Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221232
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu V. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Y., na ul. O. č. XX/XX, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
v Košiciach, na ul. Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so
sídlom v Košiciach, na ul. Němcovej č. 22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Občianske
združenieOchranaspotrebiteľomavlastníkombytovsosídlomvKošiciach,naul.Škultétyhoč.3,právne
zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, na ul. Škultétyho č. 3, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo

dňa 24.09.2014, č. k. 17C/191/2013 - 166 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o
na ich náhradu.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov

právneho zastúpenia vo výške 69,89 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Darine Solárovej,
advokátke, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, vydaný pod
sp. zn. 3C/337/2012, dňa 19.01.2012. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu trovy konania vo výške 209,67 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný
vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 30.12.2007. Túto poistnú zmluvu žalovaný zrušil listom

zo dňa 29.07.2008 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného. K zániku poistenia došlo ku dňu
31.03.2008. V časti XV všeobecných poistných podmienok je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom
konaní. Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa zákona č. 244/2002 Z. z..
Na konci všeobecných poistných podmienok je ako osobitné dojednanie k poistnej zmluve dojednaná
rozhodcovská doložka pod bodom 2. Podľa tohto osobitného dojednania, účastníci zmluvy spoločne a
každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu

medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV všeobecných poistných podmienok. Doložka,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda núti spotrebiteľa
nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva spotrebiteľovi, abyrozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje svoju vôľu a
spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmu spotrebiteľskej právnej ochrany. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je

možné akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská
doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži. O typovú zmluvu ide aj v danej veci. Poistnú
zmluvu, ktorú uzatvoril žaloba so žalovaným je potrebné posudzovať ako štandardnú typovú zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Ak
žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom

konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej
kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred naformulovaných klauzúl, bez možnosti
meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ osobitne spotrebiteľovi
navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide

o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno ťažko kladne posúdiť, keďže
jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal. To vyplynulo aj z vykonaného
dokazovania výsluchom poisťovacej agentky N. O., ktorá potvrdila, že sama ako agentka nebola
zaškolená v tom smere, čo je rozhodcovský súd, individuálne dojednanie zmluvnej podmienky a
rozhodcovská doložka a preto ani svojich klientov v tomto smere nemohla poučiť, keďže nemala o tom

poznatky.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom

sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac,
úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ
nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale
určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani
nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky

zákonník zakotvuje hranice posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej,
pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie
zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Žalobca i vypočutá svedkyňa zhodne vypovedali, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej
doložky, mohol ju len prijať ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom
vopred pripravený, na jeho obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Nebol mu ani náležitým
spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie, neboli mu objasnené a nebolo mu dané ani poučenie,

či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces,
mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tvrdenie o individuálnom dojednávaní zmluvnej
podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom. Rozhodcovskú doložku,
ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo všeobecných obchodných
podmienkach, ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže,

jej význam, rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne
dojednanú.

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi

sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Keďže vydaný rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom pre neplatnosť dojednania o
rozhodcovskej doložke súd prvého stupňa žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť
tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá, alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podpisom rozhodcovskej doložky zmluvné strany potvrdzujú,
že v prípade vzniknutého sporu medzi nimi sa spor bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Navyše po
rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci domáhať nápravy rozhodnutia rozhodcovského
súdu a to na všeobecnom súde. Výklad súdneho dvora vyššie uvedené potvrdzuje. V prípade C -

342/2013 súdny dvor v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka
je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom
rozhodnutí v rozhodcovskom konaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. Na
základe tohto výkladu všeobecný súd musí zistiť, či predmetom danej podmienky nie je vylúčenie alebo
bránenie spotrebiteľovho práva podať žalobu alebo dosiahnuť inú právnu nápravu. Spotrebiteľ ako jedna
zo zmluvných strán má na základe podpísanej rozhodcovskej zmluvy povinnosť primárne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. V prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania, resp.
so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu sa následne priznáva právo účastníkovi
zmluvného vzťahu pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde. Zmluva sa uzatvára
podpisom zmluvných strán. Týmito podpismi vyjadrujú vôľu byť touto zmluvou viazaní. V prípade
uzatvorenia viacerých zmlúv, ktoré sa nachádzajú či už na rozličných listinách alebo na rovnakom

liste to znamená, že strany vyjadrujú vôľu, aby boli viazané týmito viacerými zmluvami. V tom prípade
každý podpis naviac znamená uzatvorenie ďalšej zmluvy. Podpis tak kryje text, ktorý sa nachádza
nad ním, teda aj zmluvu uzatvorenú nad ním. Prvostupňový súd však z neznámeho dôvodu popiera
základné princípy občianskeho práva, podľa ktorých podpisom sa uzatvára zmluva a každý ďalší podpis
naviac znamená uzatvorenie novej zmluvy nezávislej od tej predchádzajúcej. Návrh na uzatvorenie

poistnej zmluvy je osobitným tlačivom, ktoré si vyžaduje osobitný podpis. Z listinného dôkazu, ktorými
sú všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania vyplýva, že všeobecné poistné
podmienky sa končia podpismi zmluvných strán a sú jednak obsahovo a jednak graficky oddelené od
osobitných zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka je súčasťou osobitných zmluvných dojednaní.
Jedným podpisom podpisuje klient prevzatie všeobecných poistných podmienok, druhým, ktorý je

zhruba o 10 cm nižšie má možnosť a nie povinnosť podpísať rozhodcovskú doložku. Práve tento
podpis potvrdzuje platnosť samotnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská
doložka nemôže byť dohodnutá už podpisom zmluvy, pretože osobitné zmluvné dojednania, ktorých
súčasťou je rozhodcovská doložka nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou všeobecných poistných
podmienok. Nikdy s nimi ani nesplynuli. Navyše je zrejmé, že nepodpísaním osobitných zmluvných

dojednaní, v rámci ktorých je rozhodcovská doložka uvedená by v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k
neplatnosti poistnej zmluvy, čiže podpis alebo odmietnutie osobitných zmluvných dojednaní nemohlo
a ani neovplyvňovalo samotný poistný vzťah daný poistnou zmluvou. Zákon ustanovuje, že podstatou
individuálne dojednanej podmienky je to, že spotrebiteľ ju má možnosť ovplyvniť, pričom má spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Na základe tohto preto nie je podstatné, či danú

podmienku navrhne spotrebiteľ alebo dodávateľ a nemožno súhlasiť s novovytvorenými predpokladmi,
ktoré si do právnej normy dosadil súd, že len spotrebiteľ si môže nejakú podmienku vymieniť, inak nie
je individuálne dojednaná. Súd je viazaný zákonmi a musí rozhodovať na základe nich a v súlade s
nimi a nemôže si vytvárať nové predpoklady právnej normy, ktoré tam nie sú. V konaní bolo opomenuté
zaoberať sa listinným dôkazom, ktorým je záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Poistná

zmluva ako výnimka medzi spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú
fázu. V tejto fáze sprostredkovať poistenia kontaktuje občana za účelom podrobného informovania o
poistení a o všetkých s tým súvisiacich okolnostiach. Záverom prvej fázy okrem spísania záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta bol nielen výber poistného produktu, ale aj samotné slobodné
rozhodnutie občana v tom zmysle, či má dostatok informácii o produkte. Rozhodnutie nevychádza z

predloženéhozáznamuopožiadavkáchapotrebáchklienta,aleznehodnovernéhotvrdeniasvedkyneN.
O.. Pri hodnotení dôkazov sa vychádzalo z nezákonne získaného dôkazu nakoľko nebola rešpektovaná
povinnosť mlčanlivosti uložená sprostredkovateľovi poistenia podľa ustanovenia § 10 ods. 8 zákona č.
340/2005 Z. z.. Súd tak svojím konaním úplne poprel význam písomnosti právnych úkonov. Konanie
súdu vykazuje znaky svojvôle pri nariadení dokazovania a hodnotení dôkazov. Svoje závery založil na

základe tvrdení vyplývajúcich z nezákonného dôkazu a z výpovede zaujatého žalobcu majúceho vo
veci právny záujem. Záver súdu tak nemôže obstáť pretože je v rozpore so skutkovým stavom, ktorý
potvrdzujú listinné dôkazy. Poistné zmluvy sú za istých podmienok na základe 19 ods. Smernice Rady
č. 93/13/EHS vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.Dojednanie rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve vchádza do kalkulácií poistného pre klienta. V
dôsledku aplikácie rozhodcovskej doložky došlo k zníženiu tzv. gama nákladov, zahrnutých do ceny
poistenia pre spotrebiteľa a teda aj k získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz

údajnej nevýhody pre spotrebiteľa v podobe rozhodcovskej doložky. Konanie bolo zaťažené aj ďalšou
procesnou vadou, keď si súd nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Týmto opomenutím
bola porušená zásada iura novit curia. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, sudcovia sú pri výkone svojej
funkcienezávislíaprirozhodovanísúviazaníÚstavouSR,ústavnýmzákonom,medzinárodnouzmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné

podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už

vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz

dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo

všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne

opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s

ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými

podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným

súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú

odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti

mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským

a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako porušenie ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p..
Platí totiž ust. § 212 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada
odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K okolnostiam uzatvárania zmluvy
sa vyjadroval žalobca i svedkyňa N. O., pričom o pravdivosti ich vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani

odvolací súd. V súvislosti s tvrdením žalovaného o nezákonne získanom dôkaze v dôsledku porušenia
povinnosti mlčanlivosti sprostredkovateľkou poistenia N. O., je potrebné poukázať na to, že výsluch tejto
svedkyne navrhol na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 právny zástupca žalovaného, ktorý následne
na ďalšom pojednávaní dňa 24.9.2014 tejto svedkyni kládol otázky. Takýto návrh na vypočutie svedkyne
zo strany právneho zástupcu žalovaného z hľadiska jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) sa nedá hodnotiť
inak ako oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti. Z ďalších listinných dôkazov vypracovaných samotným

žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a
osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté
riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje
urobiť záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného
riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešného žalobcu priznal náhradu
trov konania vo výške 69,89 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka za spísanie vyjadrenia k odvolaniu uplatnenej vo výške 61,85 Eur a z režijného paušálu za
úkon vykonaný v roku 2015 uplatneného vo výške 8,04 Eur. Pokiaľ ide o žalobcu tomuto účastníkovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a preto mu ich náhrada priznaná byť nemohla.

Žalovaný ako neúspešný účastník právo na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.