Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813213541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom
Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 00 681 709, zastúpenému: Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. nad M., L. N. XXX/XX, zastúpenému opatrovníčkou Y. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Q.,
o zaplatenie 1.152,26 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 9.7.2014 pod č. k. 7C/200/2014-74, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal
uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 1.152,40 eur s 8,50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 995,82 eur od 10.9.2013 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaný žiadosťou o vydanie HVB kreditnej karty dňa 31.5.2006 písomne
požiadal HVB Bank Slovakia, a.s. (hlavného predchodcu žalobcu) o vydanie kreditnej karty. V zmysle
Obchodných podmienok (ďalej len „OP“) k HVB Kreditnej karte vlastnoručne podpísaná žiadosť,
doručená do banky spolu so všetkými dokladmi, ktoré sa od nej vyžadujú, je návrhom žiadateľa na
uzatvorenieZmluvyovydaníHVBKreditnejkarty.VzmyslezmluvnýchustanoveníkHVBKreditnejkarte,

v súlade s ustanovením § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, je obsah Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej
karty určený, okrem obsahu žiadosti o vydanie HVB Kreditnej karty. V zmysle zmluvných ustanovení k
HVB Kreditnej karte, podpisom Žiadosti žalovaný potvrdil, že sa oboznámil so znením OP, Sadzobníkom
poplatkovpredržiteľaHVBKreditnejkarty,akoajVšeobecnýmipodmienkami,čímvýslovnesúhlasilsich
znením. HVB Bank Slovakia, a.s. na základe žiadosti žalovaného vydala mu kreditnú kartu s úverovým
rámcom vo výške 995,82 eur, čím došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Na základe
notárskej zápisnice, účinnej ku dňu 1.4.2007, prvým nástupcom spoločnosti HVB Bank Slovakia, a.s.,

(došlo k zlúčeniu tejto spoločnosti bez likvidácie so spoločnosťou terajšieho žalobcu), čím došlo aj k
prebratiu všetkých práv a záväzkov jeho prvého predchodcu. V zmysle čl. X/2/e OP má veriteľ právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dlžník má povinnosť pohľadávku veriteľa uhradiť aj pred dňom
konečnej splatnosti v taxatívne uvedených prípadoch v čl. X/1 OP pre vydanie HVB Kreditnej karty.
Pretože žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty, t.j. dostal sa
do omeškania so splácaním splátok, žalobca v zmysle vyššie uvedeného vyhlásil mimoriadnu splatnosťúveru ku dňu 2.11.2012 a vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku úveru, pričom mu zároveň
oznámil, že dlžná istina je naďalej úročená úrokom z omeškania.

Ustanovená opatrovníčka žalovaného ponechala rozhodnutie na úvahu súdu, pričom z opatrnosti

vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná suma predstavuje súčet nesplateného
čerpania, nesplatených poplatkov, nesplatených riadnych úrokov a úrokov z omeškania. Zároveň súdu
zaslal prehľad týchto rôznych platieb. Výpis z kartového účtu kreditnej karty sa nachádza na čl. 35-41
spisu,ktorýzahŕňatransakcieúčastníkovod9.4.2007do9.9.2013.Zprehľadučerpaniazkartovéhoúčtu
na čl. 46-49 spisu vyplývajú čerpania žalovaného od 9.4.2007 do 22.7.2012. Za obdobie od 31.12.2011

do 22.7.2012 žalovaný vyčerpal sumu vo výške 278,95 eur. Zo žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa
31.5.2006 vyplýva, že žalovaný podal žiadosť o vydanie max karty s požadovaným úverovým rámcom
30.000,- Sk (995,82 eur). Podľa bodu VII/1, 2, 5, 9 OP, držiteľ karty sa zaväzuje splácať čerpané peňažné
prostriedky z úverového rámca a uhrádzať poplatky a úroky v pravidelných mesačných splátkach vo
výške rovnajúcej sa aspoň výške povinnej minimálnej splátky podľa bodu 2 tohto článku. Výška povinnej

minimálnejsplátkysarovná10%zdlžnejsumy.Začerpaniepeňažnýchprostriedkovzúverovéhorámca
sa držiteľ karty zaväzuje platiť úroky za podmienok uvedených v nasledovných ustanoveniach tohto
článku. Výšku úrokov z omeškania stanovuje banka, pričom aktuálnu ich výšku vhodným spôsobom
zverejní vo svojich pobočkách.

Aj keď žalobcom tvrdená Zmluva o vydaní HVB Kreditnej karty bola uzavretá podľa § 497 Obchodného

zákonníka ako zmluva o úvere, súd prvého stupňa ju podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že žiadosť žalovaného zo dňa 31.5.2006, ktorou
písomne požiadal HVB Bank Slovakia, a.s. o vydanie kreditnej karty (č.l. 3) nie je platnou spotrebiteľskou

zmluvou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu absencie
jej písomnej formy. Preto súd prvého stupňa nárok žalobcu právne zdôvodnil ako právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon vyžaduje, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereapoužívaníkreditnejkarty(jetaktiežspotrebiteľskýmúverom),musímaťpísomnú
formu. Žalobca ku dňu vydania rozhodnutia vo veci samej súdu takúto písomnú zmluvu nepredložil

a na pojednávaní uviedol, že iné listinné dôkazy ako tie, ktoré sú doložené k žalobe, nemá. Preto
nepreukázal, že bola žiadosť o vydanie kreditnej karty schválená, že bolo vydané potvrdenie o uzavretí
zmluvy tak, ako to vyžadujú OP v bode III/1, podľa ktorého, okrem iného, zmluva má obsahovať aj
údaj o výške schváleného úverového rámca. Keďže neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady -
písomná forma zmluvy - súd vyhodnotil zmluvný vzťah, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú

(§ 37 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd sa len môže domnievať, že táto
zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania v ústnej forme. Za splnenie písomnej zmluvy sa nemôže
považovaťanivydaniekreditnejkarty.Avšakzlistinnýchdôkazovbolopreukázané, žežalovanýkreditnú
kartu používal, boli ňou vykonávané transakcie, ako to vyplýva z predloženého výpisu z kartového účtu
kreditnej karty na čl. 35-41 spisu. Preto plnenie, na ktoré má žalobca v tomto prípade právo, možno

považovať iba za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zároveň okresný súd uviedol, že OP (č.l. 4) nie sú aktom, ktorý by zaväzoval žalovaného, pretože
nie sú nikým podpísané ani odátumované (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka) a naviac sú bez
platnej inkorporačnej doložky. Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť preto ani viazanosť
OP žalovaným, pretože neboli s ním individuálne dojednané.

Súd prvého stupňa ďalej uzavrel, že všeobecná premlčacia doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je 2-ročná a plynie odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa jeho úkor obohatil. Preto si žalobca môže uplatňovať
iba vrátenie peňažných prostriedkov za používanie karty za obdobie od 23.12.2011, pretože žalobabola podaná na súde 23.12.2013. Z prehľadu čerpania z kartového účtu (čl. 46) zistil, že žalovaný od
31.12.2011 do 22.7.2012 vyčerpal sumu vo výške 270,95 eur, avšak na kreditnú kartu vykonal úhrady vo
výške 444,71 eur, teda za nepremlčané obdobie uhradil žalobcovi viac než vyčerpal peňažné prostriedky

na kreditnej karte. Preto z titulu bezdôvodného obohatenia nie je povinný žalobcovi vrátiť žiadnu sumu.
Z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný
žiadne trovy nežiadal, ich náhrada mu priznaná nebola.

Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalžalobcaodvolanie,ktorýmžiadalzmeniťrozsudoktak,abyjeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V odvolaní uviedol, že písomná forma spotrebiteľskej zmluvy

bola v zmysle bodu 2 Žiadosti o vydanie Kreditnej max karty platne uzavretá, pretože bola dodržaná jej
písomnáforma.Kreditnákartabolažalovanémuzaslanánazákladejehopísomnejžiadostiarovnakomu
boli poskytnuté aj finančné prostriedky, ktoré čerpal, o čom svedčia aj doložené výpisy z účtov. Žalovaný
v priebehu súdneho konania ani nikdy predtým žiadnym spôsobom nerozporoval a nespochybňoval ani
dôvod ani výšku uplatňovaného nároku. Tento spôsob schvaľovania je v oblasti poskytovania úverov

bežný aj u iných podnikateľských subjektov, ktorých predmetom je obdobná činnosť. Žalobca si už na
súde uplatňoval nároky z rovnakých produktov, čo zdokladoval aj rovnakými listami, a jeho právny nárok
bol priznaný. V zmysle zásady právnej istoty má za to, že vydané rozhodnutie okresného súdu nie je
správne.

Podaním žiadosti žalovaný potvrdil, že sa oboznámil so znením obchodných podmienok, všeobecných

obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov a že s nimi výslovne súhlasí - jeho konaním teda došlo
k slobodnému, vážnemu, určitému a zrozumiteľnému právnemu úkonu, ktorého cieľom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov od žalobcu. V zmysle OP mal žalovaný právo reklamovať transakcie, s ktorými
nesúhlasil, a to bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa vystavenia
výpisu mal podať písomnú reklamáciu spolu so všetkými dostupnými informáciami, ktoré sa vzťahovali

k jeho tvrdeniam. V opačnom prípade platí, že potvrdil správnosť údajov z výpisu. Rovnako ani v tomto
prípade nedošlo k reklamáciám, ktoré by rozporovali či už samotný vznik zmluvy alebo výšku dlhu.

Ďalej uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 31.5.2006 na základe žiadosti žalovaného, čím došlo k
dohode o obchodnoprávnej úprave vzniknutého vzťahu. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho sp.zn. 9CoE/18/2010. Keďže zmluva bola uzavretá

pred dňom 1.1.2008, nie je možné práva a povinnosti v nej vzniknuté posudzovať podľa ustanovení § 52
až 54 Občianskeho zákonníka. Teda žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu
súd nesprávne vec právne posúdil, čím dospel k nesprávnym právnym aj skutkovým zisteniam.

Ustanovený opatrovník žalovaného sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení

s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako
právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a návrh z dôvodu jeho premlčania zamietol, v
tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd v tejto
súvislosti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací

súd dopĺňa:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.Súd prvého stupňa správne posúdil, ak Žiadosť o vydanie max Kreditnej karty zo dňa 31.5.2006 (č.l.3)
nepovažoval za platne uzavretú zmluvu o vydanie kreditnej karty, pretože neboli dodržané zo strany
žalobcu zmluvné ustanovenia k bodom č. 2 žiadosti, ktoré pojednávajú o tom, že žiadosť o vydanie

kreditnej max karty, vlastnoručne podpísaná žiadateľom, doručená na adresu uvedenú v žiadosti spolu
so všetkými dokladmi, ktoré sa k nej vyžadujú, je návrhom žiadateľa na uzavretie zmluvy o vydanie
kreditnej max karty. Ak bude žiadosť zo strany banky schválená, zašle banka žiadateľovi kreditnú max
kartu (ak ju žiadateľ nedostal spolu so žiadosťou) a potvrdenie o uzavretí zmluvy. Momentom doručenia
potvrdenia o uzavretí zmluvy dochádza k uzavretiu zmluvy podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Tento postup (potvrdenie o uzavretí zmluvy zo strany žalobcu) žalobca počas celého konania
nepreukázal. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na OP, týmito nemôže byť žalovaný viazaný, pretože
tieto nie sú nikým podpísané ani odátumované a z toho dôvodu nemôžu zaväzovať žalovaného, pretože
neboli s ním individuálne dojednané. Keďže absentuje písomná forma o uzavretí zmluvy o vydanie
max kreditnej karty, správne rozhodol súd prvého stupňa, ak nárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné
obohatenie a z dôvodov v rozsudku uvedených návrh žalobcu zamietol. V tejto súvislosti nebolo možné

uznať žiadny z dôvodov odvolania žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďžeúspešnýžalovanýsináhradutrovodvolaciehokonanianežiadal,ichnáhradamupriznanánebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.