Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712210296.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu U.

F. Č. K., R..K..S.., X. XXX, XXX XX J. X, IČO: XXXXXXXX, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava,protižalovanémuE.P.,nar.XX.XX.XXXX,R.XX/XX,Z.,,t.č.naneznámommieste,zastúpený
opatrovníčkou R. X., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie sumy 831,30 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.06.2012 domáhal zaplatenia sumy 831,30
EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 medzi postupcom L. O. C..R.., S. B. R. a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku žalovaného. Dňa 23.01.2006 uzatvoril postupca so žalovaným
na predtlačenom formulári Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy poskytol postupca úver,
kde sa žalovaný zaviazal, že bude poskytnutý úver splácať formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 60,84 EUR. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania. Z
toho dôvodu došlo k zosplatneniu úveru a postupca v súlade s čl. 4 Obchodných podmienok od zmluvy
odstúpil písomným oznámením zo dňa 27.09.2006 pričom určil lehotu na plnenie dňa 02.10.2006.

Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods.

2 O.s.p, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt súdu nie je známy.
Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Súd vykonal vo veci dokazovanie a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008, Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.01.2006, obchodnými podmienkami, výzvou zo dňa 27.09.2006,
pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav.

Právnypredchodcažalobca(postupca)uzavrelsožalovanýmdňa23.01.2006 Zmluvuospotrebiteľskom
úvere, kde žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 176 490,- SK, s počtom mesačných splátok
25, vo výške 967, -SK.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok má súd iba za preukázané, že postupca uzavrel zmluvu s
postupníkom žalobcom. K zmluve chýba príloha č. 1.

Z písomnej výzvy postupcu zo dňa 27.09.2006 má súd za preukázané, že postupca z dôvodu neplatenia

splátok vyhlásil splatnosť celkovej dlžnej čiastky vo výške 25 044,- SK, ku dňu 2.10.2006.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004,
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

V čase uzavretia uvedenej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, pričom úprava Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa spotrebiteľských
zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola zavedená do textu právnej normy Občianskeho
zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004. V tejto súvislosti však súd
konštatuje, že zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pričom v tomto právnom

vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý uspokojuje svoje osobné potreby a
zároveň žalobca resp. jeho právny predchodca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby.

Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka
až úpravou účinnou od 01. 04. 2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.), jej cieľom to zn. dodatočnej úpravy
spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym

spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavnez dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 01. 04. 2004 teda bola harmonizácia Slovenského

zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

Zmyslom nielen národnej, ale aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie
faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti,
pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho
a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo

strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným
znakom novozavádzajúcej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo teda faktické
vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj za
predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladaným dôsledkom. Týchto podmienok,
to zn. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade
„de facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny

Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z. (s účinnosťou od 01. 04. 2004), pretože materiálne
posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného
zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho
zmluvu už v režime spotrebiteľským zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (viď nález Ústavného súdu
Českej republiky I.US 342/2009 zo dňa 15. 06. 2009).

Podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04.
2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd zdôrazňuje, že z vyššie cit. ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej
spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a patrí mu ochrana patriaca
spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení. V danom prípade bola uzatvorená Úverová zmluva s
tým, že táto zmluva nepochybne spĺňa charakteristické znaky spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinného v čase podpísania zmluvy na účely
tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať Podľa
§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá
služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Premlčanie je oslabenie práva veriteľa spočívajúce v tom, že v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času
určeného v zákone zanikne možnosť veriteľa uplatniť si pohľadávku voči dlžníkovi úspešne na súde,
a to v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá vznesením námietky premlčania, a v sporoch medzi

dodávateľom a spotrebiteľom aj bez vznesenia takej námietky (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom od 1.5.2014).

Nakoľko žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania, z toho dôvodu
došlo k zosplatneniu úveru a postupca v súlade s čl. 4 Obchodných podmienok od zmluvy odstúpil
písomným oznámením zo dňa 27.09.2006 a určil splatnosť celkovej dlžnej čiastky k 2.10.2006.

Premlčacia doba je v zásade 3-ročná a začína plynúť odo dňa, kedy si veriteľ mohol uplatniť svoje právoprvýkrát. V posudzovanej veci začala plynúť od 03.10.2006 a plynula do 03.10.2009. Návrh na začatie
konania bol podaný dňa 15.06.2012, kedy už bolo uplatnené právo premlčané.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie

je dôvodný. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný
premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné
aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok

uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č.
102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia.

Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v
„spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa
nadobudnutia účinnosti právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V

tomto prípade žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť
na už začaté konania, nie sú , teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase
vydania rozsudku. Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová
správa neuvádza, čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov,
ktorí nevedia, že právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom

poskytla právna ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo
uplatnené, teda, že v niektorých prípadoch by súd na premlčanie prihliadol sám od seba a v niektorých
prípadoch len na námietku premlčania. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu
uplatnený nárok, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal plný úspech vo veci,
keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok
na náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy nevznikli.

Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.06.2012 domáhal zaplatenia sumy 831,30 EUR

s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.