostajnýmprístupomksvojim
kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu
mubankasvojímzanedbateľnýmdohľadomanivminimálnejmožnejmiereneochránila.Poukázaltiežna

to, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala
licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o
cenných papieroch, z čoho vyplýva jej tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku
2008 do roku 2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,právoplatným dňa 18.07.2011, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
prospektu investícií, pričom ustálila trvanie jeho neaktuálnosti až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, táto neaktuálnosť

siahala spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska dňa 27.08.2007 k stretnutiu
s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v
jeho činnosti a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené; údaje boli neaktuálne
minimálne od 01.10.2009. Údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické

zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006, z čoho vyplýva, že Družstvo
svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/, §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak Národná banka
Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. Existujúce
konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku
do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, nakoľko je

povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
vylučuje možnosť jeho uspokojenia ako veriteľa v konkurznom konaní, prípadne v akom rozsahu, pričom
súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.04.2012, sp.zn. 29Cdo/4968/2009), ale je
povinný zohľadniť napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.

Žiadna platná právna norma preto neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu, a to ani
vtedy, ak doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu a
prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje
žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov; naopak pripúšťa regresnú náhradu.
Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu

škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník,
zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia
konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť
štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o
konkurze. Z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.08.2013

vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými
pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému
fonduinvestícií,čipoisťovniChartisEuropeainýmodporcom.Aktuálnystavkonkurzupretovylučujejeho
možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Taktiež namietal, že zo zápisníc o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené

účastníkmi konania, neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012, sp.zn. 6MCdo/11/2010.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že prvostupňový súd vo veci postupoval
maximálne zodpovedne, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového
stavu veci, riadne zabezpečil listinné dôkazy aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických

veciach, mal k dispozícii aj niekoľko právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska, z ktorých jej
úradný postup podrobne vyplýval. Z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti z dôvodu
prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach na súde prvého stupňa. Na základe
správneho zistenia a posúdenia skutkového i právneho stavu veci potom v danej veci dospel k
správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že je

povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj
podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd musí dať odpoveď na
tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004,
I. ÚS 241/2007 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/58/2012). Dôvodil,
že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a teda právo na
rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa. Návrh navrhovateľa na prerušenie

konania považoval za účelový pokus o predlžovanie prvostupňového konania a v tomto smere poukázal
na to, že uvedené konanie a konanie pod sp.zn. 19C/56/2011 sú rozdielne a vzájomne nezávislé súdnekonania, v ktorých sa preukazujú rozdielne skutkové okolnosti s rozdielnou právnou argumentáciou -
preukazuje sa výkon dohľadu nad dvoma rozdielnymi subjektmi, keďže v konaní pod sp.zn. 19C/56/2011
Družstvo preukazuje údajný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska nad obchodníkom

s cennými papiermi a v tomto konaní sa preukazuje údajný nesprávny úradný postup Národnej banky
Slovenska nad Družstvom, a pokiaľ navrhovateľ preukazuje aj údajný nesprávny úradný postup nad
obchodníkom s cennými papiermi tento preukazovať v tomto konaní považuje za irelevantný, nakoľko
na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti
s údajným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska nad obchodníkom s cennými

papiermi, keďže nebol v žiadnom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi, ktorý bol v záväzkovo
právnom vzťahu iba s Družstvom, ktoré s ním uzatvorilo zmluvu o riadení portfólia, a teda iba Družstvu
by teoreticky mohla vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska nad obchodníkom s cennými papiermi. Zdôraznil, že Družstvu
vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky a len v prípade, ak sa nedomôže svojej
pohľadávky voči Družstvu, tak až potom bude zrejmé, či mu vznikla škoda a v akej výške. V tejto

súvislosti zdôraznil subsidiárnu zodpovednosť štátu za škodu vo vzťahu k zodpovednosti Družstva -ako
dlžníka, ktorý prijal finančné prostriedky od navrhovateľa a ktoré má povinnosť tieto finančné prostriedky
navrhovateľovivrátiť.Vkontexteuvedenéhozdôraznil,žeažpovyčerpanívšetkýchzákonnýchmožností
veriteľov úpadcu - Družstva (teda aj navrhovateľa) k uspokojeniu nárokov zo svojich právnych vzťahov
proti súkromnej právnickej osobe a aj zodpovedným predstaviteľom, môže byť nastolená otázka vzniku

škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v konaní pod
sp.zn. 19C/56/2011 sa nerieši významná otázka, ktorá by mohla mať podstatný vplyv a význam pre
rozhodnutie v tomto konaní, a preto neexistuje objektívny dôvod na prerušenie konania.
Argumentoval, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku,
pretože nepodal žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí

bolizodpovednízajehoriadenie,zahospodárenieanakladaniesjehomajetkom.KompetencieNárodnej
banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi
predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky a konštantnej súdnej judikatúry,
podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných

princípov vyplývajúcich z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konštatoval, že Národná banka
Slovenska postupovala v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi,
nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi
s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v ustanoveniach zákona o dohľade a
zákona o cenných papieroch. Navrhovateľ mohol požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie

jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Muselo mu byť známe,
že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov s tým, že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také
porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň
patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia §

129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície, a teda až odvtedy
mohla Národná banka Slovenska dohliadať na to, či Družstvo schválený prospekt investície dodržiava.
Uviedol, že povinnosť aktualizovať prospekt investície bola na základe novelizovaného ustanovenia

§ 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zákona č. 558/2008 Z.z. stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 a počas celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v
prospekte investície. Podklady, ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu dohľadu,

sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom
uložených povinností, pričom žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia
rizík ani krytia, a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska
kontrolovať. Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu

informačnú povinnosť podľa ustanovenia § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch spočívajúcu
v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt
muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Preto za dodržiavanie prospektuinvestície Družstva bolo aj voči jeho členom vždy zodpovedné predstavenstvo, ako štatutárny orgán, a
to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo
nebola osobitne zákonom uložená. Odporca uviedol, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať len

to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie
zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130
zákona o cenných papieroch. Tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani nemohla
potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s (bývalými) ustanoveniami § 129 a §

130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva.
Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná,
nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala
v rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Vo vzťahu k rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý poukázal navrhovateľ, uviedol,

že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne
a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pričom z
jeho odôvodnenia zároveň vyplýva, že nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Teda zodpovednosť

štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát
nemôže zbaviť. Musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a
následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne súčasne preukázané všetky tri predpoklady tejto
zodpovednosti za škodu. Navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nemožno ani odhadnúť, v
akej výške a kedy mu škoda v budúcnosti eventuálne vznikne, pretože vznik škody a jej výška závisí na

výsledku konkurzného konania, prípadne likvidácie Družstva. Škoda môže vzniknúť až vtedy, ak právo
veriteľa (navrhovateľa) voči dlžníkovi sa stane fakticky nevymáhateľným. K námietke navrhovateľa,
že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich incidenčných súdnych konaniach ani jeden a
pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, poukázal na písomné
vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14.09.2011, v ktorom správca konkurznej

podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla 2010 a po tomto
dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku,
mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácií úpadcu bola realizovaná v hotovosti bez
riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne
zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom. K

námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal listinné dôkazy v súlade s ustanovením § 129
ods. 1 O.s.p. uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní
boliprečítanéurčitélistinyaleboichpresneoznačenéčasti,aleznejjasnevyplýva,žesúdprvéhostupňa
jednotlivé dôkazy, nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne špecifikoval, o aké
doklady išlo. V súlade s ustanovením § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe

alebo známe súdu z jeho činnosti. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.02.2008, sp.zn. 1Obo/283/2006, vyplýva, že dôkazy, na ktoré účastník dodatočne poukazuje, sú
súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a
právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať.
Je mu známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nemu vedené stovky sporov na rovnakom

skutkovomaprávnomzákladeavovšetkýchsporochmajúnavrhovateliarovnakéhoprávnehozástupcu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v medziach dôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.V zmysle uvedeného ustanovenia zákona súd môže (fakultatívne) prerušiť konanie pokiaľ je vhodné
v konaní dočasne nepokračovať vzhľadom na predbežnú otázku, ktorú pre svoje rozhodnutie môže
síce posúdiť v prebiehajúcom konaní sám, ale môže tiež vyčkať až na jej posúdenie v inom konaní,

pričom vyriešenie tejto predbežnej otázky v inom konaní môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ide
teda o prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, a preto súd konanie nemusí
prerušiť; je na úvahe vec prejednávajúceho súdu, či túto procesnú možnosť využije, keďže to nie je
jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť, pričom musí vždy mať na zreteli požiadavku rýchlej a účinnej ochrany účastníkov v

súdom konaní (§ 6 O.s.p.) a hospodárnosť konania, z hľadiska ktorých by malo prerušenie konania
predstavovať skôr výnimku ako pravidlo.

S poukazom na vyššie uvedené postupoval súd prvého stupňa v danom prípade dôsledne podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. skúmajúc, či sú splnené zákonné predpoklady na prerušenie konania, pričom
dospel k správnemu záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/56/2011 sa nerieši otázka, ktorá
by mohla mať zásadný a rozhodujúci význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci, a pokiaľ návrh

navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd poznamenáva, že v konaní prebiehajúcom pod sp.zn. 19C/56/2011 sa vyriešenie otázky
nesprávneho úradného postupu NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s cennými
papiermi neodrazí priamo vo výroku rozsudku, ktorý je podľa § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre
všetky orgány (vrátane súdov). Len skutočnosť, že vzhľadom na zhodné tvrdenia navrhovateľov v

oboch konaniach o tom, že im vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS vo
vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, je potrebné v oboch konaniach posúdenie rovnakých
predbežných otázok, nezakladá potrebu prerušenia toho konania, keďže túto otázku je potrebné vyriešiť
vo vzťahu k rozdielnym subjektom vystupujúcim ako poškodení; keď navrhovateľom v konaní pod
sp.zn. 19C/56/2011 je PDSI, ktoré bolo v zmluvnom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi,

na rozdiel od navrhovateľa v tomto konaní, ktorý ako člen Družstva, nebol v žiadnom záväzkovom
vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Súdu prvého stupňa nič nebránilo túto otázku samostatne
v tomto konaní posúdiť, bez zreteľa na výsledok konania pod sp. zn. 19C/56/2011, a preto
neobstojí ani argumentácia potreby prerušenia konania z hľadiska jeho hospodárnosti, či duplicitného
vedenia rovnakého dokazovania v oboch súbežne prebiehajúcich konaniach. Napokon viazanosť súdu

posúdením predbežnej otázky v inom konaní nevyplýva výslovne ani z ust. § 135 ods. 1 O.s.p., a
preto možno uzavrieť, že pokiaľ rozhodnutie vo veci, hoci obdobnej, pod sp.zn. 19C/56/2011, nie je pre
rozhodnutie v danej veci právne záväzné, je výlučne na úvahe súdu prvého stupňa, či sa rozhodne
konanie prerušiť alebo či si predbežnú otázku sám vyrieši v tomto konaní.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.

Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.

Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobomnapĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka

predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj
jeho dostupnosť publikovateľnosť) ich adresátom.

Z uvedeného, pre účely preskúmavanej veci, vyplýva, že NBS mohla realizovať výkon štátneho dohľadu
len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon

umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v ich činnosti, ktorá podlieha
dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon. Kompetenciu
orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady
v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu povinnosť.

Na druhej strane Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo

im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom
zmluvnej autonómie navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jeho
prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba
práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo

forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5
stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.
do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z

uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského
rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe
členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda

štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)
vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie
možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie všetkých
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca
na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich

základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánov
štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1) v spojení
so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon o CP“) a

zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej len „zákon o dohľade“) a svoje dôvody,
pre ktoré návrhu navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu orgánov
štátu (NBS) pri výkone dohľadu, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodnil, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania
navrhovateľa niejespôsobilýspochybniťsprávnosťzáverovnapadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňa

z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2, písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p., keď ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi pri výkone dohľadu nad finančným
trhom v zmysle zákona č. 14/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to:

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej
na osobnostných právach poškodeného

2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

Z dikcie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že nesprávnym úradným postupom je aj nečinnosť

orgánu verejnej moci, porušenie jeho povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote či zbytočné prieťahy v konaní; ide o prípady, keď úkony zo strany orgánu verejnej
moci nie sú vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote či v lehote primeranej - zodpovedajúcej právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Činnosť štátneho orgánu, pri ktorej realizuje svoju právomoc
vymedzenú právnymi predpismi, predpokladá aktívny postup podľa príslušných procesných ustanovení,

ktoré ho oprávňujú a súčasne zaväzujú na určité úkony v priebehu konania. Z uvedeného potom vyplýva,
žezanečinnosťmožnopovažovaťpasivituzostranyštátnehoorgánubeztoho,abyexistovalaobjektívna
zákonná prekážka na to, aby vo veci konal a rozhodol.

Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne

posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri
zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska
zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny
úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je

ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe
či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad
zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu
sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov
sa má rozhodnutie dotýkať.

V posudzovanej veci bolo nesporné, že podľa § 135 ods. 1 zákona o CP bolo Družstvo, ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, dohliadaným subjektom a Národná banka Slovenska bola
orgánom štátu, ktorému bola zverená právomoc výkonu dohľadu nad jeho činnosťou. Predmetom
dohľadu vo vzťahu k vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo podľa § 135 ods. 2
zákona o CP, v znení účinnom do 10.07.2009, dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami

vydanými podľa zákona, dodržiavanie zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho
a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie. Z uvedeného vymedzenia
rozsahu dohľadu nepochybne vyplýva, že predmetom dohľadu vo vzťahu k vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt nebola jeho celá činnosť v rozsahu predmetu podnikania zapísaného
v obchodnom registri, ani činnosť vykonávaná nad rozsah činnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkovýchhodnôtpodľazákonaoCP,aanidohľadnaddodržiavanímpodmienokprospektuinvestície,
pretože tento nebolo možné považovať za povolenie vydané podľa zákona o CP. Až s účinnosťou
od 01.06.2010 bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená zákonom o CP
povinnosť dodržiavania schváleného prospektu investície (§ 129 ods. 3 zákona o CP v znení zákona
číslo 129/2010 Z.z.) , odkedy vo vzťahu k dodržiavaniu tejto povinnosti, uloženej zákonom o CP

vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, bolo možné vykonávať dohľad a uplatňovať
sankcie. S účinnosťou od 10.07.2009 bol v ustanovení § 135 ods. 2 zákona o CP rozšírený predmet
dohľadu NBS voči dohliadaním subjektom aj na zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladovo skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti, ako aj informácie a podklady
o rizikách a dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty alebo,
ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov. Dovtedy

Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt vo vzťahu k rizikovosti rozloženia jeho portfólia a nemohla mu ukladať žiadne opatrenia, resp.
vyvodzovať voči nemu v tomto smere sankcie.

Kompetencia Národnej banky Slovenska vo vzťahu k posudzovaniu rozloženia rizík a krytia rizík
bola minimálna aj s účinnosťou od 10.07.2009, nakoľko v tomto smere zákon o CP; a ani žiadny

iný všeobecne záväzný právny predpis; neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
žiadne konkrétne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík; vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal aj naďalej v § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o CP stanovenú
povinnosť upozorniť v oznámení o verejnej ponuke majetkových hodnôt, že s investíciami je spojené
riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.

Navyše ani od 10.07.2009 nevyplývala zo žiadneho ustanovenia zákona pre NBS kompetencia

nariaďovaťvyhlasovateľovi-Družstvu,doakýchkonkrétnychcennýchpapierovaleboinýchmajetkových
aktív má investovať peňažné prostriedky zhromaždené na základe verejnej ponuky, nemohla preto NBS
v tomto ohľade niesť spoluzodpovednosť za podnikateľské rozhodnutia a aktivity Družstva a tým sa de
facto spolupodieľať na znášaní podnikateľského rizika.

So zreteľom na uvedené potom navrhovateľ nedôvodne namieta, že NBS mala, vzhľadom na zistené

nedostatočné rozloženie rizika obchodníkom s cennými papiermi, vyvodiť voči Družstvu sankciu už v
roku 2007; keď toto mohla NBS sledovať a vyhodnocovať vo vzťahu k vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 10.07.2009.

Vo vzťahu k sankcionovaniu Družstva za nedodržanie prospektu investície odvolací súd poukazuje na
zápis z rokovania zo dňa 24.08.2007, z ktorého je zrejmé, že NBS vytkla Družstvu nedodržiavanie

prospektu investície v tom, že majetok vložený do investičných nástrojov bol tvorený 100 %
zmenkami jedného emitenta. V nadväznosti na uvedené dokladoval predseda predstavenstva Družstva
bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, ako dohliadaného subjektu od roku 2001, skonštatoval,
že Družstvo kladie veľký dôraz na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, prospektu
investícií, ako i na dôveru svojich klientov, pričom doteraz neboli evidované žiadne sťažnosti zo strany

klientov. Zástupcovia Družstva k vytknutému nedostatku uviedli, že znenie prospektu investície im
umožňuje rozloženie finančných nástrojov v družstvách ich portfólií aj tým spôsobom, že sa tam bude
nachádzať iba finančný nástroj (zmenka) jedného emitenta a keďže je táto avalovaná ďalšími dvoma
spoločnosťami, dochádza k rozloženiu investičného rizika. Vo vzťahu k prospektu investície, z ktorého
vyplýva, že angažovanosť voči jednému emitentovi by nemala prekročiť 30 % podiel na celkových

aktívach, uviedli, že ide len o odporúčanie, ktoré nezakladá povinnosť Družstva týkajúcu sa jeho
investičnej stratégie. Na uvedené reagovali predstavitelia NBS tak, že uvedený text treba chápať ako
povinnosť dodržiavať uvedený limit vyhlasovateľom verejnej ponuky a nie ako odporúčanie, keď navyše
zmenku ako dlhový cenný papier nepovažovali za vysoko likvidný cenný papier. Z uvedeného vyplýva,
že NBS vykonala dohľad vo vzťahu k Družstvu v rozsahu kompetencií vyplývajúcich jej; v relevantnom

období; zo zákona, keď zistené nedostatky prerokovala s členmi štatutárneho orgánu dohliadaného
subjektu postupom podľa § 2 ods. 8 zákona o dohľade č. 747/2004 Z.z.. Napokon, ako vyplýva
z obsahu spisu, výsledkom rokovania bolo rozloženie portfólia finančných nástrojov Družstvom do
troch subjektov v súlade so znením schváleného prospektu investície. V danom čase nemalo Družstvo
zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať prospekt investície, a NBS nedisponovala právomocou uložiť

mu represívnu sankciu za tento zistený nedostatok v jeho činnosti, pretože z jeho strany nedošlo k
porušeniu výslovne mu zákonom uloženej povinnosti.

Vo vzťahu k OCP vykonala NBS účinný dohľad v rozsahu vyplývajúcom z § 135 ods. 7 zákona
o CP, keď posudzovala rozloženie investičného rizika portfólia, ktoré obchodník s cennými papiermi
spravoval a v tomto smere vykonala v dňoch 20.03.2007 - 12.04.2007 dohľad na mieste a v nadväznosti

na výsledky rokovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.08.2007 s členmi predstavenstva Družstva , začalaz vlastného podnetu - listom zo dňa 04.09.2007, vo vzťahu k OCP konanie, výsledkom ktorého bolo
uloženie mu sankcie v podobe pokuty pre porušenie zákona o cenných papieroch. Pokiaľ v
tomto smere navrhovateľ namietal, že uvedená sankcia bola nedostatočná a že NBS neprijala žiadne

následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (zákaz činnosti obchodníkovi, zrušenie mu povolenia
na činnosť alebo udelenia peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva obchodníka), poukazuje
odvolací súd na to, že správnosť úradného postupu NBS ohľadne uloženia jednej, z viacerých do úvahy
prichádzajúcich sankcií, dohliadanému subjektu v rámci konania o vykonaní dohľadu, nemôže
byť predmetom preskúmavania v tomto konaní z hľadiska nesprávneho úradného postupu, keďže by

tým došlo k neprípustnému zásahu do kompetencie orgánu dohľadu; keď navyše uloženie sankcie je
výsledkom správnej úvahy tohto orgánu a táto môže byť preskúmavaná len na to oprávneným inštančne
nadriadeným orgánom v správnom konaní na základe podaného opravného prostriedku.

Súd konajúci o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže vecnú (obsahovú)
správnosť rozhodnutí orgánu dohľadu posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu, ale
týmito vecnými nedostatkami sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia, ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom konaní viazaný.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdu v tomto konaní neprináležalo prehodnocovať a
posudzovať efektívnosť a účinnosť sankcie uplatnenej NBS vo vzťahu k OCP. Okrem toho
je potrebné konštatovať, že v nadväznosti na zistené nedostatky (poskytovanie investičnej služby
od 13.05.2003, ktorú nemohol OCP vykonávať), bolo vydané OCP na jeho žiadosť povolenie na

poskytovanie investičných služieb - riadenie portfólia rozhodnutím dňa 22.04.2008 a následne bola
medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom uzatvorená nová zmluva o riadení portfólia dňa
02.06.2008. S ohľadom na uvedené nemožno vyvodiť záver o zanedbaní dohľadu NBS nad OCP.

Úrad pre finančný trh, ktorý schvaľoval prospekt Družstva pred jeho zverejnením, postupoval podľa §
126 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 4 až 9 zákona o CP, v znení účinnom do 01.08.2008, v intenciách

ktorého preskúmaval, či prospekt obsahuje predpísané náležitosti, pričom pri svojom rozhodovaní o
žiadosti o schválenie prospektu investície nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených prospekte, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt; v prípade, ak v rámci konania o žiadosti zistil, že údaje v
prospekte nezodpovedajú skutočnosti, prospekt neschválil. Jednou z náležitostí prospektu investície

podľa § 128 ods. 1 písm. h/ zákona o CP je aj vyhlásenie štatutárneho zástupcu vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a
pravdivé. S účinnosťou od 01.08.2005 bol upravený dodatok k prospektu v § 125c zákona o
CP, v zmysle ktorého každá nová významná skutočnosť, vecná chyba alebo nepresnosť
týkajúca sa údajov zahrnutých do prospektu, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie cenných

papierov, sa musela uviesť v dodatku k prospektu, ktorý rovnako podliehal v tom čase schváleniu úradu.
S účinnosťou od 01.01.2006 prešla kompetencia schvaľovať prospekt na Národnú banku Slovenska;
v § 125 ods. 2 zákona o CP bola uložená povinnosť schvaľovať prospekt (cenného papiera) Národnej
banke Slovenska, ktorá mala pri schvaľovaní prospektu posudzovať jeho úplnosť, vzájomný súlad
predložených dokladov a ich zrozumiteľnosť (§ 125 ods. 7). Vo vzťahu ku schvaľovaniu dodatku

prospektu (cenných papierov) bola kompetencia NBS daná ustanovením § 125c zákona o CP s tým, že
na schvaľovanie dodatku sa vzťahoval primerane § 125. Ustanovením § 127 ods. 2 zákona o CP bola
s účinnosťou od 01.01.2006 stanovená právomoc NBS schvaľovať aj prospekt investície vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, za úplnosť a pravdivosť jeho údajov naďalej zodpovedal štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1, písm. h/). Až novelou

zákona účinnou od 01.01.2009 bola NBS povinná dohliadať aj na aktuálnosť prospektu investície (§
127 ods. 4 zákona o CP v znení účinnom od 01.01.2009 v spojení s § 125c ods. 1), pričom povinnosť
predložiť dodatok na schválenie orgánu dohľadu mal štatutárny orgán vyhlasovateľa. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ v tomto smere nepreukázal, že sa NBS mala a
mohla aj inak, ako z oznámenia Družstva, dozvedieť o vykonaných zmenách v údajoch schváleného

prospektuinvestície,napr.zpravidelnejejpredkladanýchfinančnýchspráv;vtejtosúvislostiodvolacísúd
poznamenáva, že dohľad NBS nezahŕňal kontrolu nad správnosťou finančných ukazovateľov Družstva.
Rovnako nebolo ničím podložené tvrdenie navrhovateľa, že nedostatky v aktualizácii
údajov prospektu, mali vplyv na hodnotenie majetkových hodnôt, resp. že by sankcionovanie Družstvaorgánom dohľadu, ovplyvnilo jeho rozhodnutie zotrvať v Družstve, resp. ďalej investovať do majetku
Družstva. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že ku vzniku škody spočívajúcej v nevyplatení mu zmeniek
došlo v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s neaktualizovaním údajov prospektu, resp. že jeho

nemožnosť rozpoznať riziko bola zapríčinená zanedbaním dohľadu NBS nad aktualizáciou údajov, resp.
nesankcionovaním Družstva za nesplnenie si v tejto súvislosti jeho povinnosti.

O zhoršenej finančnej situácii Družstva sa mohla NBS dozvedieť z jeho ročnej finančnej správy za
rok 2009, ktorú malo Družstvo povinnosť zverejniť do 30.04.2010, avšak už predtým dňa 15.04.2010
Družstvo požiadalo NBS o preskúmanie postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste u OCP

vzhľadom na to, že vypovedal zmluvu o riadení portfólia s účinnosťou od 01.05.2010. V nadväznosti na
uvedené oznámenie NBS okamžite konala vo vzťahu k OCP, keď u neho vykonala dohľad na mieste
v období od 20.04. do 06.05.2010, ako aj vo vzťahu k Družstvu, vzhľadom na zistenú
neaktuálnosť údajov uvádzaných v prospekte investície, keď ho vyzvala listom zo dňa 20.04.2010, aby
predložil žiadosť o schválenie dodatku k prospektu investície, ktoré konanie sa skončilo rozhodnutím
zo dňa 26.08.2010 tak, že konanie o žiadosti Družstva o schválenie dodatkov k prospektu investície

bolo zastavené pre nečinnosť samotného Družstva. Následne listom zo dňa 27.08.2010 začala NBS
proti Družstvu konanie o uložení sankcie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie zo dňa 30.05.2011,
ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt pre nedodržanie prospektu investície v zmysle §
129 ods. 3 zákona o CP, rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 odobrala povolenie obchodníkovi s cennými
papiermi na poskytovanie investičných služieb a dňa 27.07.2010 podala trestné oznámenie v súvislosti

s podozreniami o spáchaní trestného činu.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Vtejtosúvislostiodvolacísúpoznamenáva,ženavrhovateľmalpostupovať spriemernoudávkou

opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika spojeného s
jeho investovaním v podobe členských vkladov v Družstve, ktorej si musel byť vedomý aj vzhľadom na
povinné upozornenie vyhlasovateľa na rizikovosť transakcie/investície v oznámení o verejnej ponuke (§
129 ods. 1 písm. b/ zákona o CP) a neprimerane sa spoliehal na to, že štát v rámci výkonu
dohľadu je garantom návratnosti vložených peňažných prostriedkov a ich zhodnotenia. Navrhovateľ

preto nedôvodne argumentuje, že bolo porušené jeho právo na legitímne očakávania v tom, že štát bude
vykonávať dohľad nad finančným trhom riadne, a že ho v presvedčení o tom, že investícia do PDSI nie je
riziková, ochráni pred vznikom škody. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje.
Navrhovateľ rovnako zanedbal svoju prevenčnú povinnosť vo vzťahu ku kontrole činnosti Družstva, keď
svojou účasťou na členskej schôdzi, mohol uplatňovať svoje práva vyplývajúce jej z členstva, a to riadiť

záležitosti Družstva a kontrolovať činnosť Družstva a jeho orgánov. Navrhovateľ uložením peňažných
prostriedkov do súkromného podnikateľského subjektu prevzal na seba určité riziká, a to vrátane rizík
spojených s jeho zlým hospodárením, a túto nemôže prenášať na štát.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa má
rovnať hodnote ním investovanej sumy do Družstva, resp. výške sumy, na ktorú mu boli vystavené

zmenky a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánu dohľadu, je daná
príčinná súvislosť, v tom, že keby včas zakročil a pozastavil by činnosť Družstva alebo OCP,
nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril Družstvu, resp. že by vymohol ním vložené peniaze, resp.
sumy, na ktoré boli zmenky vystavené. Navrhovateľovi nevznikla škoda tým, že vstúpil do Družstva a
vložil do neho peňažné prostriedky formou členských vkladov alebo tým, že skôr nevystúpil z Družstva,

ale tým, že mu vznikla nevymožiteľná pohľadávka voči Družstvu na vyplatenie zmenkových súm a škoda
mu vznikne v dôsledku nevymožiteľnosti tejto jeho pohľadávky od Družstva, pričom táto skutočnosť t.j.
nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánu dohľadu, ale vo finančnom hospodárení
Družstva. Pokiaľ by bola Družstvu uložená (najprísnejšia) sankcia zákazu činnosti, tak to samo o sebe
ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa by bola uspokojená.Nakoľko výkon dohľadu NBS sa nevzťahuje na spory vyplývajúce zo záväzkovo-právnych vzťahov
medzi obchodníkom s cennými papiermi a ich klientmi (§ 136 ods. 1 zákona o CP), nemôže niesť NBS
zodpovednosť za zanedbanie povinnosti Družstva, ako vlastníka majetku, a to kontrolovať obchodníka s

cennými papiermi ako si plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o riadení portfólia a povinnosti
domáhať sa ich riadneho splnenia súdnou cestou v záujme ochrany majetku Družstva a jeho členov.
Rovnako nemôže NBS niesť zodpovednosť za zanedbanie povinnosti členov Družstva kontrolovať
činnosť Družstva a jeho orgánov na členskej schôdzi.

Odvolací súd zhodne s odporcom konštatuje, že nakoľko navrhovateľ nebol v žiadnom právnom vzťahu,

ako člen Družstva, s OCP, ktorý bol výlučne v právnom vzťahu s Družstvom - vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt, nemohlo dôjsť v bezprostrednej a priamej príčinnej
súvislosti s prípadným zanedbaním výkonu dohľadu zo strany NBS nad OCP ku vzniku škody na majetku
navrhovateľa.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo (ušlý zisk).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti

dlžníkovi nie je uspokojené.

V zmysle uvedeného možno vyvodiť záver, že pokiaľ si navrhovateľ uplatnil pohľadávku v konkurznom
konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci
konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie
ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže

privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľovi škoda (v
podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže mu vzniknúť až po skončení konkurzného
konania, resp. po právoplatnosti rozvrhového uznesenia. V prvom rade si teda navrhovateľ musí
vysporiadať svoje nároky so subjektmi zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom
si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto

ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už
nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno
úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec
majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľa voči Družstvu, a
to buď v rámci súdneho či konkurzného konania, eventuálne ako poškodený veriteľ Družstva aj proti

zodpovedným predstaviteľom štatutárnych orgánov titulom porušenia ich povinnosti vykonávať svoju
funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami Družstva a všetkých jeho členov (§ 243a
Obchodného zákonníka). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že návrh navrhovateľa bolo potrebné zamietnuť aj z toho dôvodu, že bol predčasne
podaný.

V tejto súvislosti odporca dôvodne argumentuje tým, že zodpovednosť štátu za škodu titulom
nesprávneho úradného postupu je subsidiárna a nastupuje až po vyčerpaní všetkých zákonných
možností veriteľa vo vzťahu k priamemu dlžníkovi, na uspokojenie jeho nárokov z ich vzájomného
právneho vzťahu. Navrhovateľ sa mylne domnieva, že existencia pohľadávky voči priamemu dlžníkovi
mu automaticky zakladá vznik majetkovej škody, táto mu totiž nevzniká v okamihu splatnosti jej

pohľadávky voči priamemu dlžníkovi, v tomto prípade Družstvu, respektíve v prípade jeho omeškania so
zaplatením tejto pohľadávky, ale škoda mu vzniká až v prípade, ak sa stalo jeho právo na plnenie voči
priamemu dlžníkovi nevymáhateľným. V tomto smere je preto bezpredmetná námietka navrhovateľa,
že zákon číslo 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov a že žiadna platná norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu, a to ani

vtedy, ak doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý je jej povinný dané plnenie vrátiť.Pokiaľ navrhovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.04.2012 vo vzťahu k predčasnosti návrhu, poukazuje odvolací súd na
to, že tento na daný prípad nedopadá, keďže ním bolo judikované v súvislosti s § 3 zákona číslo

328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení účinnom do 31.12.2007, že rozvrhové uznesenie nie je
samé o sebe skutočnosťou rozhodnou pre vznik alebo výšku škody spôsobenej veriteľovi porušením
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka; a teda predmetom judikovanej veci
neboloposudzovaniezodpovednostištátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmoci.Vdanomprípade
tak odvolací súd považoval vo vzťahu k preskúmavanej veci za relevantné rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/2601/2010 zo dňa 25.08.2010, ktorý sa v ňom zaoberal nárokom
na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a v tejto súvislosti vyslovil záver, že nárok na
náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy,
ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu
povinný plniť, a v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka môže veriteľovi škoda vzniknúť
až vtedy, ak nebude nárok voči dlžníkovi uspokojený ani v rámci konkurzu, pričom za nedobytnú je

možno pohľadávku považovať až ku dňu, kedy navrhovateľ obdržal plnenie na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu.

Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná

vadakonaniajeprávnerelevantná,akmalazanásledokvecnúnesprávnosťrozhodnutia.Natakútovadu
konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná
(ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy ak súd v procese dokazovania
nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pre absenciu náležitostí podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že
predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah;
to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.).

Námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením
§ 129 ods. 1 O.s.p., nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Postup súdu prvého stupňa v procese

dokazovania možno zistiť len z obsahu pojednávania zachyteného v zápisnici o pojednávaní.
Z obsahu zápisnice pred súdom prvého stupňa zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa
oboznámil obsah spisu a listinných dokladov bližšie špecifikovaných v zápisnici z pojednávania, ku
ktorým sa právny zástupca navrhovateľa a splnomocnená zástupkyňa odporcu zhodne vyjadrili tak, že
ich obsah je im známy, nakoľko ich majú k dispozícii.

Dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorých obsah súd prvého stupňa oboznámil na pojednávaní, bolo
vykonané v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a zo skutočnosti, že v zápisnici nie je zachytené,
či oboznámenie vykonal súd prvého stupňa prečítaním presne označených listín alebo ich presne
označených častí, nemožno vyvodiť ich procesnú neúčinnosť, resp. ich nevykonanie zákonným
spôsobom. Navyše, ide predovšetkým o listinné doklady predložené samotným navrhovateľom, a preto

mu bol ich obsah známy, dokonca sa na tieto dôkazy odvolával v súvislosti s preukazovaním svojho
nároku, a preto súd prvého stupňa nevychádzal pri svojom rozhodovaní zo žiadnej takej rozhodujúcej
skutočnosti, resp. listinného dôkazu, preukazujúceho také skutočnosti, ktoré by navrhovateľovi neboli
známe a na ktoré skutočnosti či dôkazy by nebol mohol v konaní patrične, svojimi procesnými návrhmi
a vyjadreniami, reagovať. Napokon navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, nenamietali v priebehu

pojednávaní, že by na ňom nedošlo k oboznámeniu s listinnými dokladmi tak, ako to bolo zaznamenané
v zápisnici o pojednávaní, resp. že by došlo k zaprotokolovaniu tejto skutočnosti v rozpore s faktickým
stavom.

S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že dokazovanie listinnými dokladmi bolo vykonané
zákonným spôsobom, tieto tak boli spôsobilým podkladom pre zisťovanie skutkového stavu tak, ako bolsprávne ustálený súdom prvého stupňa a účastníci mali možnosť v konaní uplatniť svoje právo sa k
týmto dôkazom vyjadriť (§ 123 O.s.p.).

Súd prvého stupňa k skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, tak dospel v súlade s §

122 ods. 1 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p., a preto v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k procesnej
vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru zhodnému so súdom prvého stupňa, že
NBS, ako orgán dohľadu nad finančným trhom, svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri
výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa
pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou

základnýchprávaľudskýchslobôd,apretozjejstranynemohlodôjsťknesprávnemuúradnémupostupu
a jej postup mal oporu v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Odvolací súd tak nepovažoval námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď
súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľom

uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

Keď teda súd prvého stupňa za daného skutkového stavu, ktorý bol zistený správne, zamietol návrh
navrhovateľa z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., rozhodol vecne správne a odvolací
súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti, vrátane výroku o náhrade

trov konania, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na
rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p. a
ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.