Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1116/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203031
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114203031.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,

IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, proti odporkyni Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., Z. cesta XXXX/XX, o
zaplatenie 1.348,10 EUR

s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
16C/40/2014-43 zo dňa 30. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
1.348,10 EUR s prísl. na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 13. 07. 2009, na základe
ktorej odporkyni poskytol úver 1.500,- EUR, ktorý mala splatiť v 24 mesačných splátkach po 103,70
EUR podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Odporkyňa sa dostala do omeškania už s
prvou splátkou. Do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru odporkyňa uhradila navrhovateľovi 3.007,30
EUR Okresný súd zistil, že posudzovaná zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári. Vyplnená
žiadosť je návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ bol povinný odoslať oznámenie o
schválení úveru žiadateľovi. Okresný súd zistil, že zmluva má písomnú formu, ale chýbajú jej obligatórne
náležitosti, resp. uvádzajú sa v nej nepresné a zavádzajúce údaje. V zmluve sa uvádza predpokladaná
výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 55,38 %, čo spôsobuje neistotu
spotrebiteľa, ktorý si nevie vytvoriť názor, či je zmluvný vzťah výhodný alebo nie. Zmluva má obsahovať
údaj o RPMN, preto nie je možné považovať uvedenie predpokladanej výšky RPMN za splnenie
podmienok. V zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru. Z týchto dôvodov sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd považoval konanie navrhovateľa pri uzavretí
zmluvy za konanie v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že cena úveru bola stanovená vo výške
63,16 % ročne, čo je neprimeraná až úžernícka odplata za úver a z toho dôvodu je v tejto časti zmluva
neplatná. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktoré vyjadrujú primeranú výšku odplaty za
užívanie požičanej istiny. Podľa súdnej praxe je v rozpore s dobrými mravmi spravidla taká výška úrokov,
ktorá presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania a s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov. Podľa informácii Národnej banky Slovenska v
čase poskytnutia úveru bol úrok poskytovaných spotrebiteľských úverov okolo 8 % v porovnaní s
63,16 % úrokom, ktorý bol uvedený v posudzovanej zmluve. V tejto časti je zmluva neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporkyni bola poskytnutá suma

2.020,45 EUR a navrhovateľovi už zaplatila 3.007,30 EUR, teda viac, ako je bolo vyplatené, preto návrh
zamietol. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 4 ods. 2 písm. j), písm. g), ods. 3 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa
bola v konaní úspešná, ale žiadne trovy neuplatnila, preto jej ich náhradu okresný súd nepriznal.

Navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, pretože aplikoval
nesprávny právny predpis zák. č. 258/2001 Z. z. keď mal použiť

zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 13. 07. 2010. Okresný súd založil
svoje rozhodnutie o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov na nesprávnych záveroch.
V čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nie je možné stanoviť hodnotu RPMN,
ktorá je časovým vyjadrením celkových nákladov. Tvrdenie o neistote spotrebiteľa o výške RPMN je
nesprávne, lebo údaj o RPMN nie je pri schválení úveru nikdy vyšší, ako ten, ktorý je uvedený v žiadosti.
Zmluva v oznámení o schválenom úvere obsahuje presný údaj o RPMN. Údaj o konečnej splatnosti
úveru je vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky, ktorá je uvedená v oznámení o konečnej
splatnosti úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru doručené dlžníkovi je potvrdením akceptácie
návrhu, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Okresnému
súdu ďalej vytýkal nesprávny právny záver ohľadne neplatnosti dohody o odplate (úroku), ktorý posúdil
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pritom odplata za požičané peniaze na základe spotrebiteľskej
zmluvy bola upravená osobitným ustanovením v § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý okresný súd neaplikoval. Okresný súd konštatoval neprimeranosť
výšky odplaty porovnaním úrokových sadzieb bánk nesprávne, lebo podľa

§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu poskytovanú na
finančnom trhu. Z toho vyplýva, že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými
sadzbami bánk. V období, kedy došlo k uzavretiu posudzovanej zmluvy, bola priemerná odplata (RPMN)
na úrovni 44,57 %. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve medzi účastníkmi konania uvedenú hodnotu
podstatným spôsobom neprevyšovala. Podľa navrhovateľa je preukázané posudzovanie veci podľa
nesprávnej normy dôvodom na zrušenie rozhodnutia, lebo okresný súd dospel k predčasným záverom a
nemohol úplne a správne zistiť skutkový stav veci. Na základe uvedeného navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a návrhu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4, písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť

a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 06. 2010, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 06. 2014, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
predchádzajúcej vety. Podľa § 1a ods. 4 najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel
uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý nadobudol účinnosť 02. 04. 2010, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. f), g), i), j), k), y) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do

31. 12. 2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2010 poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Pre sporové konanie platí zásada dispozičná a prejednacia. Je v zásade vecou účastníkov tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kde súd nemôže prevziať
skutkové zistenia, vyplývajúce zo zhodných tvrdení účastníkov, dospieva k skutkovým zisteniam
vykonávaním dôkazov a ich hodnotením podľa § 122 a nasl. OSP. Právne posúdenie skutkového stavu
je vecou súdu, ktorý je povinný vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa (§
5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), túto aplikovať aj keď je účastník konania vystupujúci
v posudzovanom právnom vzťahu na strane spotrebiteľa v súdnom konaní pasívny.

Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nezakladajú dôvod na iné rozhodnutie, ako urobil okresný
súd. Aj keď okresný súd aplikoval na posudzovanú vec nesprávne

zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol zrušený zák. č. 129/2010 Z. z. na čo
navrhovateľ v odvolaní správne poukázal, z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že skutkový stav zistil
správne, v potrebnom rozsahu a aplikácia nesprávneho zákona

o spotrebiteľských úveroch na vecnú správnosť rozhodnutia nemala vplyv. Okresný súd správne zistil,
že posudzovanej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti a že sa v nej uvádzajú nepresné a zavádzajúce
údaje a že navrhovateľ nemôže uplatniť žalované právne nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere

z dôvodu, že predložená zmluva neobsahovala presný údaj o RPMN, ani údaj o konečnej splatnosti
revolvingového úveru. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby bol spotrebiteľ s
podmienkami úverovej zmluvy oboznámený až doručením oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Túto skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ, ktorý v odvolaní uviedol, že oznámenie veriteľa o
schválení úveru doručené dlžníkovi je potvrdením akceptácie žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru, t. j. prijatím návrhu. Navrhovateľ (veriteľ) tak vlastne prijímal návrh, ktorý sám vyhotovil, lebo
žiadosť o uzavretie zmluvy vypĺňala spolu s dlžníkom osoba konajúca za navrhovateľa. Tvrdenia
navrhovateľa uvedené v odvolaní, že v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nie je
možné stanoviť hodnotu RPMN, sú preto zavádzajúce, lebo potrebnými údajmi

o poskytovanom úvere disponoval už v čase predloženia žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru. Z
toho dôvodu je správny záver okresného súdu, že určené povinnosti ku dňu uzavretia zmluvy zo strany
navrhovateľa splnené neboli.

Z úverovej zmluvy vyplýva, že odporkyňa na vyplnenom formulárovom tlačive vlastne požadovala úver
1.500,- EUR, z čoho vychádzal aj žalobný návrh a k tejto čiastke úveru bol priradený revolving, ktorého
výška je v žiadosti uvedená vo výške 1.007,96 EUR a v oznámení o schválení úveru vo výške 1.205,60
EUR. Hoci bolo predmetom zmluvy poskytnutie úveru, v žiadosti o jeho poskytnutie sa neuvádza RPMN
úveru, ktorý bol skutočne poskytnutý vo výške 1.500,- EUR, ale iba predpokladaná RPMN, čo je z
hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských úverov zavádzajúce a neprípustné, na čo okresný súd správne
poukázal. Správanie navrhovateľa pri uzavretí zmluvy nasvedčuje obchádzaniu ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Preto je pochybné, či sa odporkyňa so zmluvou riadne oboznámila a či s ňou
boli všetky úverové podmienky individuálne dojednané.

Okresný súd tiež správne zistil neprimeranosť odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, lebo
správne zistil, že dojednaná odplata prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a z toho dôvodu je posudzovaná zmluva v
časti dohodnutého úroku neplatná. Pritom je tiež bez významu tvrdenie navrhovateľa, že v čase uzavretia
zmluvy, t. j. 13. 07. 2010, mal súd vychádzať z právnej úpravy § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej mal posudzovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch, lebo neskoršia právna úprava uvedeného ustanovenia, platná už v čase
rozhodnutia okresného súdu, na ktorú bol povinný prihliadať aj odvolací súd, stanovuje odplatu za
poskytnutie úveru tak, že táto nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov bánk novo poskytnutých spotrebiteľských úverov. Podľa štatistických údajov Národnej banky
Slovenska, ktoré sú prístupné na jej internetovej stránke, v čase vzniku zmluvy (07/2010) bola RPMN
pre spotrebiteľské úvery 7,55 % a úroková sadzba spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov 6,38 %
(11,63 %). Pokiaľ bol v úverovej zmluve uvedený úrok z úverovej sumy 1.500,- EUR vo výške 70 %
a revolvingu do sumy

1.205,60 EUR vo výške 63,16 % a ďalej RPMN úveru 63,96 % a predpokladaná RPMN revolvingu
48,99 %, je zrejmé, že uvedené dojednania sú v rozpore so zákonom. V tejto časti je zmluva neplatná,
čo správne okresný súd odôvodnil podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Pretože odporkyňa už
uhradila navrhovateľovi viac, ako jej na základe posudzovanej zmluvy poskytol, správne okresný súd
žalobu zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v odvolacom konaní a
podľa § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorej žiadne trovy nevznikli,
preto jej žiadna náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.