Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/869/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210283
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114210283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava

Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľa : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti
odporkyni: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., B. XXX, právne zastúpenej Pavol Trnka, advokát so sídlom
B. Z. B., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 3.103,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C 90/2014-82 zo dňa 13. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdzuje potvrdzuje.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 6C/90/2014-82 zo dňa 13.06.2014 zaviazal odporkyňu k povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.127,70 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.127,70 Eur od 04.01.2014 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporkyni
trovy konania vo výške 59,44 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že v konaní 18C/255/2011 Oľga Zaťková prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Michalom

Krnáčom ako rozhodcom, sp. zn. RK1140/10-MK zo dňa 20.09.2011, ktorým bola zaviazaná zaplatiť
navrhovateľovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. 3.103,63 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa
15.11.2013 okresný súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil pre neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2014. Na základe toho súd predmet
rozhodcovského konania prejednal v tomto konaní.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že odporkyňa ako dlžníčka s navrhovateľom ako veriteľom uzavrela
dňa 20.11.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400024844, na základe ktorého jej bol poskytnutý
úver vo výške 1.194,98 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 68,81 % a priemernej RPMN 68,81 % a pri

revolvingu 59,49 %. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola vo výške 936,60 Eur. Zmluvná
odmena - celkové náklady spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľským úverom - 1.227,25 Eur.Odporkyňa tvrdila, že zmluvu podpísala za účelom odovzdania finančných prostriedkov svojej neteri,
ktorá jej mala sľúbiť, že sama zabezpečí splácanie úveru, čo však neurobila, a preto aj podala trestné
oznámenie na ňu, na základe čoho rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 15.07.2011 bola

schválená dohoda o vine a treste s obvinenou M. B. a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.07.2011.

V konaní 18C/255/2011, predmetom ktorého bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, bolo nariadené
znalecké dokazovanie za účelom vyšetrenia duševného stavu odporkyne, keď podľa záverov
znaleckého posudku vyhotoveného znalcom MUDr. S. Kollárom, odporkyňa trpí závažnou trvalou

duševnou poruchou, ktorá spôsobila, že odporkyňa dňa 20.11.2009, kedy bola uzavretá zmluva,
nebola spôsobilá uvedomiť si následky svojho konania. Odporkyňa nebola schopná v čase podpísania
predmetnej zmluvy vzhľadom na závažnú trvalú duševnú poruchu v pravom slova zmysle rozpoznať
následky danej rozhodcovskej doložky a jej význam a nevedela posúdiť význam revolvingovej
zmluvy. Duševnou zaostalosťou trpí od svojho narodenia, paranoidnou schizofréniou od roku 1975.
Nespôsobilosť odporkyne na uzavretie zmluvy trvala od jej narodenia. Táto nespôsobilosť bola

trvalá. Z uvedeného vyplynulo, že odporkyňa nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu spolu s
rozhodcovskoudoložkou.Pretopodľaust.§38ods.2Občianskehozákonníkakonštatoval,ževzhľadom
k tomu, že navrhovateľka nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu, nakoľko trpela závažnou
duševnou poruchou, je taký úkon neplatný a teda predmetná zmluva zo dňa 20.11.2009 je neplatná.
Vychádzal zo skutočností, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa neuzavrela platne zmluvu s

navrhovateľom z dôvodu, že trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou,
preto odporkyni zmluvná povinnosť nevznikla. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v Občianskom
súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale i určením
rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Súd prekvalifikoval právne vymedzenie,
keďže posúdil, že zmluva je neplatná, a preto je nutné postupovať v zmysle § 451 Občianskeho

zákonníka a je nutné zohľadniť, že vydanie bezdôvodného obohatenia za stavu, keď aj odporkyňa
plnila navrhovateľovi z neplatného právneho úkonu, je synalagmatickým záväzkovým vzťahom, teda
obojstranne zaväzujúcim. Pokiaľ právny zástupca odporkyne bol názoru, že nie je možné, aby súd
prekvalifikoval žalobu bez toho, aby sám navrhovateľ zmenil žalobu, súd prvého stupňa sa s týmto
nestotožnil, keď s poukazom na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej ak je žalobou uplatnený nárok na

peňažitéplnenie,vychádzajúcizoskutkovéhotvrdenia,ženazákladezmluvyoúvereodporkyňaneplnila
svoje povinnosti, avšak podľa názoru súdu je zmluva neplatná a iný dôvod na plnenie nie je tvrdený, nie
je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok navrhovateľa na zaplatenie
istiny podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Otázka
absolútnej neplatnosti zmluvy je totiž otázkou právnou a nie skutkovou, a preto nie je možné v danej

veciprávneposúdeniezmluvyakoneplatnejznamenaťzmenuskutkovéhostavuvymedzenéhožalobou.
Nejde teda o zmenu žaloby. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu odporkyne,
že by malo ísť o náhradu škody, kedy by odporkyňa nebola pasívne legitimovaná, nakoľko v danom
prípade nejde o vzťah medzi navrhovateľom a M. B., ale o vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou.
Vzťah odporkyne a jej netere, ktorá mala od nej vylákať peniaze, resp. ju nahovoriť na uzavretie

zmluvy v jej prospech, nemôže byť na úkor navrhovateľa. V konaní bolo nepochybné, že finančné
prostriedky právnym predchodcom navrhovateľa boli poskytnuté odporkyni, avšak na základe neplatnej
zmluvy. Preto súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1,2 a § 457 Občianskeho
zákonníka, keď v prejednávanej veci mal nepochybné, že došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu,
ide o bezdôvodné obohatenie a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Bolo

nepochybné, že zmluva je neplatná a došlo k plneniu a preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to
bez ohľadu na to, že navrhovateľ požadoval svoj nárok titulom danej zmluvy, ktorú súd ešte v konaní 18C
255/2011 považoval za neplatnú. Keďže zmluva je neplatná a je nepochybné, že odporkyňa prevzala
finančné prostriedky, došlo tak k bezdôvodnému obohateniu na jej strane na úkor navrhovateľa, a preto
je povinná vrátiť poskytnuté prostriedky. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané,

a to najmä zo spisového materiálu konania 18C 255/2011, že odporkyni bol skutočne poskytnutý úver vo
výške 1.194,98 Eur, pričom zaplatila navrhovateľovi len sumu 67,28 Eur, a preto súd zaviazal odporkyňu
kpovinnostivrátiťnavrhovateľovisumu1.127,70Eurakorozdielskutočneposkytnutejsumyazaplatenej
sumy. Keďže súd posúdil zmluvu za neplatnú, nebolo možné prihliada na úroky z úveru, či iné odplaty,
nakoľko tieto boli dojednané neplatnou zmluvou.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovateľ ako aj odporkyňa.

Navrhovateľ podal odvolanie len v časti výroku o náhrade trov konania, keď vytýkal prvostupňovému
súdu,ženapadnutýrozsudokjenepreskúmateľnývčastivýrokuotrováchkonania,pretoženiejezrejmé,

prečo súd pri aplikácii ust. § 142 ods. 2 O.s.p. zvolil tento postup, keď zdôraznil, že ust. § 142 ods. 2
O.s.p.pričiastočnomúspechuúčastníkakonaniaupravujedvealternatívy,ato,žesúdnepriznánárokna
náhradu trov žiadnemu z účastníkov alebo náhradu trov pomerne rozdelí. Avšak samotný výber jednej
z nich by mal byť odôvodnený a aby daný postup bol preskúmateľný. No z napadnutého rozsudku nie
je možné preveriť na základe čoho súd rozhodol pri aplikácii uvedeného ustanovenia tak, že rozhodol o
rozdelení náhrady trov pomerne. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že

žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa v podanom odvolaní uviedla, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v danom
prípade je potrebné uplatnený nárok navrhovateľa posudzovať podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Je toho názoru, že v konaní M. B., ktorá za to, že využijúc jej
zdravotný stav, vylákala od viacerých spoločností, vrátane spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

úvery, ide o typický prípad tzv. nepriameho páchateľstva, pri ktorom páchateľ úmyselne použije na
spáchanie trestného činu inú osobu, ako „živý nástroj“. Podľa odvolateľky v danej veci by mala byť
pasívne legitimovaná M. B., ktorá za škodu spôsobenú trestným činom podvodu priamo zodpovedá.
Preto podľa odvolateľky nemožno v danom prípade vec posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení, ale podľa ustanovení o náhrade škody. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokladá za

nesprávne aj z toho dôvodu, že uplatnený nárok priznal súd navrhovateľovi z iného právneho dôvodu,
než ktorý navrhovateľ v konaní uvádza. Navrhovateľ totiž v konaní netvrdil, že mu vznikol nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,napriektomusúdprvéhostupňanavrhovateľovinárokpriznalztitulu
bezdôvodného obohatenia a teda rozhodol nad rámec uplatneného nároku v žalobe. Navrhla preto, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a navrhovateľa zaviaže

nahradiť jej trovy prvostupňového konania ako aj trovy odvolacieho konania spolu vo výške 129,21 Eur.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniabolipodanéúčastníkmikonania
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudku v rozsahu ust. v § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3
O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. §219 ods. 1,2 O.s.p.

potvrdil v celom rozsahu.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. §219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav
veci, vec správne právne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právnych predpisov. Nie sú
preto splnené zákonné podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu tak ako sa toho
domáhali odvolatelia.

Rozsudok okresného súdu je náležite odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé, je z neho dostatočne zrejmé na základe akých preukázaných dôkazov okresný
súd vo veci rozhodol a akým úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd sa stotožňuje v
plnomrozsahusoskutkovýmizisteniamiazávermiokresnéhosúdu,ktorýzaujalzáver,ženavrhovateľovi
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom právneho zástupcu odporkyne, že v danom prípade bymalo ísť o náhradu škody, kde by odporkyňa nebola pasívne legitimovaná, ale pasívne legitimovanou
mala byť M. B.. Tak ako správne poznamenal prvostupňový súd, v konaní bolo nepochybné, že finančné
prostriedky právnym predchodcom navrhovateľa boli poskytnuté, aj keď na základe neplatnej zmluvy,

odporkyni H. I..

Odvolací súd nezistil pochybenie ani v rozhodnutí o trovách konania, keď súd prvého stupňa správne
postupoval podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov pomerne rozdelil.

Keďže v odvolacom konaní nebol úspešný ani navrhovateľ ani odporkyňa, odvolací súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.