Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 4T/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514010459
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Sonderlichová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514010459.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca Mgr. Iveta Sonderlichová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 23.06.2015 v Košiciach

r o z h o d o l :

T. Q. - nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice, K. č.
XX, prechodne bytom V. T. Č.. XXX, okres Košice-
okolie,

je v i n n ý, ž e

dňa 09.11.2013 v čase okolo 17.00 hod. v obci V. T., okres Košice- okolie na terase miestneho
pohostinstva majiteľa S. V. fyzicky napadol F. Q., nar. 03.09.1944 tým spôsobom, že ho päsťou ruky
minimálne raz udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, spôsobiac mu
pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na sliznici hornej pery vpravo, dolnú
sybzygomatickú zlomeninu čeľuste vpravo so sagitálnou zlomeninou čeľuste a s nakrvácaním do pravej

čeľustnej dutiny a dve malé odreniny v čelovo- temennej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní 4-5 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví

4T / 32/2014 - 136-

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 56 ods. 2 Trestného zákona , § 36 písm.j/
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest 250/ dvestopäťdesiat/ Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu stanovuje náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 6 / šiestich / mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný nahradiť škodu poškodenému F. Q., nar. 03.09.1944,
bytom V. T. Č.. XXX, okres Košice- okolie vo výške 1.288 Eur. o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti
rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Nepopieral, že mal s poškodeným
fyzický konflikt , ale vylučoval, aby mu svojou aktivitou spôsobil zranenia.

Bol to poškodený, ktorý ho ako prvý na padol pre vchodom do pohostinstva v obci V. T. v okamihu keď
telefonoval. Poškodený k nemu pristúpil , rukami ho chytil pod krkom za oblečenie a pritlačil ho k múru

s tým, že ho chcel udrieť rukou a stále opakoval, že mu pozabíja deti. On sa uhol a vtedy si buchol
hlavu o stenu. Zo správania poškodeného bol prekvapený, videl na ňom , že je opitý. Poškodený v útoku
neprestával. Bránil sa tak, že sa ho snažil od seba odtláčať. Vnímal osobu N. Y. , ktorý ich od seba
oddelil, aby sa konflikt nestupňoval. Vtedy na terase pohostinstva už bolo viacero ľudí. On sa vrátil späť
do pohostinstva, poškodený zostal na terase. O krátku chvíľu nato spoločne s priateľmi odišli preč, na

tvári poškodeného nevidel zranenia. Svedok N. mu neskôr povedal, že poškodený sa pri jeho príchode
do pohostinstva vyjadril v tom zmysle ,

4T / 32/2014 - 137-

že dostane dnes bitku. Predtým s poškodeným dobre vychádzal . Súčasný konflikt si vysvetľoval tým,
že poškodený podozrieval jeho syna z krádeže osobných dokladov z osobného motorového vozidla
jeho dcéry, proti čomu sa pri stretnutí s poškodeným dôrazne ohradil. Vylúčil, aby počas konfliktu s
poškodeným spadli na zem.

Poškodený svedok F. Q. vypovedal, že v inkriminovaný deň bol v pohostinstve dvakrát . Najprv v
dopoludňajších hodinách , kedy tam požíval víno a sedel v spoločnosti L. N. a následne v popoludňajších
hodinách , kedy sa do pohostinstva vrátil v čase okolo 16.30 hod. Objednal si vinný strik a vyšiel si
sadnúť na lavičku , ktorá sa nachádzala na terase v blízkosti vchodových dverí vedúcich do pohostinstva
Sede chrbtom k dverám. Zrazu k nemu pristúpil obžalovaný a udrel ho do tváre. Po tomto údere

pravdepodobne spadol na zem, asi stratil vedomie, lebo ďalšie okolnosti si nepamätal. Registroval ako
ho Jozef L. zdvíhal zo zeme. Bol zranený, privolal si lekársku záchrannú službu. Na lekárskom ošetrení
mu diagnostikovali zlomeninu hornej čeľuste a drobné zranenia na hlave.

S obžalovaným doposiaľ nemali žiadne nezhody. Príčinu útoku obžalovaného na svoju telesnú integritu

vnímal ako pomstu za to, že on podozrieval syna obžalovaného z krádeže osobných dokladov svojej
dcéry.

Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritický deň sedel na terase v pohostinstve v
spoločnosti poškodeného. Po čase odišiel preč a späť sa vrátil až po incidente. Poškodeného videl v

sanitke. Viaceré tam prítomné osoby tvrdili , že sa pobil s obžalovaným.

Svedok Ľ. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritický čas prišiel osobným motorovým vozidlom
pred pohostinstvo. Vystúpil z auta, bola už tma, pred krčmou svietilo osvetlenie. Pred vchodovými
dverami do pohostinstva uvidel stáť obžalovaného s poškodeným. Medzi nimi prebiehala strmá potýčka.

Poškodený najprv kričal obžalovaného, že ho zabije, následne začal do neho strkať a napádať ho
rukami. Obžalovaný údery odrážal, stále sa len bránil. Videl ako poškodený spadol na zem do priestoru
pred vchodovými dverami pri lavičkách. On sa otočil a od šiel preč. Ešte pred tým zazrel osobu , ktorá
vyšla k aktérom incidentu z pohostinstva. V prípravnom konaní svedok priebeh incidentu popisoval
podrobnejšie. Vypovedal, že potom , čo poškodený pri vzájomnom naťahovaní sa s obžalovaným spadol

medzi lavičky, sa postavil a opätovne útočil. Bol to pravdepodobne N. Y., ktorý vyšiel z pohostinstva a
oboch od seba oddelil.

4T / 32/2014 - 138-Svedok S. V.- majiteľ pohostinstva na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritický čas sedela v
pohostinstve skupina poľovníkov, medzi ktorými bol aj obžalovaný. Poškodený sedel na terase
pohostinstva, z miesta kde obsluhoval ho ale nevidel. Hostia v pohostinstve sa pohybovali po miestnosti,
niekto z vonku zakričal. Poľovníci vstali od stola a vyšli von zistiť, čo sa deje. Následne aj on vyšiel na
terasu, videl tam obžalovaného a poškodeného. V jeho prítomnosti medzi nimi dvoma nebol žiadny

konflikt . Na tvári poškodeného videl krv. V prípravnom konaní svedok situáciu, ktorú mal možnosť
sledovať opísal rozdielne. Uvádzal , že potom ako obžalovaný vyšiel von z pohostinstva ho na chvíľu
stratil z dohľadu. Následne videl ako obžalovaný a poškodený spadli na zem terasy. v priestore hneď
oproti dverám. Hneď sa tam zbehli ľudia, ktorí mu zabránili vo výhľade. Keď sa on išiel pozrieť von,
videl poškodeného ako sedel na lavičke a bol zranený na tvári, tiekla mu krv. Sám si privolal rýchlu
záchrannú službu, ktorá ho odviezla na ošetrenie. Rozpory vo výpovediach odôvodnil odstupom času,

kedy vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Potvrdil, že v prípravnom konaní si na
udalosť lepšie pamätal.

Svedok N. Y. vypovedal, že potom, čo vyšiel z priestorov WC pohostinstva zazrel obžalovaného a
poškodeného ako stoja vo dverách vedúcich do pohostinstva. Vzájomne sa pretláčali, spočiatku to

považoval za žart. Keď pristúpil bezprostredne k nim , videl ako sa navzájom držia za košele v oblasti
hrudníkov. Oboch ich roztiahol. Poškodený si sadol na lavičku, utieral si nos , z ktorého mi tiekla krv,
povedal, že privolá políciu. On do troch minút odišiel z pohostinstva. Podľa jeho mienky poškodený bol
pod vplyvom alkoholu.

Svedok Ing. Y. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol tiež jedným zo skupiny poľovníkov , ktorí
sedeli v pohostinstve. Vnímal ako obžalovaný, ktorý telefonoval vychádzal z pohostinstva na terasu.
Keď minul vchodové dvere, pristúpil k nemu poškodený, ktorý bol zjavne opitý, jednou rukou chytil
obžalovaného pod krk za odev a druhou rukou obžalovaného udrel do tváre. V tom išiel z WC N. Y. a
tentosďalšími,ktoríbolinateraseichodsebaoddelili.Dodesaťminútodišielzpohostinstva.Poškodený

zranený nebol.

Svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritický čas sedel v pohostinstve so skupinou
poľovníkov. Mal výhľad na vchodové dvere vedúce z pohostinstva na jeho terasu, dvere boli pootvorené.
Videl pri dverách obžalovaného, ku ktorému prišiel poškodený a kričal , že mu pozabíja deti. Držal ho

rukou pod krkom a druhou rukou sa ho snažil udrieť, čo sa ju nedarilo, lebo obžalovaný sa uhol a sotil do
poškodeného, ktorý spadol na zem . Obžalovaný zostal stáť. Vtedy bolo na terase cca 10 ľudí. Potom,
čo sa poškodený postavil , do incidentu zasiahol Y. Y., ktorý ho držal a ukľudňoval. Na poškodenom
zranenia nevidel.

4T / 32/2014 - 139-

V prípravnom konaní svedok situáciu popísal tak, že keď vstal od stola a vyšiel na terasu , obaja aktéri
incidentu spadli na zem smerom k lavičkám. Potom, čo sa obaja postavili, poškodený v útoku pokračoval
a obžalovaný sa bránil tak, že ho od seba odstrčil v dôsledku čoho poškodený opätovne spadol na zem
medzi lavičky. Tým konflikt skončil.
Pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach tohto svedka sa tento priklonil k výpovedi z prípravného

konania, lebo vtedy si na udalosť lepšie pamätal.

Za splnenia podmienok ust. § 263 ods. 3 písm.a/ Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní
prečítané výpovede svedkov R. L. a E. V. z prípravného konania.

Svedok R. L. vypovedal, že v kritickú dobu sa nachádzal vo vnútri pohostinstva. Videl, ako poškodený
odchádza z pohostinstva na terasu. Medzitým z pohostinstva vychádzali a vchádzali ďalší ľudia. Zrazu
iba zbadal, že poškodený spadol na chrbát medzi dvere pohostinstva a ostal tam ležať. Nakoľko to
niekoho nezaujímalo, že leží na zemi , on sa postavil a šiel k nemu. Poškodený bol pri vedomí, z nosamu tiekla krv. Chytil ho pod ruky a pomohol mu vstať. Dal ho sedieť na lavičku na terase. Zisťoval, čo sa
mu stalo. Poškodený povedal, že ho udrel jeden z poľovníkov. Svojím mobilným telefónom si poškodený
privolal rýchlu záchrannú službu. Kto zranenie poškodenému spôsobil nevidel.

Svedok E. V. vypovedal, že ako člen poľovného združenia sa takto zúčastnil posedenia v T. G.
V. v obci V.K. T. . Videl, že v čase , keď obžalovaný vychádzal z pohostinstva k nemu pristúpil
poškodený a rukami ho chytil pod krkom. O niečom sa spolu zhovárali. Nato obžalovaný od seba prudko
odstrčil poškodeného, ktorý spadol na terase pohostinstva na zem. V tejto chvíli už aj on vychádzal z

pohostinstva. Poškodený si držal ústa a obaja aktéri konfliktu sa navzájom vulgárne vyjadrovali. Vtedy
sa k nim približoval aj N. Y.. Ďalej situáciu nesledoval, nakoľko išiel domov.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným je zrejmé, že každý z nich zotrval na
svojich tvrdeniach.

K zraneniam poškodeného bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru Zdravotníctvo a
farmácia,odvetviechirurgiaY..H.Q.Z..,ktorýmbolustálenýadefinovanýrozsahamechanizmusvzniku
zranení poškodeného. Poškodený mal zistené viaceré poranenia na rôznych častiach tváre a hlavy , čo
svedčí , že boli spôsobené pôsobením viacerých násilí . Mechanizmus vzniku zranení na pravej strane
tváre- zlomenina jarno-čeľustného komplexu

4T / 32/2014 - 140-

vpravo, pomliaždenie a tržná rana na hornej pere sa zhodovala s tvrdeniami poškodeného o spôsobe
útoku na jeho osobu a neboli spôsobené pádom na zem. Odreniny v čelovo-temennej oblasti mohli
vzniknúť aj odretím čela pri páde na zem , alebo odretím čela o tvrdý predmet.

V lekárskej správe vyhotovenej z ošetrenia poškodeného bezprostredne po jeho napadnutí zo dňa

09.11.2013 je ošetrujúcim lekárom u poškodeného konštatovaný stav opitosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania pri starostlivom uvážení všetkých získaných a vykonaných
dôkazov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v súhrne súd dospel k záveru, že skutok sa stal, spáchal
ho obžalovaný a jeho konanie po právnej stránke posúdil ako prečin ublíženia podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona.

Vo vzťahu k subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust.§ 15 ods. 1 písm.a/
Trestného zákona.
Tomuto záveru nasvedčuje správanie sa obžalovaného na mieste činu , stredná intenzita útoku ako aj

spôsob útoku a to úder päsťou do tváre poškodeného.

Oproti obžalobnému návrhu súd neuznal právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako prečin
výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 Trestného zákona pre nedostatok subjetívnej stránky zákonných znakov
tohto trestného činu. Celý incident vznikol z nedorozumenia medzi obžalovaným a poškodeným a nebol

vedený úmyslom páchateľa narušiť občianske spolužitie. Pri uznaní viny súd vychádzal z výpovede
obžalovaného , poškodeného , svedkov vysluchnutých na hlavnom pojednávaní , z výpovedí svedkov,
ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní , znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva.

Obrana obžalovaného založená na argumentácii , že k vzniku komplexu najzávažnejšieho zranenia

mohlo dôjsť pádom poškodeného F. Q. na zem , z dôvodu opitosti , bola vyvrátená znalcom z odboru
zdravotníctva. V konaní bolo preukázané, že najzávažnejšieho zranenie majúce charakter ublíženia
na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona spôsobil poškodenému obžalovaný T. Q. úderom
päste do tváre a ktorého poškodený usvedčoval vo svojej výpovedi z prípravného konania, na hlavnom
pojednávaní ako aj pri vykonanej konfrontácii a mechanizmus vzniku zranenia podľa záveru znalca

zodpovedal tvrdeniam poškodeného.
Ďalšie zranenia, ktoré boli poškodenému zistené pri lekárskom vyšetrení mohli vzniknúť mechanizmom ,
ktorý uvádzali svedkovia , ktorí potvrdili, že v priebehu konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným ,
poškodený upadol aj na zem. Keďže z vyšetrovaných okolností vyplýva, že do fyzického konfliktu proti4T / 32/2014 - 141-

poškodenému sa okrem obžalovaného nezapojila žiadna iná osoba , pričom svedok N. Y. sa
poškodeného dotýkal len z dôvodu, že ho chcel oddeliť od obžalovaného , bolo zavinenie obžalovaného
bezpochyby preukázané.
Zo zabezpečených dôkazov teda nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie
poškodeného, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho fyzicky napadol , aj napriek tomu, že si priebeh

celého konfliktu nepamätal , nakoľko jeho vnímanie bolo ovplyvnené množstvom požitého alkoholu, o
čomvypovedalinielenjednotliví svedkovia,aletátoskutočnosťbolapotvrdenáajlekárskymvyšetrením.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na kritéria ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený pozitívne , žije usporiadaným rodinným životom v obci spolu

so svojou manželkou a maloletými deťmi. V minulosti bol len jedenkrát súdne trestaný a to ešte v roku
1989 s účinkami zahladenia.
U obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie inak z riadne vedeného života a to za okolnosti , ktoré on
nevyvolal. Tieto skutočnosti súd považoval za poľahčujúce v zmysle ust. § 36 písm.j/ Trestného zákona.
Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Na naplnenie účelu trestu preto súd považoval uloženie peňažného

trestu vo výmere 250 Eur na nápravu páchateľa ako aj ochranu spoločnosti za postačujúci. Pre prípad,
žeby tento trest obžalovaný úmyselne zmaril podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd stanovil náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 6 / šiestich / mesiacov.

Poškodený si v prebiehajúcom trestnom konaní uplatnil náhradu škody z titulu bolestného riadne a včas.

Pri určení výšky náhrady za bolesť súd postupoval podľa zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia , pričom vychádzal z celkového počtu bodov / 80/ ,
ktorým bolesť ohodnotil súdny znalec vo vyššie citovanom písomnom znaleckom posudku a z výšky
náhrady za bolesť za jeden bod , ktorý v roku 2013 predstavoval sumu 16,10 Eur. Výsledná výška

náhrady bola tak určená súčinom počtu bodov a sumy za 1 bod , čo v súhrne činí 1288 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Košice - okolie.