Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/130/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509212966
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7509212966.18

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky:
N.. S. Y., bytom Y. X, N. Y. E., zastúpená JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom AK, Čsl. armády č.
25, Banská Bystrica, proti odporcovi: W. Ž., XXX XX Ž. XX, zastúpený JUDr. Darinou Horváthovou,
advokátkou AK, Moldava nad Bodvou, v konaní o zaplatenie sumy 2.959,30 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.863,34 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania zo

sumy 1.023,84 eur od 15.07.2007 do zaplatenia, s 8,5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 442,39
eur od 15.01.2008 do zaplatenia s 5%-.ným úrokom z omeškania zo sumy 1.215,82 eur od 15.01.2009
do zaplatenia s 5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 171,35 eur, od 15.04.2009 do zaplatenia, a to
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľky vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.959,30 eur
s 8,50%-ným úrokom z omeškania zo sumy 957,13 eur od 15.08.2000 do zaplatenia, s 8,50%-ným
úrokom zo sumy 449,38 eur od 15.01.2008 do zaplatenia, s 5%-ným úrokom zo sumy 1.164,50 eur
od 15.01.2009 do zaplatenia, s 5%-ným úrokom zo sumy 200,71 eur od 15.04.2009 do zaplatenia ako
aj náhradu trov právneho zastúpenia. V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 22.06.2012
tak, že návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.

Uznesením krajského súdu zo dňa 30.01.2014 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, vec
mu vrátená na ďalšie konanie za účelom riadneho odôvodnenia rozsudku ako i doplnenia ďalšieho
dokazovania.

Navrhovateľka zotrvala na svojom podanom návrhu s tým, že u odporcu bola zamestnaná ako riaditeľka

Základnej školy v Žarnove od 24.08.2001, pričom k 01.04.2009 s ňou odporca ukončil pracovný pomer
okamžite, ako zamestnankyňa bola zaradená do 10. tarifnej triedy, na ktorú sa vzťahuje zákon o
výkone práce vo verejnom záujme. Dňa 16.12.2008 vykonala prvú kvalifikačnú skúšku a mala byť
od 01.01.2009 zaradená do 11. tarifnej triedy v súlade s nariadením vlády č. 341/2004 Z. z.. Odporca
ju však nepreradil a naďalej jej dával mzdu v 10. tarifnej triede. Od 18.12.2008 do 18.02.2009 bola
práceneschopná, odporca jej uhradil za obdobie od 19.02.2009 do 31.03.2009 nižšiu mzdu. V 10.

tarifnej triede mala tarifný pla570,- eur mesačne, v 11. triede mala mať tarifný plat 575,- eur a
zvýšenie tarifnej triedy o 40,50 eur, to znamená, že mala poberať tarifný plat 615,50 eur. Za obdobie od
19.02.2009 do 28.02.2009 mala mať tarifný plat 219,82 eur a mala tarifný plat 57,72 eur, to znamená,
že dostala o 162,21 eur menej, za mesiac marec 03/2009 mala dostať 615,50 eur a dostala 577,- eur,
to znamená, že dostala o 38,50 eur menej.

Ako riaditeľka základnej školy mala pedagogický úväzok na 18 hodín týždenne.Po celý čas pracovnej činnosti však mala 26 hodín vyučovaciu činnosť. Za prácu nadčas, ktorú
vykonávala, mzdu vyplatenú nemala.

Zaplatenie práce nadčas požadovala navrhovateľka za obdobie od 01.10.2006 do 01.07.2007 v rozsahu
288 hodín vo výške 957,13 eur, za obdobie od 01.09.2007 do 01.01.2008 v rozsahu 128 hod. vo výške
449,38 eur, za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2008 a od 01.09.2008 do 31.12.2008 v rozsahu 320
hod. vo výške 1.164,50 eur a od 19.02.2009 do 31.03.2009 v rozsahu 48 hod. vo výške 187,58 eur.

V priebehu konania však bolo zistené, že platový nárok navrhovateľky spočívajúci v nesprávnom
platovom zaradení bol vyrovnaný a v tej časti bol návrh vzatý späť (uznesenie z č.l. 170 - zastavené
konanie v časti istiny 22,56 eur, zápisnica z pojednávania zo dňa 12.06.2015).

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pracovnými zmluvami, osvedčením o
kvalifikačnej skúške, stanoviskom obecného úradu, dochádzkovou knihou, knihou príchodov a

odchodov, evidenciou dochádzky ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľka pracovala u odporcu ako riaditeľka Základnej školy v Žarnove od 24.08.2001.
K 01.04.2009 bol s ňou ukončený pracovný pomer okamžite, pričom v období od 01.01.2009 do
31.03.2009 bola navrhovateľka zaradená do nesprávnej triedy, nakoľko v mesiaci 12/2008 absolvovala
prvú kvalifikačnú skúšku, na základe ktorej mala byť zaradená o triedu vyššie, to znamená mala mať plat

v 11. tarifnej triede. Upraveným návrhom zo dňa 12.06.2015 navrhovateľka žiadala o zaplatenie sumy
2.885,90 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 1.036,92 eur od 15.07.2007 do zaplatenia, s
8,5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 451,85 eur od 15.01.2008 do zaplatenia, s 5%-ným úrokom
z omeškania zo sumy 1.225,28 eur od 15.01.2009 do zaplatenia a s 5%-ným úrokom z omeškania
zo sumy 171,35 eur od 15.04.2009 do zaplatenia, ktorá suma pozostávala za obdobie od 01.10.2006

do 01.07.2007 (podľa nadčasovej práce navrhovateľky, ktoré spracovávala podľa pokynov vtedajších
okresných úradov a predkladala starostovi), za mesiac október 2006 mala 31 hod. nadčas, za mesiac
november 2006 17 hod. práce nadčas, za mesiac december 2006 mala 19 hod. práce nadčas s tým, že
vdecembri2006všaknavrhovateľkaneodpracovala19hod.prácenadčas,nakoľkodňa07.12.2006,kde
má vykázaný nadčas 1 hod. matematiky, avšak podľa knihy dochádzok má navrhovateľka vyznačenú

v dochádzke nemoc, za mesiac január 2007 počet hodín nadčas - 29, za mesiac február počet
nadčasových hodín - 22, za mesiac marec 2007 žiadala navrhovateľka 34 hod. práce nadčas, avšak
vo výkaze nadčasovej práce dňa 14.03.2007, kde si vykázala dve hodiny práce nadčas a to hudobnú
výchovu a matematiku, avšak z evidencie dochádzky je zrejmé, že bola s deťmi na recitačnej súťaži
v Buzici, to znamená, že za mesiac marec 2007 mala odpracovaných 32 hod. práce nadčas, ďalej

za mesiac apríl 2007 - 27 hod., za mesiac máj 2007 - 28 hod. a za mesiac jún 2007 - 33 hod.,
spolu je to 237 hod. práce nadčas.

Funkčný plat navrhovateľky v tomto období bol vo výške 16.320,- Sk, z čoho jej hodinová sadzba bola
vo výške 100,12 Sk (16.320,- /163), zvýšená o 30% vo výške 130,16 Sk (100,12/100x 30% + 100,12),

plat za prácu nadčas za toto obdobie mal byť teda navrhovateľke vyplatený vo výške 1.023,84 eur.

Za obdobie od 01.09.2007 do 01.01.2008 t.j. za mesiac september 2007 mala vykázaných 30 hod.
práce nadčas, október 2007 33 hod. práce nadčas, november 2007 27 hod. práce nadčas a december
2007 9 hod. práce nadčas, spolu 99 hod. práce nadčas.

Funkčný plat navrhovateľky v tomto období bol vo výške 17.240,- Sk, z čoho jej hodinová sadzba je vo
výške 105,77 Sk (17.240,- / 163), zvýšená o 30% vo výške 137,50 Sk (t.j. 105,77/100 x 30% + 105,77),
teda za 99 hod. práce nadčas malo byť navrhovateľke vyplatených 13.612,50 Sk , čo je 451,85 eur
(137,50 x 99), pričom počet uvádzaných hodín práce nadčas, bol v súlade s vyjadrením odporcu.

Za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2008 a od 01.09.2008 do 31.12.2008 navrhovateľka mala
vykázaných za mesiac január 2008 - 23 hod. práce nadčas, február 2008 - 32 hod. práce nadčas,
marec 2008 - 19 hod., apríl 2008 - 36 hod., máj 2008 - 25 hod., jún 2008 - 29 hod., september
2008 - 28 hod., za október 2008 navrhovateľka mala vykázaných 34 hod. práce nadčas, avšak z

evidencie dochádzky je zrejmé, že 9.10.2008, kedy vykázala navrhovateľka dve hodiny nadčasovej
práce - matematiku a telesnú výchovu, v ten deň vôbec neprebiehalo vyučovanie, pretože v triednej
knihe je na ten deň poznačené celodenné branné cvičenie, t.j. celkovo práca nadčas za mesiac október
u navrhovateľky predstavovala 32 hod., za mesiac november 2008 - 15 hod. práce nadčas, za mesiacdecember 2008 je to 18 hod. práce nadčas a teda spolu mala odpracovaných za uvedené obdobie 257
hod. práce nadčas. Funkčný plat navrhovateľky v tomto období bol vo výške 17.870,- Sk, z čoho jej
hodinová sadzba činí 109,63 Sk (17.870,- Sk/ 163), zvýšená o 30%, je vo výške 142,52 Sk (109,63 /

100 x 30% + 109,63), teda za 257 hod. nadčasovej práce mala byť navrhovateľke vyplatená mzda za
práce nadčas vo výške 1.215,82 eur.

Za obdobie od 19.02.2009 do 31.03.2009 navrhovateľka odpracovala za mesiac február 2009 3 hod.
práce nadčas, za mesiac marec 2009 32 hod., t.j. spolu 35 hod práce nadčas.

Funkčný plat navrhovateľky v tomto období bol vo výške 615,50 eur, z čoho jej hodinová sadzba činila
3,776 eur (615,50/ 163), zvýšená o 30% vo výške 4,91 eur (3,776/ 100 x 30% + 3,776) a za 35 hod.
práce nadčas malo byť navrhovateľke na plate za prácu nadčas vyplatených 171,85 eur (t.j. 4,91 x
35), teda za vyššie uvedené obdobia navrhovateľke súd priznal za vykonanú prácu nadčas sumu v
celkovej výške 2.863,34 eur, súd tak na základe dôkazov predložených zástupcom za odporcu krátil

prácu nadčas v dni, kedy navrhovateľka skutočne v práci nebola, a teda ustálil počet odpracovaných
hodín práce nadčas zhodnými prehláseniami zástupcov za účastníkov konania a priznal náhradu na
základe odsúhlasenia oboch strán vo výške uvedenej tak, ako sú tieto sumy vyššie uvedené.

Na základe ust. § 97 ods. 1 ZP práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz

zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Na základe ust. § 97 ods. 2 ZP u zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca
presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.

Na základe ust. § 97 ods. 4 ZP, ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný
pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas,
ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.

Na základe ust. § 97 ods. 6 ZP práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne
v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami
zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

Na základe ust. § 97 ods. 9 ZP rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode

so zástupcami zamestnancov.

V prejednávanej veci je teda zrejmé, že navrhovateľka vykonávala pre odporcu prácu nadčas, t.j.
prácu nad rámec zamestnávateľom určeného týždenného pracovného času, vyplývajúceho z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času, práca vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,

ktorú navrhovateľka vykonávala na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Práca nadčas v
pozitívnom zmysle je práca, ktorá presahuje všeobecne zamestnávateľom určený pracovný týždenný
pracovný čas alebo špecifický individuálne dohodnutý kratší týždenný pracovný čas zamestnanca pri
pracovnom pomere na kratší pracovný čas podľa § 49 ZP.

Podľa platného právneho stavu práca nadčas teda môže byť vykonáva na príkaz zamestnávateľa, s
jeho súhlasom alebo aj na základe dohody so zamestnancom.

V zmysle ust. § 2 ods. 5 vtedy platného nariadenia vlády SR č. 238/2004 Z. z. o rozsahu
vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, hodina vyučovacej alebo výchovnej

činnosti prevyšujúca základný úväzok sa u pedagogických zamestnancov považuje za hodinu práce
nadčas.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia vlády, základný úväzok navrhovateľky, keďže
vykonávala okrem funkcie učiteľky aj funkciu riaditeľky školy, bol 18 hod. týždenne. Vzhľadom ku

skutočnosti, že bola jediným pedagogickým zamestnancom, bolo jej povinnosťou dodržať osnovy
stanovené Ministerstvom školstva SR a odučiť všetky vyučovacie hodiny, v dôsledku čoho jej vznikla aj
nadčasová práca. Odporca ako zriaďovateľ školy a zároveň aj ako zamestnávateľ, keďže škola nemala
právnu subjektivitu, o tejto skutočnosti vedel, resp. mal vedieť, a jeho obrana, že nadčasovú prácunavrhovateľke nenariadil, resp. že túto vykonávala bez jeho súhlasu, neobstojí. Nevedomosť odporcu
o pracovných povinnostiach navrhovateľky, resp. jeho povrchný prístup k tomuto nemožno využiť v
neprospech navrhovateľky, čo by v zmysle ust. čl.2 základných zásad ZP bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Súdmázato,ženiejepravdoutvrdenieodporcu,žeotejtosituáciinemalvedomosť, vzhľadom
k tomu, že navrhovateľka mu nepredkladala výkazy o nadčasovej práci, z vykonaného dokazovania je
však zrejmé, že výkazy o nadčasovej práci boli odporcovi navrhovateľkou pravidelne a riadne vždy po
skončení príslušného kalendárneho mesiaca predkladané, o čom svedčí aj skutočnosť, že niektoré sú
aj ním samé odsúhlasené.

Súd zároveň konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme, za každú hodinu práce nadčas, patrí zamestnancovi hodinová
sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30%, resp. o 60%, podľa toho, či táto hodina bola vykonávaná
v pracovný deň alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni. Hodinová sadzba funkčného platu pri 37,5
hodinovom týždennom pracovnom čase, ktorý mala navrhovateľka, v zmysle ust. § 27 ods. 4 zákona č.

553/2003 Z. z. predstavuje 1/163-inu funkčného platu zamestnanca porovnaním výkazov o nadčasovej
práci a výpočtu platu za prácu nadčas.

Vzhľadomnataktozistenéskutočnosti,súdmalzato,ženároknavrhovateľkyjedôvodnýatedarozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej navrhovateľke náhradu
trov právneho zastúpenia, ktoré súd v súlade s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľky vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považujezanesprávnyačohosaodvolateľ domáha. Odvolanieprotirozsudkualebouzneseniu,ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.