Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/51/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407228292
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1407228292.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa

BARTTRADE, s.r.o., IČO: 36 253 570, Pásová 10/8009, 917 05 Trnava, zastúpený JUDr. Zlaticou
Višňovskou, advokátkou, Líščie nivy 23, 821 08 Bratislava, proti odporcovi STAVMAT STAVEBNINY,
s.r.o., IČO: 34 116 125, Pezinská 56, 901 01 Malacky, zastúpený ADVOKÁCIA, s.r.o., IČO: 36 854 107,
Vodná 20, 949 01 Nitra, o zaplatenie 18.583,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 4.149,50 € a trov právneho

zastúpenia v sume 9.746,91 € právnemu zástupcovi navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 05.12.2007 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 50.586,11 Eur (1.523.957 Sk) s príslušenstvom
titulom nezaplatenia vystavených faktúr znejúcich na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti
vyplývajúcej zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006, neskôr zo dňa 27.11.2006. Predmetom
uzatvorených zmlúv o spolupráci bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal odporca príležitosť
uzavrieť s tretími osobami kúpne zmluvy vedúce k predaju stavebného materiálu podľa aktuálnej

ponuky odporcu, pričom odporca sa zaviazal zmluvou zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú províziu.
K zmluve zo dňa 02.02.2006 boli uzatvorené Obchodné podmienky upravujúce výšku zliav, ktoré
bude odporca poskytovať tretím osobám na jednotlivé druhy stavebného materiálu a výšku provízie,
ktorú bude odporca platiť navrhovateľovi po uzavretí kúpnej zmluvy s treťou osobou. Navrhovateľ s
odporcom dňa 27.11.2006 uzatvorili novú Zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorej predmet bol totožný
s predchádzajúcou zmluvou s tým, že boli presnejšie a podrobnejšie upravené niektoré podmienky
spolupráce.Obchodnépodmienkypouzatvorenínovejzmluvyzostalinemenné,tedaostalivplatnosti. V

súladesuzatvorenouzmluvouvyvíjalnavrhovateľtakéaktivity,ktoréviedliktomu,žejehoklienti,držitelia
navrhovateľom vydaných kariet, nakupovali od odporcu v jeho predajniach rôzne druhy stavebného
materiálu za zvýhodnené ceny a za túto činnosť vyúčtoval navrhovateľ odporcovi dohodnutú províziu.
Povinnosťou odporcu bolo v zmysle článku 4 bod 3 zmluvy, aby navrhovateľovi pravidelne a pravdivo,
najneskôr do 5-teho dňa nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, písomne
oznamoval celkové množstvo, druh a cenu tovaru predaného držiteľom kariet vydaných navrhovateľom
v priebehu príslušného kalendárneho mesiaca. Na základe týchto údajov odporcu navrhovateľ bol

oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie svojej provízie. V mesiaci máj roku 2007 navrhol odporca
navrhovateľovi zmenu zliav, ktoré mali byť poskytované na jednotlivé druhy stavebného materiálu,
tie však neboli zo strany navrhovateľa akceptované. Následne začal odporca vracať navrhovateľovi
jednotlivé faktúry na zaplatenie provízie neuhradené a žiadal ich opätovné vystavenie v zmyslením navrhovaných podmienok. S týmto postojom odporcu navrhovateľ nesúhlasil. Odporca súčasne
začal porušovať uzatvorenú zmluvu s tým, že si neplnil svoje povinnosti v zmysle článku 4 bod
3 zmluvy, teda navrhovateľa neinformoval pravdivo a včas o nákupe stavebného materiálu klientmi

navrhovateľa, držiteľmi kariet vystavených navrhovateľom. Preto navrhovateľ opakovane informoval
odporcu o vzniknutej situácii (ústne aj písomne) a žiadal o vykonanie nápravy. Nakoľko však odporca
v porušovaní zmluvných podmienok pokračoval, navrhovateľ upozornil odporcu na možnosť uplatnenia
zmluvnej pokuty zakotvenej v článku 6 Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.11.2006. Odporca si svoju
povinnosť nesplnil aj napriek opakovanej výzve navrhovateľa, preto tento pristúpil k vystaveniu faktúr

znejúcich na vyčíslené zmluvné pokuty za porušenie obchodných podmienok. Vzájomným započítaním
pohľadávok celkový dlh odporcu voči navrhovateľovi predstavoval výšku 1.523.957,- Sk, ktorý odporca
odmietol uznať.

Okresný Malacky vydal dňa 30.12.2008 platobný rozkaz č.k.: 18Rob/1252/2008-70, ktorým návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa v zmysle § 174
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz v celom rozsahu zo zákona zrušil. V odôvodnení
odporu odporca uviedol, že obchodné podmienky zo dňa 02.02.2006 boli medzi účastníkmi dohodnuté
v Zmluve o obchodnej spolupráci zo dňa 02.02.2006. Táto zmluva však bola účastníkmi nahradená

Zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006, ktorá neobsahuje žiadny odkaz na predmetné ani
žiadne iné Obchodné podmienky. Odporca nesúhlasil s uplatňovanou zmluvnou pokutou, ktorá podľa
§ 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu, naviac nemá oporu v uzatvorenej zmluve,
nakoľko pri jej uzatvorení nebolo dohodnuté, že zmluvná pokuta sa bude vypočítavať z obratu, ktorý
dosiahne odporca s tretími osobami , držiteľmi kariet na zľavu. Takýto výpočet nekorešponduje ani s

požiadavkou na primeranosť zmluvnej pokuty. Odporca mal za to, že zmluvná pokuta nebola dojednaná
s určitosťou a zrozumiteľne v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda výška zmluvnej pokuty,
ako aj spôsob jej určenia, nebol vyjadrený jednoznačne, preto mal toto ustanovenie zmluvy za neplatné
(rozsudok NS SR č. M Obdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003). Neplatnosť tohto ustanovenia súčasne vyjadril
spojmom„obrat“,ktorýniejezrozumiteľneaurčitovzmluvedefinovaný,pretosinavrhovateľtentopojem

vykladal po svojom a účtoval si tak neprimeranú a neprijateľnú výšku zmluvnej pokuty nezodpovedajúcu
zabezpečovanej povinnosti. Príčinou sporu je nevedomá chyba odporcu (neposkytnutie navrhovateľovi
informácie o predanom tovare držiteľmi kariet), s ktorou navrhovateľovi nevznikla žiadna škodu a ktorú
naviac dodatočne odporca odstránil. Nakoľko obsah zmluvy pripravoval navrhovateľ, jej výklad nemôže
byť na úkor odporcu. Ak sú teda v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,

je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález Ústavného súdu SR I.
ÚS 243/07). Jednostranný výklad navrhovateľa ohľadne zmluvnej pokuty, ktorú vyfakturoval odporcovi,
predstavuje taký výrazný zásah do práv odporcu, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko je v
rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore so zásadou primeranosti zmluvnej pokuty k významu
zabezpečovacej povinnosti. Odporca súčasne neuznal jednostranný zápočet, ktorým si navrhovateľ

započítal svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu proti pohľadávke odporcu na zaplatenie kúpnej ceny za
tovar.Navrhovateľodobralododporcutovarvhodnote835.484Sk.Faktúryzatentotovarvšakodporcovi
nezaplatil, ale si ich započítal proti pohľadávke na zmluvnú pokutu, ktorá však bola vyúčtovaná v rozpore
so zmluvou a právnym poriadkom.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril procesným podaním doručeným súdu 24.03.2009, uviedol,
že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená riadne, teda v písomnej forme, jej výška bola určená
jednoznačne v článku 6 predmetnej zmluvy, ktorá bola obom zmluvným strán pri rokovaniach zrejmá.
Súčasne poukázal na jasný výpočet zmluvnej pokuty zo strany odporcu v podanom odpore, z ktorého
možno jednoznačne vyvodiť, že mu bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty jasný a zrozumiteľný.

Teda pri výpočte zmluvnej pokuty sa použil ako základ celkový obrat dosiahnutý od začiatku spolupráce
medzi navrhovateľom a odporcom do momentu vyčíslenia zmluvnej pokuty, za ktorý bol jednoznačne
považovaný celkový objem predaného tovaru všetkým zákazníkom, držiteľom kariet, ktorí uzavreli
kúpne zmluvy s odporcom na základe činností vyvíjaných navrhovateľom a smerujúcich k tomu, aby
odporca mal možnosť takéto kúpne zmluvy uzavrieť. Navrhovateľ mal za to, že spôsob určenia výšky

zmluvnej pokuty je dostatočne zrozumiteľný pre obe zmluvné strany. Čo do spôsobenej škody, ktorá
navrhovateľovivzniklaporučenímzmluvnýchpovinností,navrhovateľuviedol,žepozostávazoskutočnej
škody vo výške 2.983.589,58,- Sk (ako náklady navrhovateľa vynaložené na projekt „SPB“, ktorénepriniesli očakávaný finančný efekt v dôsledku porušenia povinností zo strany odporcu) a ušlého zisku
predpokladaného vo výške 300.000.000,- Sk.

V merite veci Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č.k. 10Cb/51/2009-503 zo dňa 20.12.2011,
ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 18.583,78 € s 8,5 ročne % zo sumy
18.583,78 € od 17.10.2007 do zaplatenia, a zo sumy 27.732,99 € od 17.10.2007 do 31.10.2007,
vo zvyšnej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že čo do základu skutkového stavu súd právny nárok navrhovateľa

považoval za dôvodný. Súd konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute zakotvená v článku 6 predmetnej
Zmluvy je uzatvorená riadne, teda písomne, pričom spôsob jej určenia je jasný a zrozumiteľný, spôsob
určenia výšky zmluvnej pokuty je pre obe zmluvné strany zrozumiteľne vymienený. Pod pojmom „z
celkového obratu dovtedy dosiahnutého“ možno chápať obrat výlučne vyprodukovaný v súvislosti s
plnením uzavretej zmluvy o spolupráci, dosiahnutý od začiatku spolupráce, t.j. odo dňa uzavretia zmluvy
domomentuporušeniazmluvnejpovinnosti.Zmluvnéstranypriuzatvorenízmluvynemohlimaťnamysli,

že by základom pre výpočet zmluvnej pokuty mal byť chápaný objem provízie vyplatenej navrhovateľovi.
Predpokladá sa, že pojem „obrat“ je pre spoločnosť podnikajúcu v podmienkach obchodno-právnych
jasný, zrozumiteľný a nezameniteľný za iný pojem. Nakoľko súd nemal pochybnosti o výklade článku
6 Zmluvy, nespravoval sa zásadou podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Za spornú považoval
výšku uplatňovaného nároku, jeho primeranosť vo vzťahu k zákonnému rozsahu a nepísaným dobrým

mravom, súc rešpektujúc zásahu poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka).
Primeranosť zmluvnej pokuty súd skúmal v zmysle § 301 Obchodného zákonník, konštatoval, že v
danom prípade, pri rešpektovaní práv zmluvných strán (zásada kontradiktórnosti konania), je použitie
moderačného práva nevyhnutne potrebné vo vzťahu k ustanoveniu § 263 a 301 Obchodného zákonníka,
nakoľko výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovanú povinnosť v rozmere

neprimeranerozsiahlom,jejvýškajevrozporesdobrýmimravmi.Hodnotazabezpečenejpovinnostibola
v konaní určená peňažnou čiastkou v celkovej výške 9.291,89 Eur, čo predstavuje objem zakúpeného
tovaru, z ktorého vzniká navrhovateľovi právo na províziu za sprostredkovanie predaja. Súd preto
s poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Obo 283/98 zmiernil právny nárok navrhovateľa z
uplatňovanej výšky 50.586,11 Eur na sumu zodpovedajúcu dvojnásobku z hodnoty zabezpečovaného

záväzku (článok 4 ods. 3 Zmluvy), teda priznal navrhovateľovi právny nárok vo výške 18.583,78 Eur,
pričom bral do úvahy spôsob porušenia zmluvných povinností, následky porušenia, dodatočné plnenie
zo strany odporcu, za súčasného rešpektovania ich zákonom zakotvených práv vo vzťahu k obchodno-
právnym predpisom a ich postavenia v ňom. Súd nemal článok 6 vo vzťahu k článku 4 Zmluvy za sporný,
nakoľko nešpecifikovanie dotknutého odseku článku 4 nespôsobuje jeho neplatnosť, v článku 4 je iba

jediná povinnosť odporcu, z čoho logickou úvahou vyplýva, že odsek v článku 4, na ktorý sa vzťahuje
sankčná povinnosť, nebolo potrebné bližšie špecifikovať.

Na odvolanie navrhovateľa v časti výroku o trovách konania a odvolanie odporcu, ktorým súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 18.583,78 € s 8,5 ročne % zo sumy 18.583,78 €

od 17.10.2007 do zaplatenia, a zo sumy 27.732,99 € od 17.10.2007 do 31.10.2007, ako aj výroku o
náhrade trov, Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014 rozsudok
Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/51/2009-503 zo dňa 20.12.2011 v napadnutej zaväzujúcej časti
výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení
o.i. uviedol, že základným predpokladom pre priznanie práva na zmluvnú pokutu je ustálenie otázky,

či bola táto zmluvná pokuta riadne dojednaná, sa súd prvého stupňa zaoberal, avšak nedostatočne.
Súd prvého stupňa uzavrel, že zmluvná pokuta je v č. 6 dohodnutá riadne, jasne a zrozumiteľne. S
týmto záverom sa bez ďalšieho dokazovania nie je možné stotožniť. Len zo samotného znenia čl. 6
totiž vôbec nie je jednoznačné, za porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta má uložiť. V článku 6
bod 1 veta prvá Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006 je uvedené, že v prípade porušenia

povinnosti záujemcu uvedenej v čl. 4, v článku 5 ods. 2, ods.3, ods.7 a ods.8 písm. a) je záujemca
povinný zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa 3 % z celkového obratu
dovtedy dosiahnutého. Z tohto znenia článku zmluvy však nie je zrejmé, či sa zmluvná pokuta ukladá
za kumulatívne porušenie týchto povinností záujemcu, odporcu (teda porušenie povinností odporcu
uvedených vo všetkých vymenovaných článkoch zmluvy, keďže je medzi vymenovaniami uvedená

spojka „ a“) alebo nie. Taktiež nie je jasné, keďže v čl. 4 sú upravené viaceré povinnosti odporcu,
či pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu postačuje ich jednotlivé alebo kumulatívne porušenie.
Ďalej nie je zrejmé aký obrat je pre výpočet zmluvnej pokuty podstatný (či ročný, mesačný, denný a
pod.), za aké obdobie (kedy začína a kedy končí). K týmto otázkam súd prvého stupňa nevykonaldostatočné dokazovanie a ani pri výklade prejavu vôle účastníkov zmluvy dôsledne neaplikoval § 266
ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, a taktiež pri výklade pojmu „obrat“ použitého v čl. 6 výrazu, ktorý
si zmluvné strany rozdielne vykladali, neaplikoval § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu

je možné považovať napadnutý rozsudok v tejto časti aj za nedostatočne, nepresvedčivo odôvodnený.
Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob
jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto
určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej
pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať,

teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či,
resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Až
po jednoznačnom vyriešení otázky platnosti dohody o zmluvnej pokute, môže súd brať do úvahy jej
moderáciu. Keďže súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou platnosti zmluvnej pokuty,
neaplikoval ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka pri výklade prejavu vôle účastníkov zmluvy
uvedenom v čl. 6 predmetnej zmluvy o obchodnej spolupráci, nie je možné posúdiť ani správnosť úvahy

súdu prvého stupňa o jej moderácii. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa
spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu, ako aj
v nedostatočnom zdôvodnení všetkých relevantných skutočností, odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p., vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na zrušenie rozsudku v napadnutej

časti, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal
dôvodmi odvolania účastníkov konania voči náhrade trov konania. V novom rozhodnutí vo veci samej
súd prvého stupňa bude rozhodovať podľa § 224 ods.3 O.s.p. opätovne o náhrade trov prvostupňového
ako aj rozhodne o trovách odvolacieho konania.

Súd prvého stupňa sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní
pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014, ako
aj obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014, vytýčil
vo veci pojednávanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a nimi navrhnutých svedkov
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie v merite veci a po doplnení dokazovania vec

opätovne posúdil a ustálil tento skutkový a právny stav :

Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 súd zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu, predmetom
ktorej bolo sprostredkovanie spolupráce s tretími osobami v zmysle Obchodných podmienok k nej
prislúchajúcich zo dňa 02.02.2006, pričom navrhovateľ mal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal

odporca príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na predaj stavebného materiálu a odporca
bol povinný podľa čl. II. bod 1 zmluvy poskytnúť navrhovateľovi províziu vo výške rozdielu kúpnej ceny
predaného materiálu tretej osobe a ceny poskytnutej zabezpečovateľovi (navrhovateľovi) záujemcom
(odporcom). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s výpovednou lehotou 24 mesiacov (článok 5
predmetnej zmluvy). ( č.l. 10-13 spisu)

Zo Zmluvy o obchodnej spolupráci dňa 27.11.2007 súd zistil, že účastníci uzatvorili novú zmluvu
s totožným predmetom, uzatvorená na dobu neurčitú, s výpovednou lehotu 24 mesiacov (článok 7
Zmluvy). Ukončenie zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 účastníci netvrdili, zo zhodného tvrdenia
účastníkov vyplýva, že Zmluva o obchodnej spolupráci dňa 27.11.2007 nahradila pri spolupráci

strán Zmluvu o spolupráci zo dňa 02.02.2006. Medzi účastníkmi neprišlo k nahradeniu Obchodných
podmienok zo dňa 02.02.2006 novými obchodnými podmienkami tak, ako sa stalo pri zmluve o
spolupráci, tieto ostali v platnosti.

Z článku 3 ods. 2 Zmluvy o obchodnej spolupráci dňa 27.11.2007 súd zistil, že zmluvné strany sa

dohodli, že výšku zľavy, ktorú bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať odporca držiteľom karty
(tretím osobám), bude určovať navrhovateľ a oznamovať ju písomne vopred odporcovi. Výška tejto
zľavy bude zo strany navrhovateľa menená počas trvania tejto Zmluvy v závislosti od situácie na trhu
a záujemca sa zaväzuje takto oznámenú výšku zľavy akceptovať, a to dňom nasledujúcim po doručení
oznámenia o zmene výšky zľavy.

Čl. 4 zmluvy upravuje povinnosť záujemcu poskytnúť zabezpečovateľovi províziu za podmienok podľa
odseku 2 tohto článku vo výške rozdielu z kúpnej ceny predaného tovaru držiteľovi karty a cenyposkytnutej záujemcom zabezpečovateľovi. Zabezpečovateľovi vzniká nárok na províziu splnením
záväzku tretej osoby z kúpnej zmluvy.

Podľa čl. 4 bod 3 zmluvy sa záujemca zaväzuje oznamovať zabezpečovateľovi pravidelne a pravdivo,
najneskôr do piateho dňa nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, celkové
množstvo,druhacenutovarupredanéhodržiteľomkarietvpriebehupríslušnéhokalendárnehomesiaca.

V čl. 6 ods. 1 veta prvá sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia povinnosti záujemcu

uvedenej v článku 4, v článku 5. ods. 2, ods. 3, ods.6, ods. 7 a ods.8 písm. a) je záujemca povinný
zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa 3 % z celkového obratu dovtedy
dosiahnutého.

Z faktúr vystavených navrhovateľom dňa 02.10.2007 splatných 16.10.2007 pod číslami 3-441/2007
až 3-469/2007 ( celkom 29 faktúr) súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu

za porušenie čl. 4 bod 3 Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006 za neoznámenie
celkového množstva, druhu a ceny tovaru predaného držiteľovi karty najneskôr do piateho dňa mesiaca
nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluvná pokuta je podľa textu faktúry
fakturovaná podľa čl. 6 bod 1 zmluvy vo výške 3% z celkového obratu dovtedy dosiahnutého. Z
predložených faktúr vyplýva, že navrhovateľ „dovtedy“ dosiahnutý obrat datuje dňom kedy mala byť

predložená účtenka, základ pre výpočet pokuty (obrat) na faktúrach uvádza ku dňu 05.04.2007 v sume
2.084.627 Sk, ku dňu 05.05.2007 v sume 2.430.644 Sk, ku dňu 05.06.2007 v sume 2.948.128 Sk, ku
dňu 05.07.2007 v sume 3.424.361 Sk a 05.08.2007 v sume 3.823.575 Sk. ( č.l. 33-61 spisu)

Z predloženej písomnej korešpondencie účastníkov z obdobia júl 2007 až november 2007 súd zistil, že

odporca vrátil navrhovateľovi vystavené faktúry, ktorými vyúčtoval zmluvnú pokutu ako neopodstatnené
a vystavené v rozpore so zmluvou. ( 16-32 spisu)

Svedkyňa T., zamestnankyňa navrhovateľa na pozícii ekonóm, na pojednávaní dňa 15.06.2011 uviedla,
že princíp zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom fungoval tak, že navrhovateľ odkázal

svojich klientov na odporcu, ktorý si u neho zakúpili tovar. Následne odporca o tejto skutočnosti
informoval navrhovateľa formou odoslania pokladničných blokov na zakúpený tovar, ktoré navrhovateľ
spracoval a vyčíslil províziu za sprostredkovanie. Pokladničné bloky boli zasielané spravidla raz, dvakrát
týždenne. Na vyčíslenú províziu vystavil navrhovateľ faktúru, ktoré odporcu prijal, uznal a následne
uhradil. Neskôr však boli náhodným spôsobom zistené nepriznané bloky a nakoľko sa to stávalo často,

navrhovateľ rozposlal klientom list so žiadosťou o zaslanie fotokópií zaplatených dokladov, pokladničný
blok alebo faktúra. Všetky dostupné, nepriznané bloky, či faktúry, boli následne podkladom na vystavenie
faktúr znejúcich na vyčíslené provízie spolu so sprievodným listom, aby došlo k náprave. Nakoľko však
k náprave neprišlo, vystavil navrhovateľ faktúry na zmluvné pokuty, ktoré odporca nezaplatil. Základom
pre výpočet zmluvných pokút bol obrat všetkých klientov ku dňu porušenia zmluvy.

Svedok T., zamestnanec odporcu, na pojednávaní dňa 21.09.2011 uviedol, že sa mohlo v súvislosti
s odosielaním pokladničných blokov navrhovateľovi stať, že neboli všetky odoslané, zlyhal ľudský
faktor, nakoľko pri 20 -tich prevádzkach odporcu mohlo k takému pochybeniu prísť, nakoľko v každej
prevádzke pracujú iní pracovníci. Drvivá väčšina bločkov v rámci spolupráce však bola navrhovateľovi

zaslaná. Po zistení porušení zmluvy bola ihneď vykonaná náprava s tým, že konkrétny pracovník,
ktorá chybu urobil, bol na ňu ihneď upozornený, naviac sa uskutočnila celoslovenská porade všetkých
riadiacich pracovníkov odporcu, kde boli inštruovaní, aby bola zmluvy s navrhovateľom dodržiavaná,
nakoľko spolupráca s navrhovateľom bola pre odporcu naďalej zaujímavá. Čo sa týka prípravy zmluvy
o spolupráci, táto nebola vytvorená na prvý raz, pri podpise konečnej verzie zmluvy nebol.

Štatutárny zástupca navrhovateľa P., na pojednávaní dňa 20.10.2014 k veci uviedol, že STAVMAT
IN s.r.o. boli najväčšie stavebniny na území SR. Spolupráca medzi účastníkmi prebiehala na začiatku
na základe zmlúv o nevýhradnom obchodnom zastúpení, dňa 02.02.2006 bola uzatvorená zmluva
o spolupráci, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré obsahovali dohodu o výške zliav pre

jednotlivé stavebné materiály. V priebehu roku 2006, keď sa obchodná činnosť vďaka stavebnému
boomu rozvíjala, podmienky pôvodnej zmluvy už nevyhovovali aktuálnym pomerom a bola 27.11.2006
uzatvorená nová zmluva o spolupráci. Po uzatvorení zmluvy zo dňa 27.11.2006 sa už postupovalo len
podľa tejto zmluvy. Svedok si nepamätal, kto vypracoval a predložil návrh zmluvy zo dňa 27.11.2006a 02.02.2006. Podľa druhej zmluvy už nemusel odporca oznamovať jednotlivé nákupy, ale mesačne
celkové množstvo, druh tovaru, ktorý bol predaný držiteľom kariet. Bolo treba vytvoriť kontrolný
mechanizmus, aby mal navrhovateľ informácie o všetkých nákupoch, právne ošetrenie navrhla najprv

právnička navrhovateľa vo výške zmluvnej pokuty vo výške 1.000.000 Sk za každé porušenie povinnosti
oznámiť nákup s ohľadom na jednostrannú výhodu odporcu, keď v prípade porušenia tejto povinnosti,
by navrhovateľ nemohol fakturovať. Pri rokovania sa zúčastňovali pán Habdák a p. Bednár. S týmto
návrhom odporca nesúhlasil a navrhol percentuálny podiel za každé porušenie. Pod porušením zmluvy
navrhovateľ rozumel každé jednotlivé porušenie v tom ktorom mesiaci a tiež nepresnosť, ktorá sa

mala sankcionovať zmluvnou pokutou. Dohoda o zmluvnej pokute bola výsledkom spoločnej dohody.
Formuláciu článku 6 ods. 1 zmluvy chápal štatutárny zástupca navrhovateľa tak, v praxi, že pri 10
obchodoch, z ktorých bol obrat 100.000 Sk, jedenásty obchod nebol oznámený, takže si navrhovateľ
mohol uplatniť zmluvnú pokutu 3% zo 100 000 Sk ako obrat ako začiatku platnosti zmluvy o spolupráci.
Išlo o obrat z obchodov medzi účastníkmi za celé obdobie trvania zmluvy o spolupráci. Pre uplatnenie
zmluvnej pokuty podľa čl. 6 ods. 1 stačilo každé jednotlivé porušenie, nevyžadovalo sa porušenie

všetkých povinností uvedených v tomto článku.

Svedkyňa M., na pojednávaní dňa 20.10.2014 k veci uviedla, že je štatutárom odporcu od apríla 2011,
v spoločnosti pracuje od roku 2005, najskôr na pozícii ekonóm účtovník. Zo spolupráce s IG. mala
vedomosť o obsahu zmluvy o spolupráci s navrhovateľom, zmluva bola založená na províznom systému,

keď odporca vyplácal províziu z predaja tovaru. Obchod sa realizoval, provízie sa vyplácali, boli nejaké
problémy ohľadom systému spolupráce, bola pre odporcu nevýhodná, pretože predával prakticky za
nákupné ceny, preto sa T.. K. rozhodol, že zmluvu vypovie. Po tomto rozhodnutí bola odporcovi vyrubená
zmluvná pokuta, ktorú neuznal. Svedkyňa a aj pán K. jednoznačne chápali výpočet zmluvnej pokuty z
dosiahnutého vzájomného obratu z provízií počas obdobia celej spolupráce. Faktúry vrátila odporcovi

z dôvodu neoprávnenej fakturácie výšky zmluvnej pokuty, mysleli si tiež, že neboli splnené podmienky
uplatnenia zmluvnej pokuty. Zmluvu o spolupráci z 27.11.2006 pripravovala spoločnosť Barttrade. Výška
zmluvnej pokuty bola určite dohodnutá z obratu provízií, nie z odobratého množstva tovaru, takú zmluvu
by T. určite nepodpísal. Svedkyňa bola účastná interných rokovaní len v prípade, keď boli doručené
zmluvné pokuty, s T. hovorili, že tieto boli nesprávne a neoprávnene vystavené, keď odporca všetky

záväzky vyplatil.

Svedok T. na pojednávaní dňa 20.01.2015 uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o spolupráci aj
zo dňa 02.02.2006 aj 27.11.2006 bol na pozícii vedúceho predajne odporcu v Trnave, predmet
sporu pozná, nakoľko väčšina obchodov išla cez Trnavu. Obsah zmluvy v tom čase nevidel, ale

poznal zmluvné povinnosti, ktoré konzultoval s T.. Kontrola úplnosti zasielania dokladov navrhovateľovi
prakticky prebiehala priebežne. Nebol formálne upravený postup, niekedy sa to realizovalo telefonicky,
niekedy osobne. V hlavnej sezóne sa stávalo, že sa opomenul niektorý doklad poslať, keďže prebehlo
množstvo obchodov, ale vždy na telefonickú výzvu sa doklad dohľadal a spoločnosti sa zaslal. Pán
Bednár informoval, že v zmluve sú dohodnuté sankcie, bolo treba porušiť niekoľko povinností súčasne,

ale zo strany odporcu nikdy nenastala situácia, že by úmyselne chcel poškodiť partnera. Po uplatnení
zmluvnej pokuty celá situácia vznikla tak, že navrhovateľ začal výstavbu rodinných domov a zakúpil
materiál, pezinskú tehlu v objeme cca 800.000 Sk a následne vystavil faktúry na zmluvnú pokutu s
týmto objemom, ktorú chcel započítať na cenu odobratého tovaru. Zmluvnú pokutu odporca neuznal aj
z dôvodu, že bolo potrebné porušiť viac povinností. Ing. Bednár na to upozorňoval, išlo o zatajovanie

bločkov, preberanie zákazníkov. Celá schéma obchodovania bola vymyslená zo strany navrhovateľa, aj
zmluvy vypracovával navrhovateľ.

Svedok IW. na pojednávaní dňa 20.01.2015 uviedol, že v súčasnosti je obchodným riaditeľom
spoločnosti odporcu, v roku 2006 bol vedúcim predaja. Model spolupráce spočíval v tom, že navrhovateľ

malsprostredkovaťzákazníka,ktorémuodporca predalstavebnýmateriálazisknavrhovateľabolrozdiel
medzi cenami, ktoré odporca poskytol navrhovateľovi a predajnou cenou pre koncového zákazníka,
čo navrhovateľ fakturoval na základe predložených bločkov. Svedok pri vzniku zmluvného vzťahu
zabezpečoval obchodnú časť zmluvy, teda vypracovanie spôsobu poskytovania zliav. Zúčastnil sa
osobne dvoch, troch rokovaní, zúčastnil sa rokovania, ktoré sa týkalo zmluvných pokút. Pôvodný

návrh zo strany navrhovateľa nebol akceptovaný, pretože zmluvné pokuty boli navrhnuté v neprimerane
vysokej výške (išlo o milióny v SKK). Ako to potom bolo zazmluvnené si už nepamätá. Má vedomosť o
tom, ako postupoval odporca po doručení pokuty, nakoľko podľa vyjadrení T., a bol to aj názor svedka,postup bol nehorázny, myslí tým výšku pokút, ktorá vyplývala z iného výpočtu, a to z dosiahnutého
obratu nie medzi účastníkmi, ale z obratu medzi zákazníkmi od BARTTRADE a STAVMAT.

Svedok P. na pojednávaní dňa 17.03.2015 uviedol, že v rozhodnom období bol štatutárnym zástupcom
navrhovateľa. Zo začiatku spolupráca medzi účastníkmi fungovala. Potom mal navrhovateľ indície,
že niektoré prevádzky neohlasovali odobratie určitého množstva tovaru. Obsah zmluvy si nepamätá,
dojednával ju s pánom C. a za druhú stranu to bol pán K., ktorý už nežije. Nepamätá si, kto znenie
zmluvy navrhoval.

Navrhovateľ v záverečnom zhrnutí vykonaného dokazovania vyhodnotil vykonané dokazovanie s
poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu a citoval výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa P.
na pojednávaní dňa 20.10.2014, a svedkov M., T., T. a P.. Podľa názoru navrhovateľa bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že úmyslom navrhovateľa bolo sankcionovať dohodnutou zmluvnou pokutou
každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti bez toho, aby tieto povinnosti vymenované v čl. 6 bod

1 museli byť porušené kumulatívne, čo vyplýva nielen z výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa,
ale predovšetkým z tej skutočnosti, že odporca po vyfakturovaní zmluvných pokút nikdy nespochybnil
právo vyfakturovať zmluvnú pokutu za každé jednotlivé porušenie povinnosti, ale spochybnil iba spôsob
výpočtu výšky zmluvných pokút. Pokiaľ ide o výklad časti ustanovenia, ktoré upravuje spôsob výpočtu
výšky zmluvnej pokuty, pri takomto výklade by odporca nemusel oznámiť žiadny obchod, navrhovateľovi

by nevznikla žiadna provízia, a teda nebolo by z čoho vypočítať výšku zmluvnej pokuty. Skutočnosť,
že odporca chápal znenie o výpočte zmluvných pokút rovnako ako ich vysvetľuje navrhovateľ je podľa
názoru navrhovateľa zrejmá aj z toho, že už v podanom odpore presne opisuje postup, ako navrhovateľ
výšku vyfakturovaných zmluvných pokút vypočítal. Navrhovateľ má za to, že dohoda o zmluvnej pokute
bola platne uzavretá, nakoľko pri výklade tejto dohody je potrebné postupovať v súlade s ust. § 266 ods.

1,2 a 3 Obchodného zákonníka, keď rozhodujúci kritériom pre výklad právnych úkonov je význam vôle,
ktorú Obchodný zákonník uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Z predložených listín a výpovedí
bolo preukázané, že pri uzavretí zmluvy nebol odporca v znevýhodnenej situácii vzhľadom na jeho
postavenie na trhu a mal možnosť sa k zmluvným ustanoveniam vyjadriť, upraviť ich alebo pozmeniť;
zo strany odporcu došlo k opakovanému neplneniu zmluvnej povinnosti sankcionovanej zmluvnou

pokutou a nedošlo k náprave ani po opakovaných žiadostiach o nápravu zo strany navrhovateľa;
následne došlo k vystaveniu faktúr ktorými boli vyúčtované zmluvné pokuty; odporca nemal záujem riešiť
otázku vyúčtovaných zmluvných pokút mimosúdnou cestou, a tiež že opakovaným neplnením zmluvnej
povinnosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa, v podstate spôsobilo aj ukončenia spolupráce
s tým, že navrhovateľovi sa nevrátili ani priame náklady, ktoré mal pri vytvorení projektu, ktorý priniesol

odporcovi značný zisk. Preto žiadal, aby súd návrhu vyhovel.

Odporca v záverečnom zhrnutí namieta platnosť dojednania o zmluvnej pokute a tvrdí, že nárok
na zmluvnú pokutu navrhovateľovi nevznikol. Podľa názoru odporcu nie je „vzorec zmluvnej
pokuty“ dojednaný jednoznačne, preto je takáto dohoda absolútne neplatná, a to pre neurčitosť a

nezrozumiteľnosť právneho úkonu, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi a poctivými obchodným stykom.
V čl. 6 bod 1 zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006 nie je definovaný pojem „obrat“ a
konaní ani na základe doplnenia dokazovania nedospeli k jednoznačnej definícii. Nie je určené, či
ide o obrat odporcu alebo navrhovateľa, aký súhrn príjmových a výdavkových položiek tvorí obrat
a pod. Podľa výkladu odporcu „obrat“ má byť chápaný ako vzájomný obrat zmluvných strán a má

predstavovať províziu navrhovateľa dosiahnutú zo spolupráce s odporcom (STAVMAT STAVEBNINY,
s.r.o.), nie celkový obrat odporcu (STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o.). V čl. 6 bod 1 zmluvy nie je definované
obdobie, zaktorésaobratvyhodnocuje.Zmluvnévymedzenieobdobiaslovnýmspojením„obratdovtedy
dosiahnutý“ nijako neurčuje začiatok a už vôbec neurčuje koniec obdobia rozhodného pre výpočet
obratu. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto zmluvného dojednania ilustruje aj samotné správanie

navrhovateľa, ktorý vo faktúrach vypočítal zmluvnú pokutu z obratu do momentu, kedy mal odporca
podľa novej zmluvy splniť svoju oznamovaciu povinnosť (t.j. do splatnosti oznamovacej povinnosti), ale
vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2009 (str. 2 hore) uvádza, že pri výpočte zmluvnej pokuty
použil obrat dosiahnutý do vyčíslenia zmluvnej pokuty (t.j. vystavenie faktúry). Absolútnu neplatnosť
dohody o zmluvnej pokute odôvodňuje aj jej rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

Podľa ustálenej judikatúry neprimerane vysoká zmluvná pokuta v porovnaní s výškou zabezpečenej
povinnosti nemôže byť platná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil
zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením povinnosti včas oznámiť zrealizovaný obchod (t.j. predložiť
účtenku), za ktorý navrhovateľovi vyplývali dohodnutá provízia. Navrhovateľ však pri určení výškyzmluvnej pokuty mylne bral do úvahy sumu zodpovedajúcu zrealizovanému obchodu, a nie sumu
zodpovedajúcu provízii, ktorá nebola navrhovateľovi včas zaplatená. Príkladmo odporca poukazuje na
vyúčtovanie zmluvnej pokuty, podľa faktúry č. 469/2007, ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi

zmluvnú pokutu v sume 114.707,-Sk, pričom navrhovateľ na tejto faktúre uviedol, že mu nebola
predložená účtenka UC 17-7915/2007, z ktorej mal nárok na províziu v sume 8,35 Sk. V dôsledku
takto uplatnenej zmluvnej pokuty si navrhovateľ vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 1.373.739,88%
násobne vyššej výške ako bol nárok na províziu. Za rozporné s dobrými mravmi tiež odporca považuje
konanie navrhovateľa, ktorý najprv od odporcu odobral tovar v hodnote cca 23.457,83 €, za ktorý

odporcovinezaplatildohodnutúkúpnucenuavzápätívystavilodporcovifaktúrynazmluvnúpokutu,ktoré
započítalsfakturovanoucenoutovaru.Takétokonanianavrhovateľamožnopovažovaťzaprinajmenšom
špekulatívne. V čl. 4 zmluvy sú dohodnuté 3 povinnosti odporcu: v odseku 1 - povinnosť poskytovať
navrhovateľovi províziu, v odseku 2 - povinnosť informovať navrhovateľa o zmenách cien a v odseku
3 - povinnosť oznamovať navrhovateľovi množstvo, druh a cenu tovaru predaného držiteľom kariet,
avšak zo strany odporcu nepochybne nedošlo k porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2

tohto článku novej zmluvy. Zo znenia čl. 6 ods. 1 zmluvy („Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade
porušenia povinnosti záujemcu uvedenej v článku 4. v článku 5 ods. 2. ods. 3, ods. 6. ods. 7 a ods. 8
písm. a/je záujemca povinný..." ) Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre uloženie zmluvnej pokuty podľa
tohto bodu zmluvy je potrebné kumulatívne porušiť v ňom menované zmluvné ustanovenia, nakoľko
textácia nie je formulovaná tak, že by šlo o exemplifikatívny výpočet, resp. absentuje spojenie „v prípade

porušenia ktorejkoľvek z povinností....“ S ohľadom na uvedené máme za to, že ak by aj dojednanie o
zmluvnej pokute bolo platné, navrhovateľovi by na zmluvnú pokutu vôbec nevznikol nárok. Navrhuje
aby súd aplikoval v prejednávanej veci ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Pre prípad, že by sa
súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, namieta výšku uplatneného nároku navrhovateľa na
zmluvnú pokutu (ktorá je aktuálne predmetom tohto sporu v sume 18.583,75 €) ako za neprimerane

vysokú a žiada súd, aby uplatnil svoje moderačné právo.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,

a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 643 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať
záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca
je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre

uzavretie tejto zmluvy.

Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len
zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku
1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,

ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý
sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý mu mal vzniknúť
z dôvodu porušenia čl. 4 bod 3 Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2007 odporcom, podľa
ktorého sa zaviazal oznamovať zabezpečovateľovi pravidelne a pravdivo, najneskôr do piateho dňa

nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, celkové množstvo, druh a cenu tovaru
predaného držiteľom kariet v priebehu príslušného kalendárneho mesiaca. Predmetom konania a
rozhodovaniavmeritevecisúdupovráteníveciodvolacímsúdomostaluplatnenýnároknavrhovateľana
zaplatenie 18.583,78 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 18.583,78 € od 17.10.2007
do zaplatenia a zo sumy 27.732,99 € od 17.10.2007 do 31.10.2007.

Navrhovateľ s odporcom uzatvorili písomnú Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2007 ako
nepomenovanú zmluvu v súlade s § 269 Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §
642 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko jej predmetom bolo sprostredkovanie služieb v prospech
odporcu, za čo sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú províziu. Súd nevychádzal pri

právnom posúdení veci zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 uzatvorenej na dobu neurčitú
s identickým predmetom zmluvy, keď zo zhodného tvrdenia účastníkov, ako aj z výsluchu svedkov
vyplynulo, že táto zmluva síce nebola formálne medzi účastníkmi ukončená, ale vzájomná spolupráca v
rozhodnom období prebiehala na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2007 a zmluva
o spolupráci zo dňa 02.02.2006 sa stala fakticky obsolentnou.

Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave Uznesením č.k.
2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014, zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 540 až 545
Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú
pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej

pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na
princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnostinezavinil(§545ods.3Obč.z.),Obchodnýzákonníkuprednostňujeprincípzodpovednostibez
ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch
úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať

výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti
je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je
podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá,
treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou

podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k porušeniu povinnosti odporcu prišlo, spor bol len vo vyhodnotení,
či išlo o úmyselné a opakované porušenie ako tvrdí navrhovateľ, alebo nedbanlivostné porušeniespočívajúce v zlyhaní ľudského faktora, ako tvrdí odporca, čo je však s ohľadom na objektívny charakter
uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti v obchodno-záväzkových vzťahoch bez
ohľadu na zavinenie, irelevantné.

Dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá v čl. 6 ods. 1 veta prvá, kde sa zmluvné strany dohodli, že
v prípade porušenia povinnosti záujemcu uvedenej v článku 4, v článku 5. ods. 2, ods. 3, ods.6, ods. 7
a ods.8 písm. a) je záujemca povinný zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej
sa 3 % z celkového obratu dovtedy dosiahnutého.

Súd po právnom posúdení dohody o zmluvnej pokute dospel k záveru, že formulácia zmluvného
dojednania neumožňuje určite a zrozumiteľne vysloviť, za aké porušenie zmluvnej povinnosti a v akej
výške si zmluvné strany zmluvnú pokutu dojednali :
- či sa zmluvná pokuta ukladá za kumulatívne porušenie v ustanovení uvedených zmluvných povinností
záujemcu - odporcu (teda porušenie povinností odporcu uvedených vo všetkých vymenovaných

článkoch zmluvy - keďže je medzi vymenovaniami uvedená spojka „ a“) alebo každé jednotlivé
porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti,
- či pojem „obrat“ účastníci chápu ako vzájomný obrat zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (teda
obrat provízií za určité obdobie), alebo celkový obrat navrhovateľa z obchodov sprostredkovaných
odporcom (teda obrat z obchodov medzi odporcom a zákazníkmi), či celkový obrat odporcu bez ohľadu

na to, či bol dosiahnutý pričinením navrhovateľa,
- aký obrat je pre výpočet zmluvnej pokuty podstatný (či ročný, mesačný, denný a pod.),
- aké časové obdobie ohraničené jeho začiatkom a koncom je vyjadrené slovami „obrat dovtedy
dosiahnutý“, t.j. kedy začína a kedy končí obdobie rozhodné pre výpočet zmluvnej pokuty.

Súd teda v prejednávanej veci vykonal dokazovanie na zistenie vôle účastníkov vo vyššie uvedených
sporných otázkach dohody o zmluvnej pokute.

V prípade spornej otázky, či sa zmluvná pokuta ukladá za kumulatívne porušenie v ustanovení
uvedených zmluvných povinností záujemcu, odporcu (teda porušenie povinností odporcu uvedených

vo všetkých vymenovaných článkoch zmluvy, keďže je medzi vymenovaniami uvedená spojka „ a“) ,
alebo každé jednotlivé porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, súd dospel k záveru, že zmluvnú
pokutu mali účastníci vôľu dojednať pre každé jednotlivé porušenie povinnosti odporcu v článku 4, v
článku 5. ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 7 a ods.8 písm. a). Z výsluchov svedkov vyplynulo, že zhodne
ako dôvod uvádzajú porušenie ohlasovacej povinnosti odporcu o realizovaných nákupoch držiteľov

kariet. Napokon ani z predloženej písomnej korešpondencie účastníkov nejako nevyplývalo, že by
odporca namietal nedôvodnosť uplatnenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že neporušil kumulatívne všetky
vymenované zmluvné povinnosti. V tejto časti dojednania preto aplikáciou § 226 ods. 3 Obchodného
zákonníka súd dospel k záveru, že z následného správania strán je možné ustáliť, že strany prejavili
vôľu dojednať zmluvnú pokutu pre každé jednotlivé porušenie zmluvných povinnosti uvedených v čl. 6

ods. 1 veta prvá.

Spoukazomna§266ods.2Obchodnéhozákonníka,výrazypoužívanévobchodnomstykusavykladajú
podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Súd skúmal s ohľadom na výpovede
účastníkov a svedkov obsah pojmu „obrat“. V obchodnom styku je pojem obrat definovaný zákonom o

účtovníctve č. 431/2002 Z.z., keď podľa § 2 ods. 15 sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované
z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy
po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako
sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Predchádzajúca právna úprava zákonom o účtovníctve
č. 563/1991 Zb. v § 20 ods. 2 písm. b) čistý obrat definovala ako tržby z predaja výrobkov, tovarov

a z poskytovania služieb. Medzi účastníkmi však nebolo ani použitím výkladových pravidiel možné
jednoznačne zistiť, či pojem obrat mal znamenať obrat zo vzájomného vzťahu medzi účastníkmi (čo by
svedčilo aj zabezpečovanej povinnosti, ktorou je provízia patriaca navrhovateľovi zo sprostredkovaných
obchodov pre odporcu), alebo celkový obrat navrhovateľa z obchodov sprostredkovaných odporcom
(teda obrat z obchodov medzi odporcom a zákazníkmi). Rovnako zmluva nijako nedefinuje, či pojem

obrat je chápaný sumou netto, alebo brutto. Pojem obrat v ekonomickej praxi je súhrnná suma z
predaja statkov a služieb, ktorú istý hospodársky subjekt dosiahol v priebehu daného obdobia, vyjadrená
realizačnou cenou, ide o celkové tržby spoločnosti, výnos z predaja, znížený o zľavy. Súd dospel k
záveru, že pokiaľ ako tvrdí navrhovateľ, účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť kontrolnýmechanizmus pre výpočet nároku na províziu, potom by logicky obrat mal vychádzať z obratu plnenia
medzi účastníkmi navzájom (suma provízií). Obrat odporcu by mal byť potom špecifikovaný tak, aby
bolo zrejmé, že ide o celkový obrat dosiahnutý z obchodov uzatvorených odporcom s jeho zákazníkmi

sprostredkovanými navrhovateľom ( nie všetkými zákazníkmi), alebo by príslušné ustanovenie bolo
doplnené dovetkom, že ide o obrat z predaja tovaru predaného držiteľom kariet. Ak by strany postupovali
podľavýkladunavrhovateľa,základomprevýpočetzmluvnejpokutybybolcelkovýobratodporcu,tedaaj
so vzťahov so zákazníkmi, ktorých navrhovateľ nesprostredkoval. Z formulácie dojednania nie je možné
zistiť úmysel účastníkov, ani skutočnosť, či úmysel toho - ktorého účastníka bol druhej strane známy,

rovnako výraz obrat používaný v obchodnom styku v prejednávanej veci neumožňujú jednoznačný
výklad vôle, či pre účely základu pre výpočet zmluvnej pokuty ide vzájomný obrat zo zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi (teda obrat provízií za určité obdobie), alebo celkový obrat navrhovateľa z obchodov
sprostredkovaných odporcom (teda obrat z obchodov medzi odporcom a držiteľmi kariet). Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, navrhovateľ počas celej doby spolupráce zmluvnú pokutu neuplatnil, stalo
sa tak až po ukončení zmluvy o spolupráci odporcom a po predchádzajúcom odobratí tovaru, ktorého

kúpnu cenu navrhovateľ odporcovi neuhradil, preto súd nemohol vychádzať pri výklade vôle ani z praxe,
ktorú by strany medzi sebou zaviedli a dohoda je v tejto časti neurčitá a nezrozumiteľná.

Rovnako súd dokazovaním zisťoval, aký obrat mal byť základom pre výpočet zmluvnej pokuty podstatný
(či ročný, mesačný, denný a pod.), s čím súvisí ustálenie spornej otázky, aké časové obdobie ohraničené

jeho začiatkom a koncom je vyjadrené slovami „obrat dovtedy dosiahnutý“, t.j. kedy začína a kedy končí
obdobie rozhodné pre výpočet zmluvnej pokuty. Súd zisťoval, či vôľou strán bolo dojednať začiatok
obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty od uzatvorenia Zmluvy o spolupráci dňa 27.11.2006,
alebo prvého dňa v mesiaci v ktorom prišlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti ( táto je viazaná na
mesačný interval), a vôľu strán určujúcu dohodnutý koniec obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej

pokuty : či ide o okamih uplatnenia zmluvnej pokuty, alebo koniec obdobia je okamihom porušenia
oznamovacej povinnosti.

Otázka začiatku obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty podľa názoru súdu nebola
medzi účastníkmi sporná, z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené, že pre začiatok obdobia

relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty, je začiatok spolupráce účastníkov na základe zmluvy zo
dňa 27.11.2006. Sporným však ostal koniec relevantného obdobia, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že
toto obdobie sa má rozumieť do porušenia povinnosti. Pokiaľ by ale zmluvné strany mali na mysli
obrat ku dňu porušenia povinnosti, okamihom porušenia povinnosti je prvý dňa omeškania s plnením
oznamovacejpovinnostivtom-ktorommesiaci,tedašiestydeňvmesiaci.Navrhovateľvšakvofaktúrach

uvádza obrat zisťovaný k piatemu dňu, teda dňu predchádzajúcemu okamihu porušenia povinnosti
odporcu, zároveň vo vyjadrení k odporu uvádza, že ide o obrat ku dňu uplatnenia zmluvnej pokuty.

Ani vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov a svedkov, ktorý boli činný pre účastníkov v
rozhodnom období, sa nepodarilo súdu zistiť vôľu strán vo vyššie uvedených sporných otázkach

dojednania o zmluvnej pokute, keď výsluchy účastníkov a svedkov viedli k rôznym záverom. Štatutárny
zástupca navrhovateľa T. pod porušením zmluvy rozumel každé jednotlivé porušenie v tom ktorom
mesiaci a tiež nepresnosť, ktorá sa mala sankcionovať zmluvnou pokutou, obrat z obchodov medzi
účastníkmi za celé obdobie trvania zmluvy o spolupráci, pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 6
ods. 1 stačilo každé jednotlivé porušenie, nevyžadovalo sa porušenie všetkých povinností uvedených

v tomto článku, svedkyňa T. uviedla, že základom pre výpočet zmluvných pokút bol obrat všetkých
klientov(zvýpovedeniejejasné,čivšetkýchklientovodporcu,alebosprostredkovanýchklientov)kudňu
porušenia zmluvy, podľa svedkyne M. sa vypočítava zmluvná pokuta zo vzájomného obratu z provízií
počas obdobia celej spolupráce, výška zmluvnej pokuty bola určite dohodnutá z obratu provízií, nie
z odobratého množstva tovaru, svedok K. uviedol, že bolo potrebné pre uplatnenie zmluvnej pokuty

porušiť niekoľko povinností súčasne, svedok I. uviedol že výška pokút uplatnených navrhovateľom
vyplývala z iného výpočtu, a to z dosiahnutého obratu nie medzi účastníkmi, ale z obratu medzi
zákazníkmi a STAVMAT-u, svedok Bičiar, ktorý podpisoval zmluvu za navrhovateľa, si okolnosti a obsah
dojednaní nepamätal. Súd nevykonal z objektívnych dôvodov dokazovanie výsluchom T., štatutárneho
zástupcu odporcu rozhodnom čase, ktorý podpisoval Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 a Zmluvu

o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006, nakoľko v priebehu konania zomrel.

S poukazom na uvedené potom súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute nebola dojednaná
určite a zrozumiteľne. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute jednoznačne nevyplýva výška zmluvnejpokutyanispôsobjejurčeniaatútovaduprávnehoúkonusanepodarilozhojiťaniaplikáciouvýkladových
pravidiel v § 266 Obchodného zákonníka. Súd preto vyhodnotil pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
dohodu o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako neplatne dojednanú. Napriek

tvrdeniu navrhovateľa, že zmluva bola výsledkom konsenzu, z vyjadrení samotného navrhovateľa, ako
aj jeho štatutárneho zástupcu vyplynulo, že návrh zmluvy predložil navrhovateľ, uvedené vyplynulo aj
výpovede svedka Bičiara, preto súd s poukazom na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka sporné
ustanovenie vykladal na ťarchu navrhovateľa.

Pre úplnosť posúdenia súd ďalej uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou odporcu aj o neplatnosti
dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi, keď dohoda nijako neodôvodňovala výšku
zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Súd sa stotožnil s odporcom, že zmluvná
pokutavyúčtovanáfaktúrouč.469/2007vsume114.707SkzanepredloženieúčtenkyUC17-7915/2007,
z ktorej nárok na províziu predstavuje 8,35 Sk, je neprimeraná v značnom rozsahu, pričom výška
zmluvnej pokuty uplatnená navrhovateľom predstavovala sumu vo výške 1.373.739,88 % násobne

vyššiu výške nároku na províziu z tohto obchodu. Takáto výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom, nezohľadňuje proporcionalitu zmluvného vzťahu účastníkov
a rovnosť účastníkov v obchodno-záväzkových vzťahoch. Bez významu potom nie je ani okolnosť,
ktorú navrhovateľ v konaní nesporoval a ktorá vyplýva aj z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava
spis. zn. 15Cb/13/2009, že navrhovateľ najskôr odobral od odporcu tovar v celkovej sume 741.443,60

Sk (24.611,42 €) pohľadávku odporcu z titulu kúpnej ceny splatnú v mesiaci október 2007 nezaplatil
a následne si 29 faktúrami vystavenými dňa 02.10.2007 uplatnil zmluvné pokuty v celkovej výške
50.586,11 Eur (1.523.957 Sk), ktorých zápočtom voči pohľadávke odporcu mal v úmysle vyhnúť sa
splneniu svojej povinnosti zo záväzku. Výkon práva zo sporného zmluvného dojednania by bol v takomto
prípade v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto by ani v prípade záveru o platnosti

dohody o zmluvnej pokute s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka, nepožíval právnu ochranu.

Súd sa nezaoberal a nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom za účelom
preukázania ním tvrdenej škody spočívajúcej v nákladoch navrhovateľa na projekt SPB, nakoľko mal
za to, že s ohľadom na predmet sporu je posudzovanie výšky nákladov na projekt ktoréhokoľvek z

účastníkov irelevantné. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý je dojednaný pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti nezávisle od skutočnosti, či oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti vznikne alebo nevznikne škoda. Súd má za to, že nie je možné sa bez ďalšieho dokazovania
stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že mu vznikla škoda vo výške skutočnej škody 2.983.589,58,-
Sk (ako náklady navrhovateľa vynaložené na projekt „SPB“, ktoré nepriniesli očakávaný finančný

efekt v dôsledku porušenia povinností zo strany odporcu) a ušlého zisku predpokladaného vo výške
300.000.000,-Skprávevpríčinnejsúvislostisporušenímpovinnostiodporcu,zaktorévyúčtovalzmluvné
pokuty uplatnené v konaní. Pre rozhodnutie v merite veci s ohľadom na konštrukciu zmluvnej pokuty
a záver o neplatnosti zmluvného dojednania súd nepovažoval dokazovanie v naznačenom smere za
účelné a hospodárne.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. Navrhovateľ
mal v konaní plný neúspech, odporca plný úspech, odporca má preto právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi.

Pre určenie výšky náhrady trov prináležiacich odporcom, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
- odmena advokáta, súd aplikoval § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát

vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 15 úkonov právnej pomoci
podľa ust. § 10 ods. 1, 2 vyhlášky 655/2004 Z.z., a to :

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.01.2009 vo výške 526,13 €
- písomné podanie - vyjadrenie k odporu dňa 06.02.2009 vo výške 526,13 €
- písomné podanie dňa 14.05.2010 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 24.03.2010 vo výške 526,13 €

- účasť na pojednávaní dňa 15.06.2011 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 09.12.2011 vo výške 526,13 €
- písomné podanie dňa 20.12.2011 vo výške 453,09 €
- písomné podanie dňa 07.02.2012 vo výške 226,55 €
- písomné podanie dňa 16.02.2012 vo výške 453,09 €

- účasť na pojednávaní dňa 04.08.2014 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.10.2014 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.01.2015 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015 vo výške 453,09 €

spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 7.081,09 €.

Súd k priznaným úkonom právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa režijný paušál podľa
§ 16 vyhlášky takto :

- 2 x 6,95 € za priznané úkony v roku 2009
- 2 x 7,21 € za priznané úkony v roku 2010
- 4 x 7,41 € za priznané úkony v roku 2011
- 2 x 7,63 € za priznané úkony v roku 2012

- 2 x 8,04 € za priznané úkony v roku 2014
- 3 x 8,39 € za priznané úkony v roku 2015

spolu režijné paušály vo výške 114,47 €.

Za úkony právnej služby vrátane režijného paušálu 7.195,56 € (7.081,09 € + 114,47 €) + 20 %
DPH = 8.634,67 €

V prípade uplatnenej náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu z
miesta sídla advokáta ( Vodná 20, Nitra) do sídla súdu ( Malacky) osobným motorovým vozidlom 80 min.,

preto navrhovateľovi patrí náhrada za cestu na pojednávania dňa 24.03.2010, 15.06.2011, 09.12.2011,
04.08.2014, 20.10.2014, 20.01.2015, 17.03.2015, 20.05.2015 v rozsahu 40 začatých polhodín, z toho
za rok 2010 2 x 12,02 €, za rok 2011 8 x 12,35 €, za rok 2014 12 x 13,40 €, za rok 2015 18 x 13,98 €.

spolu náhrada za stratu času 535,28 € + 20% DPH = 642,34 €.

Ďalej právny zástupca navrhovateľa si uplatnil hotové výdavky - cestovné náklady za použitie osobného
motorového vozidla za účelom účasti na pojednávaní ( Nitra - Malacky a späť 135 km 2 x, t.j. 270 km)
podľa § 16 vyhlášky 655/2004 Z.z., ktoré súd priznal tak ako si ich právny zástupca vyúčtoval t.j. v
nasledovnej štruktúre a výške :

- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na
pojednávaní dňa 09.12.2011, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva
benzín 95 N á 1,456 €/1
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na

pojednávaní dňa 04.08.2014, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva
benzín 95 N á 1,481 €/1- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na
pojednávaní dňa 20.10.2014, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva
benzín 95 N á 1,445 €/1

- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na
pojednávaní dňa 20.01.2015, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva
benzín 95 N á 1,252 €/1
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na
pojednávaní dňa 17.03.2015, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva

benzín 95 N á 1,286 €/1.
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na
pojednávaní dňa 20.05.2015, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva
benzín 95 N á 1,358 €/1.

spolu hotové výdavky 469,90 €.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeprávnyzástupcajeplatiteľomDPH,zvyšujesaodmenaanáhradyadvokáta
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

Trovy, ktoré v konaní vznikli navrhovateľovi pozostávajú z trov konania vo výške 4.149,50 € ( súdny

poplatok za odpor vo výške 3.035 €, súdny poplatok za odvolanie vo výške 1.114,50 €) a právneho
zastúpenia zvýšené o DPH vo výške 9.746,91 € ( 8.634,67 € + 642,34 € + 469,90 €), ktorých náhradu
súd priznal voči odporcovi tak, že odporca je povinný nahradiť ich navrhovateľovi na účet jeho právneho
zástupcu, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)