Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010194
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114010194.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného Z.. F. O.,

pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.04.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Z.. F. O. F. Y. N. T. O. R. Č., narodený XX.XX.XXXX v E.H. W.,
trvale bytom K. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 29.04.2013, v čase od 08:05 hodiny do 08:20 hodiny, v priestoroch Obvodného oddelenia
Policajného zboru v E. W. spísal dva záznamy o podaní vysvetlenia podľa § 60 odsek 2 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, v ktorých uviedol nepravdivé skutočnosti, že osoby T. H., narodená
XX.XX.XXXX a Ľ. K., narodený XX.XX.XXXX sa dňa 29.04.2013 dostavili na Obvodné oddelenie

Policajného zboru E. W. k podaniu vysvetlenia a priznali sa k spáchaniu priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mali
dopustiťdňa03.04.2013vdopoludňajšíchhodináchpreddomomčísloXXvobciE.tým,žemalivulgárne
nadávať O. K. z dôvodu, že vypúšťala vodu z pivnice na cestu, ktorá potom stekala na pozemok T. H.,
pričom však T. H. a Ľ. K. žiadne výpovede v uvedený deň v danej veci na útvare Policajného zboru v E.
W. nevykonali a ani žiadny príslušník z Obvodného oddelenia Policajného zboru v E. W. nevykonali a
ani žiadny príslušník z Obvodného oddelenia Policajného zboru v E. W. ich nijakým spôsobom v tento,
ani iný deň, k danej veci nevyťažoval a ani nevypočúval, v dôsledku čoho boli T.Ľ. H. a Ľ. K. rozkazmi

sp.zn.:Pk-1151/2213/A/2013/16129-BfaPk-1152/2213/A/2013/16129-Bf vydanýmiObvodnýmúradom
v Nitre dňa 17.06.2013 uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola im uložená sankcia
- pokarhanie, pričom tieto konania boli následne správnym orgánom Obvodného úradu Nitra pod sp.
zn.: Pk-1152/2213/A/2013/16129-Bf a Pk-1151/2213/A/2013/16129-Bf dňa 07.08.2013 v zmysle § 76
odsek 1 písmeno c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené, čím konal v hrubom rozpore s
ustanovením § 48 odsek 3 písmeno a), písmeno i) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej
polície v platnom znení,

t e d a :

v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonal svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

t ý m s p á c h a l :prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný

trest vo výmere 1.500,- (jedentisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 2Pv 706/13/4403, podanej na Okresný súd
Nitra (ďalej len „súd“) dňa 18.02.2014, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému Z.. F. O. a na
hlavnom pojednávaní v dňoch 04.12.2014, 12.02.2015 a 07.04.2015 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkov T. H., Ľ. K., W. X. F. O. K., ako i prečítaním listinných dôkazov a tiež

oboznámením ostatného spisového materiálu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Z.. F. O., na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2014 vypovedal, že dňa 03.04.2013 v čase
od 08.00 do 10.00 hod. volala na políciu svedkyňa O. K., ktorá uviedla, že jej susedia jej robia problémy
v medziľudských vzťahoch. Preto on spoločne s kolegom svedkom W. X. prišli do Ž., kde ich čakala
O. K. a uviedla im, že svedok Ľ. K. a svedkyňa T. H. jej vulgárne nadávali a Ľ. K. mal zároveň hodiť
drevo na jej pole. W. X. spísal poznámky s oznamovateľkou O. K. a on vypočul T. H.. T. H. jemu uviedla,

že s O. K. sú susedy, že majú s ňou problémy, pretože vypúšťa vodu z pivnice na ulicu a oni majú
z toho podmočené pivnice, a že Ľ. K. nie je doma, pretože niekam odišiel. Následne sa spoločne s
W. X. vrátili na policajné oddelenie, kde mu W. X. odovzdal poznámky spísané s O. K. a on spísal
záznam o podaní oznámenia. So spísaným oznámením sa vrátil ešte v ten istý deň do Ž. za O. K.,
ktorá mu oznámenie vlastnoručne podpísala. Približne v polovici apríla 2013 sa vrátil do Ž., kde mu T. H.

uviedla, že Ľ. K. je odcestovaný v I.. Obžalovaný uviedol, že nechcel spôsobovať Ľ. K. zbytočné výdavky
návratom na Slovensko len kvôli takejto banalite. Obžalovaný tiež uviedol, že síce bolo pravdou, že
spísal dva záznamy o podaní vysvetlenia, išlo však, podľa neho, len o administratívnu chybu, keď sa
pomýlil v dátume a v tom, že uviedol, že záznam bol spísaný na oddelení napriek tomu, že na mieste
priestupku boli spísané poznámky a potom na oddelení boli spísané záznamy. Obžalovaný poprel, žeby

chcel spôsobiť niekomu ujmu alebo sebe zadovážiť prospech.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že v deň podania oznámenia sa opakovane nepokúšal
kontaktovať Ľ. K., ani ho nikdy nevypočúval a ani s ním nespisoval žiadny záznam. Záznam, ktorý mal
byť vyhotovený z vyťažovania Ľ. K. v apríli 2013 bol vyhotovený na základe toho, že ho T. H. prosila, aby

nevolal Ľ. K. z I.. Obžalovaný vypovedal, že v zázname uviedol, že bol spísaný dňa 29.04.2013, pretože
mal dva alebo tri dni do ukončenia priestupkového konania, ale pritom sa pomýlil, pretože si nepozrel
záznam spísaný dňa 03.04.2013. V zázname tak mal uviesť deň 03.04.2013 a aj to že nevypočul T. H.
na oddelení. On sa do Ž. ešte vrátil, nakoľko si chcel overiť, či sa Ľ. K. medzičasom nevrátil domov.
Obžalovaný vypovedal, že v oznámení spísal len to, čo uviedla O. K. jeho kolegovi W. X. a dodatočne ju

dal podpísať oznamovateľke, aj keď to nebolo nevyhnutné. Obidva záznamy o podaní vysvetlenia spísal
dňa 29.04.2013, pričom pri T. H. sa pomýlil v dátume a mal tam byť správny dátum dňa 03.04.2013.
Obžalovaný si nepamätal, čo presne uviedol v záznamoch o podaní vysvetlenia a prečo záznam Ľ.U. K.
spísal tak ako by to vypovedal priamo sám Ľ. K., ale bolo tam uvedené to, čo mu uviedla T. H.. Pamätal
si však, že T. H. sa mu priznala k spáchaniu protiprávneho konania a zároveň potvrdila protiprávne

konanie Ľ. K..Súd následne postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného
z prípravného konania zo dňa 15.11.2013, kedy obžalovaný vypovedal, že po príchode do Ž. dňa

03.04.2013 sa skontaktoval s oznamovateľkou O. K. a nezisťoval, či boli doma T. H.Á. F. Ľ. K.. K
rozporom vo výpovedi z prípravného konania a výpoveďou urobenou na hlavnom pojednávaní sa
obžalovaný vyjadril, že to čo vypovedal v prípravnom konaní vyplynulo z toho, že keď bol vypočúvaný
bol v strese a nespomenul si na to, že bol na mieste s T. H. a že s ňou išiel pozrieť jej pivnicu premočenú
od vody. Podľa obžalovaného túto výpoveď mal vedieť potvrdiť aj svedok W. X., s ktorým sa navzájom

informovali o vykonaných úkonoch.

Svedkyňa poškodená T. H., na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2014 vypovedala, že O. K. ich neustále
udávanapolíciínapriektomu,žetoniejepravda.Dňa03.04.2013nebolaonadoma,nakoľkojejmanžela
operovali na srdce v Bratislave a ona spoločne so zaťom Ľ. K. išli za ním do nemocnice a domov sa
vrátili až v noci. Uviedla tiež, že dňa 03.04.2013 vôbec s policajtmi nekomunikovala. V priebehu mesiaca

prišli dvaja policajti vyšetrovať, či Ľ. K. vyhodil dosky z hadice cez cestu. Svedkyňa im uviedla, že Ľ. K.
predmetné dosky vyhodil, pretože zavadzali autám, ktoré tade chodili. Svedkyňa vypovedala, že jeden
z policajtov bol u nich v dome, v pivnici, pozrieť ako mali podmočenú pivnicu kvôli O. K.. Svedkyňa
nevedela uviesť, či bol vtedy u nich obžalovaný, uviedla však, že nakoľko nebol jej zaťko Ľ. K. doma, dala
im na neho telefonický kontakt. Pred policajtmi svedkyňa nikomu nevolala, ale po ich odchode volala

niekomu z rodiny, aby im povedala, že policajti boli vyšetrovať dosky. Svedkyňa vypovedala, že policajti
boli u nich dvakrát. Prvýkrát v apríli 2013 ohľadne dosiek, kedy boli pozrieť aj jej pivnicu a druhýkrát dňa
07.11.2013, kedy ich zobrali na policajnú stanicu a vypočúvali ju, či bola niekedy vypovedať na polícii
na základe oznámenia O. K., ktorej mali so zaťom vulgárne nadávať, či udala zaťa a on ju. Potvrdila,
že voči rozhodnutiu, ktorý bolo uznaná vinnou z priestupku, ktorý mala spáchať voči O. K., sa odvolala

a následne to bolo všetko zrušené.

Svedok poškodený Ľ. K., na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2014 vypovedal, že bol O. K. obvinený, že
jej dňa 03.04.2013 nadával. Toto obvinenie sa však nezakladalo na pravde, nakoľko on dňa 03.04.2013
o 06.30 hod. odišiel do Bratislavy zobrať svokra z nemocnice a domov sa vrátil až okolo 17.00 hod..

Svedok tiež vypovedal, že rovnako nebolo pravdou, že na základe obvinenia O. K. bol dňa 29.04.2013
vypovedať na polícií a v rámci výpovede sa mal ku skutku priznať. Svedok uviedol, že koncom apríla bol
v L. na návšteve u kamaráta na jeden deň. Svedok uviedol, že je pravda, že dosky z ulice odhadzoval,
ale určite nie dňa 03.04.2013. On sa proti doručenému rozkazu odvolal, v dôsledku čoho sa konalo
ústne pojednávanie, na ktorom O. K. uviedla, že on jej dňa 03.04.2013 nenadával a celé obvinenie si

vymyslela a on uviedol, že on nebol na polícií vypovedať a ku skutku sa nepriznal. Polícia následne
rozhodla o jeho nevine.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v mesiaci apríl 2013 nebol vôbec kontaktovaný políciou a
nemalanivedomosť,žebybolajehosvokrakontaktovanápolíciou.Svedokobžalovanéhonepoznalana

hlavnom pojednávaní uviedol, že s ním nikdy nekomunikoval. Svokra mu povedala, že dala policajtom
svoje číslo, ale či im dala číslo aj na neho nevedel uviesť.

Svedok W. X., na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2015 vypovedal, že s obžalovaným boli kolegovia,
slúžievali spolu a poznal ho ako dobrého človeka a kamaráta. Koncom apríla 2013 boli spoločne

s obžalovaným privolaní ku konfliktu rodín K. a H. do Ž.. Oznamovateľka O. K. volala políciu z
dôvodu, že niekto odhodil drevá od hadice, ktorou odčerpávala vodu z pivnice. On spolu s obžalovaným
prišli na preverenie na miesto v doobednajších hodinách. Vec bola kvalifikovaná ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. On vypočul oznamovateľku a obžalovaného poslal vypočuť druhú stranu.
On si z výpovede oznamovateľky urobil písomné poznámky. Uviedol tiež, že obžalovaný sa rozprával

s nejakou staršou pani vo vedľajšom dome. Ako náhle on dokončil vyťažovanie oznamovateľky, čakal
približne 10 až 15 minút na obžalovaného v aute. Následne on svoje poznámky odovzdal obžalovanému,
nakoľko on mal predmetnú vec vybaviť ako „územák“ pre túto oblasť. Obžalovaný jemu uviedol, že pani,
ktorú vypočúval mu uviedla, že drevá od hadice odhodil jej zať, ktorý akurát odišiel preč. Zároveň mu
obžalovaný povedal, že bol ohliadnuť pivnicu, ktorá bola podmočená a zatečená, nakoľko im údajne

voda z hadice vtekala do pivnice. Priestupkové konanie bolo predložené na obvodný úrad, nakoľko
na základe zaužívaného postupu mali priestupok len objasňovať a nie o ňom rozhodovať. Svedok
zároveň uviedol, že spory pani K. a H. boli opakovane preverovať, ale nevedel uviesť, či tam bol
aj on osobne alebo tam bol len obžalovaný. Jeho presvedčenie, že predmetný skutok bol opätovnepreverovaný vyplýval z toho, že videl záznam o oznámení, ktoré podpísala oznamovateľka O. K.. K
postupu pri preverovaní priestupkov svedok uviedol, že na mieste priestupku si on robí poznámky, ktoré
potom spracuje, hneď má na to čas, do záznamu, ktorý spisuje v tretej osobe, zápisnicu spisuje v prvej

osobe a skutočnosti uvedené v zázname potvrdzuje policajt svojím podpisom. Následne majú byť strany
dodatočne zápisnične vypočuté. Svedok si však nepamätal, či bol pri podpisovaní záznamu o podaní
oznámenia O. K..

Svedkyňa O. K., na hlavnom pojednávaní dňa 07.04.2015 vypovedala, že asi 06.04.2013 ťahali pred

domom vodu z pivnice a suseda T. H. im za to nadávala slovami „Vy ste jebnutí, máme špinavý celý
dom“. Na to ona zavolala políciu. Keď prišli dvaja policajti, povedala im čo sa stalo a oni si spísali o
tom zápisnicu. Nevedela však uviesť, či jeden z tých policajtov bol obžalovaný. Svedkyňa uviedla, že
policajti si spísali poznámky do notesa a nič jej nedali podpísať. Ona najskôr hovorila s jedným a potom
s druhým policajtom. Podľa nej policajti v ten deň neboli u susedy, ale neskôr na druhý deň alebo o dva
dni tam asi boli.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že v ten deň o 10.00 - 10.30 hod. bola T. H. doma, ale jej zaťko
u nej nebol. Policajtom vraj oznamovala len to, že jej T. H. nadávala a nič iné neoznamovala. Policajti
sa držali stále pri sebe, najskôr vyťažovali ju na jej dvore a potom T. H. buď na dvore alebo vo vnútri.

Počas výpovede bol svedkyni predložený na nahliadnutie záznam o podaní oznámenia zo dňa
03.04.2013, pričom svedkyňa, po nahliadnutí, uviedla, že podpis na zázname nebol jej.

Následne bol oboznámený obsah záznamu o podaní oznámenia, vo vzťahu ku ktorému svedkyňa
uviedla, že skutok sa mohol stať, tak ako to bolo spísané v zázname, ale presne si to už nepamätala.

Napriek tomu sa jej však zdalo, že Ľ. K. odhodil drevá od hadice až o 2 - 3 dni neskôr, nie v ten deň
ako oznamovala Chrenovú. Keď prišli policajti preveriť jej oznámenie, drevo na hadici už nebolo. Trvala
na tom, že Ľ. K. odhodil drevo do jarku pri ich dome, ale jej brat dal toto drevo hneď naspäť na hadicu.
Svedkyňa vypovedala, že na Okresnom úrade v Zlatých Moravciach uviedla, že Ľ. K. jej nenadával, ale
nadával jej bratovi, zotrvala ale na tom, že jej nadávala T. H..

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Zo služobného záznamu zo dňa 05.11.2013 vyplývalo, že Pracovníkmi odboru boja proti korupcii a

organizovanej kriminalite UIS SKIS MV SR, bola operatívnou cestou získaná informácia smerujúca
k podozreniu zo spáchania trestného činu - prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pričom zo spáchania uvedeného skutku bol podozrivý
príslušník Policajného zboru, služobne zaradeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Zlaté
Moravce. Podstata spočívala v tom, že ppráp. Z.. F. O. sa mal dopustiť zneužitia svojej právomoci tým,

že v úmysle spôsobiť inému škodu dňa 29.04.2013, v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného
zboru E. spísal pod č. p. ORPZ-NR-OPP-9-353/2013-P, záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60
odsek 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v ktorom fiktívne uviedol, že osoba G. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, Ž.R., sa dňa 29.04.2013 v čase o 08.20 hod. dostavil na
Obvodné oddelenie Policajného zboru E. W. k podaniu vysvetlenia, a že sa priznal k spáchaniu

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch,
ktorého sa mal dopustiť dňa 03.04.2013, kedy mal v dopoludňajších hodinách pred domom č. XX v
obci Ž. vulgárne nadával O. K. z dôvodu, že vypúšťala vodu z pivnice na cestu, ktorá potom stekala na
pozemok jeho svokry T. H. a podmáčala jej dom, pričom menovaný žiadnu výpoveď v daný deň a v danej
veci na útvare Policajného zboru v E. W. nevykonal. Následne bola vec postúpená na odbor všeobecnej

vnútornej správy Obvodného úradu v Nitre, ktorý na základe vyššie uvedeného rozkazom Pk-1152/2213/
A/2013/16129-Bf zo dňa 17.06.2013 uznal Ľ. K. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniupodľa§49odsek1písmenod)zákonaopriestupkoch azatentopriestupokmunásledne
podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o priestupkoch udelil sankciu - pokarhanie.

Zo záznamu zo dňa 06.11.2013 vyplývalo, že bol vyťažený Ľ. K., ktorý uviedol, že dňa 29.04.2013 a ani
nijaký iný deň sa na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. W. k danej alebo k inej veci nedostavil,
nakoľko na to nemal žiadny dôvod, keďže ho žiadny príslušník Policajného zboru na to nevyzval.
Ľ. K. zároveň uviedol, že vo vzťahu k predmetnému priestupku ho žiadny príslušník z Obvodnéhooddelenia Policajného zboru E. W. nevyťažoval a ani zápisnične nevypočúval. O tom, že sa mal dopustiť
priestupku voči O. K. a že sa proti jeho osobe viedlo objasňovanie priestupku sa dozvedel až po doručení
rozkazu Obvodného úradu Nitre, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu. Z odôvodnenia rozkazu vyplývalo, že Obvodný úrad v Nitre pri svojom rozhodovaní
vychádzal z výsledkov objasňovania priestupku a z výpovede menovaného, v rámci ktorej sa mal k
priestupku priznať. Vzhľadom na to podal Ľ. K. proti rozkazu odpor a námietku na postup policajta.

Zo záznamu zo dňa 06.11.2013 súd zistil, že bola vyťažovaná aj T. H., ktorá uviedla, že dňa 29.04.2013

a ani v nijaký iný deň sa na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. W. k danej a ani k inej veci
nedostavila, nakoľko na to nemala dôvod, pretože ju na to žiadny príslušník policajného zboru nevyzval.
Zároveň uviedla, že k predmetnému priestupku ju nikto nevyťažoval a ani zápisnične nevypočúval. O
tom, že sa mala dopustiť priestupku voči O. K. a že sa viedlo objasňovanie priestupku proti jej osobe sa
dozvedela až po doručení rozkazu Obvodného úradu Nitre, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z odôvodnenia rozkazu vyplývalo, že Obvodný úrad v

Nitre pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov objasňovania priestupku a z výpovede menovanej,
v rámci ktorej sa mala k priestupku priznať. Vzhľadom na vyššie uvedené podala voči rozkazu odpor
s návrhom na zrušenie rozkazu. Následne na to T. H. vypovedala na Obvodnom úrade, kde uviedla,
že skutok zo dňa 03.04.2013 sa nestal, nakoľko v tom čase sa nachádzala v Bratislave za účelom
vyzdvihnutia jej manžela z nemocnice.

Zo záznamov o podaní vysvetlenia spísaných obžalovaným dňa 29.04.2013 s T. H. o 08.05 hod. a s Ľ. K.
o 08.20 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru v E. W. vyplývalo, že obaja mali zhodne uviesť,
že to čo uvádzala oznamovateľka O. K. v oznámení sa zakladalo na pravde, pretože O. K.Á. vylievala
vodu odčerpávanú z pivnice na cestu, z ktorej stekala na pozemok T. H. a podmočovala jej dom. Preto

Ľ. K. túto hadicu z cesty odhodil, ale nijako ju nepoškodil.

Z rozkazov Obvodného úradu Nitra č. Pk-1152/2013/A/2013/16129-Bf zo dňa 17.06.2013 súd zistil, že
Ľ. K., rovnako ako T. H., boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov, ktorého sa dopustili iným hrubým správaním tak, že dňa 03.04.2013 v dopoludňajších
hodinách pred domom č. 18 v T. Ž. vulgárne nadávali oznamovateľke O. K. z dôvodu, že vypúšťala
vodu z pivnice na cestu, ktorá stekala na pozemok T. H. a podmáčala jej dom. Z odôvodnenia
rozkazov vyplývalo, že Obvodný úrad Nitra vychádzal zo Správy o výsledku objasňovania priestupku a
spisového materiálu Obvodného oddelenia Policajného zboru E. W. č. ORPZ-NR-OPP9-353/2013-P a

pri posudzovaní veci vzal do úvahy skutočnosti uvedené vo výpovedi Ľ. K. a T. H. zo dňa 29.04.2013
vykonanej na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. W., v rámci ktorej sa ku skutku priznali.

Z odporu Ľ. K., súd zistil, že odpor Ľ. K. bol odôvodnený tým, že výpoveď, z ktorej vychádzal Obvodný
úrad Nitra pri vydávaní rozkazu, sa nikdy neuskutočnila, pretože Ľ. K. v predmetnej veci v daný deň

nevypovedal.

Z podania vysvetlenia vyplývalo, že Ľ. K. žiadal o podanie vysvetlenia a zjednanie nápravy vo vzťahu k
záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 odsek 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisov,nakoľkonič,čobolouvedenévpredmetnomzáznamenebolozaloženénapravde.

Ľ. K. uviedol, že v daný deň ani hodinu sa nenachádzal na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. W..

Z predvolania na prejednanie priestupku, adresovaného Ľ. K. a T. H. zo dňa 19.07.2013 vyplývalo,
že obaja boli predvolaní na Obvodný úrad Nitra dňa 07.08.2013 o 13.00 hod. v priestupkovej veci
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov. Predmetným predvolaním boli obaja zároveň upovedomený
o začatí priestupkového konania.

Zo zápisnice o prejednávaní priestupku vyplývalo, že T. H. dňa 07.08.2013 v čase o 13.00 hod. sa
dostavilanaObvodnýúradNitraavypovedala,žeto,čovypovedalaoznamovateľkaO.K.sanezakladalo

na pravde, pretože dňa 03.04.2013 v ranných hodinách odišla do Bratislavy spolu so zaťkom Ľ. K. a
s dcérou S. H. po svojho manžela, ktorého prepúšťali v ten deň z nemocnice. Domov sa vrátili až v
popoludňajších hodinách. Ako dôkaz predložila prepúšťaciu správu manžela V. H..Z prepúšťacej správy súd zistil, že manžel T. H., V. H. bol dňa 03.04.2013 o 09.00 hod. prepustený do
domácej liečby z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., Bratislava.

Z listín z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývalo, že Ľ. K. podal námietku na postup policajtov
Obvodného oddelenia Policajného zboru E. W., ktorá bola prejednaná a vo veci bola zjednaná náprava
a bolo uskutočnené opätovné preškolenie policajtov. Obžalovaný v predmetnej veci podal písomne
vysvetlenie, spísané do úradného záznamu, v ktorom uviedol, že sa spojil s T. H., ktorá mu uviedla, že
Ľ. K. bol pracovne odcestovaný. Vzhľadom na to sa s ním spojil telefonicky a vysvetlil mu, že bolo na

neho podané oznámenie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a zároveň ho požiadal, aby
sa dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru E. W.. Nakoľko sa Ľ. K. vyjadril, že sa nedostaví,
pretože je pracovne vyťažený, položil mu obžalovaný otázky vo vzťahu k priestupku a informoval ho, že
z telefonátu spíše záznam o podaní vysvetlenia s čím Ľ. K. súhlasil.

Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru E. č. ORPZ-NR-OPP9-353/2013-P súd

zistil,žedňa03.04.2013bolonaObvodnomoddeleníPolicajnéhozboruE.W.podanéO.K.oznámenieo
priestupku, v nadväznosti na ktoré boli spísané záznamy o podaní vysvetlenia s T. H. a s Ľ. K.. Následne
bola dňa 01.05.2015 vec predložená Obvodnému úradu v Nitre.

Z knihy fonogramov a hlásení Obvodného oddelenia Policajného zboru E. W. súd zistil, že dňa

03.04.2013 obžalovaný prevzal spoločne s W. X. hliadkovú službu v čase od 07.30 do 19.30 hod. Zo
záznamu zo služby a z Hliadkovej knihy vyplývalo, že počas služby obžalovaný a W. X. v čase od
12.50 hod. preverovali oznámenie O. K.. Z knihy príchodov a odchodov vyplývalo, že obžalovaný dňa
03.04.2013 prišiel na Obvodné oddelenie Policajného zboru E. W. o 06.40 hod a odišiel o 07.30 hod. a
dňa 29.04.2013 prišiel 06.50 hod a odišiel 20.05 hod. Zo záznamu č. 589 vyplývalo, že oznamovateľka

O. K. podala oznámenie dňa 03.04.2013 o 12.10 hod. na Ľ. K. a T. H., ktoré prijal obžalovaný, pod
menom oznamovateľky bol podpis.

Z registratúrneho denníka na rok 2013 vyplývalo, že dňa 04.09.2013 bola podaná námietka na postup
policajta Obvodného oddelenia policajného zboru E..

Obžalovaný bol podľa záznamov na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. W. dňa 03.04.2013 v
čase od 07.30 do 19.30 a dňa 29.04.2013 v čase od 07.30 do 13.30 hod.

Z nariadenia prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov

a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore vyplývalo, že záznam o podaní oznámenia môže
obsahovať podpis oznamovateľa aj so slovami vyjadrujúcimi súhlas s obsahom záznamu o podaní
oznámenia. Rovnako aj záznam o podaní vysvetlenia môže obsahovať podpis osoby, ktorá podáva
vysvetlenie, aj so slovami vyjadrujúcimi súhlas s obsahom záznamu o podaní vysvetlenia. Policajt
zároveň spisuje záznam o podaní vysvetlenia v nepriamej reči.

Z fotokópii priestupkových spisov z Obvodného úradu Nitra vyplývalo, že na základe oznámenia O.
K. bolo na Obvodnom úrade Nitra začaté priestupkové konanie proti T. H. a Ľ. K.. V predmetnej veci
sa konalo dňa 07.08.2013 ústne prejednanie priestupku, v rámci ktorého T. H. a Ľ. K. vypovedali, že
tvrdenie oznamovateľky sa nezakladalo na pravde a oznamovateľka O. K. vo vzťahu k T. H. uviedla, že

oznámenie podala z dôvodu, že jej T. H. nadávala, že „sú jebnutí ako rodina“, ale osobne oznamovateľke
nenadávala do kuriev. K. zároveň uviedla, že Ľ. K. tam v tom čase nebol a že jej nenadával, ale nadával
jej bratovi, ktorý bol, v čase skutku, pri čerpadle v pivnici. Keď prišiel Ľ. K. pred ich dom, zastavil pred
hadicou, cez ktorú vypúšťali vodu z pivnice. Povedal oznamovateľke, aby dala zábranu preč, ale keďže
ona odmietla, vystúpil, zábranu odhodil, prešiel cez hadicu a odišiel. Oznamovateľka K. poprela, že

podpis na zázname o podaní oznámenia by bol jej a namietala aj presnosť obsahu z dôvodu, že ani T.
H. a ani Ľ. K. jej nenadávali.

Z nariadenia prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky vyplývalo, že obžalovaný bol
oboznámený s obsahom nariadenia prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky č. 7/2002 dňa

31.12.2012 a s obsahom nariadenia prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky č. 9/2012 dňa
06.10.2012. Obžalovaný zároveň dňa 05.04.2013 absolvoval inštruktáž výjazdu.Zo služobnej charakteristiky na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol do služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru prijatý dňa 01.10.2007 a ku dňu 01.02.2012 ustanovený do funkcie
referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia Policajného zboru E. W.,

odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Obžalovaný bol za
zodpovedné, iniciatívne a kvalitné plnenie služobných úloh na úseku svojho zaradenia odmenený
finančnou odmenou jedenásťkrát. Sedemkrát bola obžalovanému uložená výčitka, päťkrát disciplinárne
opatrenie a jedenkrát bol prejednávaný Okresným dopravným inšpektorátom v E.. V jednom prípade,
keď bolo obžalovanému uložené disciplinárne opatrenie, bol potrestaný za opodstatnenú sťažnosť

Okresného súdu Žiar nad Hronom, kedy obžalovaný na základe dožiadania o doručenie zásielky spísal
a zaslal odpoveď s tým, že doručenie zásielky nebolo doručené, pretože sa adresát nenachádzal doma.
Údajne sa mal adresát zdržiavať v mieste prechodného bydliska, čo mala uviesť adresátova suseda
p. Q. Š.. Dodatočne však bolo zistené, že p. Q. Š.F. na uvedenej adrese nebývala. Obžalovaný v
správe pre Okresný súd Žiar nad Hronom poskytol nepravdivé osobné údaje a neuviedol v správe mieru
spoľahlivosti takéhoto údaju. Tieto skutočnosti zároveň vyplývali zo záznamu o odmenách a trestoch.

Zo správy Obce E. zo dňa 05.12.2013 súd zistil, že susedské spory medzi rodinou O. K. a rodinou T. H.
boli obcou riešené v roku 2012 dvakrát a v roku 2013 jedenkrát. Obec sa snažila predmetné spory riešiť v
rámci ústnych pojednávaní, ktoré boli ukončené schválením zmieru. Susedské spory však napriek tomu
pretrvávali a starosta obce bol opakovane privolávaný k ich riešeniu na miesta trvalého pobytu.

Z fotokópii listín od Obce Ž. vyplývalo, že dňa 05.04.2013 podala O. K. na Obecný úrad Žitavany
sťažnosť na L.Z. H., pre vulgárne vyjadrovanie sa na adresu ich rodiny a odhodenie ochrannej dosky
na hadici, ktorou bola odčerpávaná voda. Preto bol L. H., ako aj oznamovateľka O. K., predvolaní na
obecný úrad, na ktorom sa v rámci ústneho pojednávania pristúpilo k riešeniu susedského sporu. O. K.

uviedla, že L. H. odhodil z ich hadice ochrannú dosku a nadával jej bratovi. Jej konkrétne síce nenadával,
ale vo všeobecnosti im všetci z rodiny Chrenových nadávajú. Ako výsledok ústneho pojednávania bol
schválený zmier, v rámci ktorého sa obe strany dohodli, že sa nebudú navzájom urážať a budú nažívať
v zmysle dobrých susedských vzťahov a tolerovať sa.

Z personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 17.12.2013
súd zistil, že obžalovaný bol dňom 31.01.2014 uvoľnený podľa § 191 odsek 1 zákona č. 73/1998 Z.
z. zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, na základe vlastnej žiadosti o uvoľnenie zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru zo dňa 15.11.2013.

Z rozhodnutia o zastavení konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 14.01.2014
vyplývalo, že voči obžalovanému bolo začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú
prísahu a služobné povinnosti s tým, že ďalšie ponechanie obžalovaného v služobnom pomere
príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V zmysle § 239a

zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície bolo toto konanie voči
obžalovanému zastavené, nakoľko odpadol dôvod konania, pretože po dôkladnom oboznámení sa
riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Zlaté Moravce so všetkými podkladovými materiálmi
konštatoval,ženastraneobžalovanéhonebolopreukázanéporušenieslužobnejprísahyaleboslužobnej

povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 10.03.2014 vyplývalo, že
obžalovaný bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru od 01.10.2007 do 31.01.2014, kedy
bol zo služobného pomeru uvoľnený na vlastnú žiadosť.

Z pripojeného osobného spisu obžalovaného súd zistil, že obžalovaný podal žiadosť o prijatie za
príslušníka policajného zboru na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Nitra dňa 18.06.2007. Dňa
27.09.2007 bol obžalovaný personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Nitre prijatý do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 01.10.2007

a bol vymenovaný do hodnosti strážmajstra. Dňa 14.01.2009, 29.06.2009, 29.12.2009, 17.06.2010,
23.12.2011, 28.06.2012 bol obžalovaný oboznámený s rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 1/2002 o úlohách a na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti
s požívaním alkoholu alebo iných návykových látok v znení rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republikyč. 62/2003, s rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny
príslušníkov Policajného zboru v znení rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 62/2003, s
rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a

disciplíny príslušníkov Policajného zboru a iné. Dňa 13.04.2010 bolo obžalovanému disciplinárnym
rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre uložené disciplinárne opatrenie,
pretože dňa 16.02.2010 zapríčinil dopravnú nehodu. Predmetné disciplinárne opatrenie bolo zahladené
disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 06.07.2010
s účinnosťou od 15.07.2010. Dňa 21.11.2011 bol obžalovaný opätovne potrestaný Disciplinárnym

rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre disciplinárnym opatrením, nakoľko
dňa 14.11.2011 v čase o 01.23 hod. keď bol kontrolovaný zástupcom riaditeľa Obvodného oddelenia
PolicajnéhozboruZlatéMoravceamalsazdržiavaťnakontrolnombodeavykonávaťpešiehliadkovanie,
sedel v služobnom motorovom vozidle a telefonoval. Po zaregistrovaní zástupcu riaditeľa ihneď
nevystúpil, ale stále telefonoval a zástupcovi riaditeľa povedal „nech chvíľu počká“. Obžalovaný tak
porušil základné povinnosti a dopustil sa disciplinárneho previnenia. Predmetné disciplinárne previnenie

bolo zahladené disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo
dňa 06.03.2012 s účinnosťou od 06.03.2012. Dňa 13.04.2012 bol obžalovaný opätovne potrestaný
Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, nakoľko porušil
svojezákladnepovinnostitým,žesisvedomiteneplnilsvojeúlohy,ktorémuboliuložené.Obžalovanýbol
dňa 28.02.2012 uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa

dopustil tak, že dňa 28.03.2012 spôsobil dopravnú nehodu na služobnom motorovom vozidle, pretože sa
naplno nevenoval vedeniu vozidla. Tiež bolo zistené, že obžalovanému bola dňa 13.10.2009 pridelená
žiadosťodoručeniezásielkyOkresnéhosúduŽiarnadHronomR..O.V.T.,dňaXX.XX.XXXXobžalovaný
spísal a zaslal odpoveď, že zásielku nebolo možné doručiť pre neprítomnosť adresáta, ktorý sa mal
údajne zdržiavať na adrese prechodného bydliska, čo mala uviesť suseda Q. Š., pričom bolo zistené

že Q. Š. tam už v tom čase nebývala. Toto konanie obžalovaného bolo vyhodnotené ako disciplinárne
previnenie podľa § 52 odsek 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože okresnému súdu poskytol nepravdivý
osobný údaj a neuviedol v správe mieru spoľahlivosti takého údaja, za čo mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie a to zníženie služobného platu o 10% na dobu jedného mesiaca. Toto disciplinárne opatrenie
bolo zahladené disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru E. č. 6/2010

s účinnosťou od 15.05.2010. Tiež bolo zistené, že za disciplinárne previnenie, ktorým obžalovaný
porušil § 48 odsek 3 písmeno n) zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že obžalovaný nechal svoj služobný
preukaz v neuzamknutej kancelárii a tento mu bol neznámym páchateľom odcudzený. Za to mu bolo
mu uložené zníženie služobného platu o 15% na dobu tri mesiace, toto disciplinárne opatrenie bolo
zahladené s účinnosťou odo dňa 15.10.2010. Dňa 15.11.2013 bola na Obvodné oddelenie Policajného

zboru doručená žiadosť obžalovaného o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka
Policajného zboru ku dňu 31.11.2013, nakoľko mal obžalovaný dňa 01.12.2013 nastúpiť na inú pracovnú
pozíciu. Žiadosť obžalovaného bola schválená ku dňu 31.01.2014.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplývalo, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za žiadny

trestný čin. V rámci správneho konania bol obžalovaný dvakrát priestupkovo prejednávaný. Prvýkrát
za dopravnú nehodu zo dňa 16.02.2010, za ktorú bol obžalovaný potrestaný sankciou zákazom
vedenia motorových vozidiel uloženou disciplinárnym rozkazom č. 2/2010. Druhýkrát bol obžalovaný
prejednávaný za dopravnú nehodu zo dňa 28.03.2012 a bola mu uložená pokuta vo výške 400 ,- eur a
zákaz vedenia motorových vozidiel. Z miesta trvalého pobytu vyplývalo, že obžalovaný žil v spoločnej

domácnosti s rodičmi, bol nekonfliktný a nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Z lustrácie v
evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vyplývalo, že doposiaľ bolo voči obžalovanému vedené len predmetné trestné stíhanie vedené na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/18/2014.

Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov súd, rešpektujúc zásady trestného konania uvedené v
ustanoveniach § 2 odsek 10, 11 Trestného poriadku, tak ako to prikázal nadriadený súd v uznesení
zo dňa 17.07.2014 sp. zn. 4To/77/2014, zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, pričom dospel

k jednoznačnému záveru o tom, že obžalovaný, že svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona.Objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa 326 odsek 1 Trestného zákona
je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností
fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil

špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania. Z hľadiska
zavinenia úmysel páchateľa musí zahŕňať aj spôsobenie škody, alebo zadováženie či už sebe alebo
inému neoprávneného majetkového prospechu. Škodou podľa § 124 Trestného zákona sa rozumie aj
iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo
na právach. Preto spôsobením škody inému treba rozumieť aj neoprávnené znevýhodnenie inej osoby,

o ktorej páchateľ v postavení verejného činiteľa v rozpore so svojimi povinnosťami uvádza nepravdivé
údaje, na základe ktorých táto osoba môže byť priestupkovo postihnutá v úmysle vyhnúť sa prípadnej
zodpovednosti za disciplinárne porušenie svojich služobných povinností.

Všeobecnými podmienkami uznania osoby za verejného činiteľa na účely trestného zákona sú :
a/ konkrétne postavenie, povolanie, služobný pomer alebo určitá funkcia osoby,

b/ podieľanie sa na plnení úloh spoločnosti a štátu,
c/ používanie zverenej právomoci danej v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh.

Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v
súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Pri zisťovaní obsahu pojmu „právomoc“ je potrebné vo všeobecnosti vychádzať z osobitných všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti toho - ktorého subjektu
v postavení verejného činiteľa.

Oprávnenia a povinnosti verejných činiteľov priznávajú a stanovujú osobitné zákony, na tom ktorom
úseku verejnej správy. Ide predovšetkým o procesné normy - Trestný poriadok, Občiansky súdny
poriadok, Správny zákon, ďalej sú to zákony stanovujúce postavenie a úlohy ozbrojených zborov a
mestskej polície (konkrétne zákon o Policajnom zbore č.171/1993 Z. z.). a zákon o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru SR.

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými

zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, za

disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53
ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo
priestupkom.

Podľa § 53 ods. 1 písmeno a), písmeno b, písmeno c), písmeno d), písmeno e) zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície disciplinárnym opatrením sú písomné
pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, zníženie hodnosti o
jeden stupeň na dobu jedného roka, zákaz činnosti a prepadnutie veci.V zmysle § 59 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch,
objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo
orgán oprávnený objasňovanie (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.

V zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a
prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, za správnosť, včasnosť
a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov
zodpovedá osobne policajt a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt.

V zmysle čl. 23 ods. 1 prvej vety nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní
priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o
priestupkudozvedel.Akpolicajtnemôžeskončiťobjasňovaniepriestupkuvurčenejlehote,ojejpredĺžení
na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti rozhoduje priamy nadriadený policajta, ktorý zároveň určí
primeranú lehotu na skončenie objasňovania a túto vyznačí do predloženej žiadosti, ktorá bude založená

v druhom výtlačku priestupkového spisu. Predĺženie lehoty objasňovania priestupku nesmie presiahnuť
obdobie dvoch rokov od spáchania priestupku.

Pojem „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“ treba vykladať tak, že ide o
obchádzanie už uvedených zákonov.

Je nepochybné, že v apríli 2013 obžalovaný konal ako verejný činiteľ, teda ako špeciálny subjekt
a spáchal trestný čin v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou policajta (dôkazy: výpoveď
obžalovaného, osobný spis obžalovaného).
K tomuto záveru súd dospel jednak na základe výpovede samotného obžalovaného a jednak aj na

základe výpovedí poškodených a svedkov O. K. a W. X..

Obžalovaný vypovedal, že dňa 03.04.2013 ohľadne priestupku v obci Ž. medzi susedmi H. a K. on
vypočúval poškodenú H., jeho kolega svedkyňu K. a ešte v ten istý deň sa vrátil do Ž. nechať podpísať
oznámenie svedkyni K., ktoré spísal na základe poznámok od kolegu X.. Poškodená H. mu dňa

03.04.2013 uviedla, že K. nie je doma a keď sa vrátil do Žitavian, v polovici apríla, tak mu poškodená
uviedla, že Homola je odcestovaný v Nemecku a prosila ho, aby to zariadil tak, aby sa K. nemusel z
Nemecka vracať kvôli takej banalite. Spísanie záznamov zo dňa 29.04.2013 o podaní vysvetlenia s T.
H., ktoré T. H. v ten deň neučinila, ale učinila ho dňa 03.04.2013 na mieste preverovania priestupku,
považoval obžalovaný len za administratívnu chybu a spísanie záznamu o podaní vysvetlenia Ľ. K.

zo dňa 29.04.2013, s ktorým o priestupku, ktorého sa mal K. dopustiť dňa 03.04.2013 voči O. K.,
nikdy nehovoril, považoval len za zľahčenie práce. Všetky tieto tvrdenia obžalovaného boli vyvrátené
výpoveďou poškodenej H. ktorá poprela, že by ju niekto dňa 03.04.2013 vyťažoval ohľadne priestupku,
ktorý mala spáchať tým, že vulgárne nadávala svojej susede K., pretože v ten deň bola s K., so
svojím zaťom, v Bratislave po manžela, ktorého v ten deň prepustili z nemocnice. Toto jej tvrdenie

bolo objektivizované nielen výpoveďou Ľ. K., ale jednoznačne objektívnym dôkazom potvrdené, a to
prepúšťacou správou V. H. zo dňa 03.04.2013 z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb,
Bratislava. Poškodená T. H. pripustila, že niekedy v priebehu mesiaca apríl za ňou prišli dvaja policajti
riešiť, či jej zať K. vyhodil dosky na hadici cez cestu, pričom vtedy policajtom potvrdila, že zať vyhodil
dosky z cesty, lebo poškodzovali autá, ale jej zať vtedy nebol doma, bol na jeden deň v Rakúsku, tak

im na zaťa dala telefonický kontakt.

Ľ. K. tiež poprel, žeby niekedy akýmkoľvek spôsobom komunikoval s obžalovaným ohľadne priestupku,
ktorý mal spáchať dňa 03.04.2013. Obžalovaný nakoniec ani nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo v
zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 03.04.2013 Ľ. K. bolo uvedené, že všetky skutočnosti v zázname

uvedené, mal uviesť samotný Ľ. K., hoci obžalovaný priznal, že tohto svedka nikdy nevypočul a to čo
spísal v tomto zázname, mu mala uviesť len svedkyňa H.. V tomto smere súd poukázal aj na úradný
záznam, ktoré obsahovalo písomne vysvetlenie obžalovaného, že Ľ. K. ohľadne priestupku kontaktoval
telefonicky, kedy mu obžalovaný položil otázky ku spáchaniu priestupku zo dňa 03.04.2013 a ktorému
mal obžalovaný zároveň uviesť, že z telefonátu spíše záznam o podaní vysvetlenia, s čím mal Ľ.L. K.

súhlasiť (dôkaz: listiny z MV SR), pričom išlo o úplne iné skutočnosti ako uvádzal obžalovaný na hlavnom
pojednávaní.Dokonca aj svedkyňa K., oznamovateľka priestupku, nepotvrdila tvrdenia obžalovaného, že obžalovaný
bol dňa 03.04.2013 vyťažovať aj svedkyňu H., pretože uviedla, že v deň, keď boli policajti u nej, u susedy
H. policajti neboli, ale boli tam v iný deň a že poškodený K. v tento deň ani doma nebol, lebo nevidela

jeho auto. Aj svedok W. X. uviedol, že až koncom apríla on vyťažoval oznamovateľku K. a obžalovaného
poslal vypočuť druhú stranu (H.).

Nemenej podstatné bolo zistenie, že záznamy o podaní vysvetlenia zo dňa 29.04.2013, ktoré spísal
obžalovaný neobsahovali slová vyjadrujúce súhlas s obsahom záznamu o podaní vysvetlenia osôb T.

H. a Ľ. K., ktoré sa vyžadujú v zmysle čl. 18 odsek 3 nariadenia Prezidenta policajného zboru č. 7/2002,
že osoba súhlasí s obsahom záznamu o podaní vysvetlenia.

Navyše bolo tiež nezanedbateľné, že svedkyňa O. K. poprela, že by podpisovala záznam o podaní
oznámenia zo dňa 03.04.2013, ktoré spísal obžalovaný, pričom svoj podpis na tomto zázname aj
znegovala. Súdu v tejto súvislosti vyplynulo podozrenie, či aj v tomto smere obžalovaný neporušil svoje

povinnosti, keď záznam, ktorý spísal obžalovaný, čo obžalovaný nepoprel, obsahoval podpis osoby,
ktorá vyhlásila na hlavnom pojednávaní pred súdom, že nie jej autentickým podpisom.

Záveru, že sa skutok stal a že vykázal všetky znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa,
nasvedčovali vyššie rozpísané dôkazy ako aj citované právne predpisy ako aj to, že skutok spáchal

obžalovaný, a tento bolo potrebné právne zhodnotiť ako prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu
skutku, teda v čase tesne pred uplynutím lehoty na objasnenie priestupku, ktorú obžalovaný zo zákona
poznal a ktorá mala uplynúť 03.05.2013 (priestupok mal byť spáchaný 03.04.2013, inkriminované
záznamy boli spísané 29.04.2013) a najmä jeho spôsob vykonania, keď obžalovaný vedel, že záznam

o podaní vysvetlenia G. nemohol nikdy spísať, keďže K. k priestupku nikdy nevyťažoval (dôkazy:
výpoveď obžalovaného, výpoveď poškodeného K. a H.), keďže sa v ten deň nenachádzal doma, a
T. H. nevyťažoval dňa 03.04.2013, (dôkazy: výpovede svedkov H., K., K., listinný dôkaz: prepúšťacia
spáva z 03.04.2013), pričom musel ako verejný činiteľ vedieť, že spísaním inkriminovaných záznamov,
v ktorých bolo zaznamenané priznanie k spáchaniu priestupku poškodenými, im môže spôsobiť ujmu

v podobe postihnutia za priestupok umožňovali prijať súdu záver, že závažnosť činu obžalovaného
nebola nepatrná, a preto jeho konanie bolo potrebné vyhodnotiť ako trestný čin, nie ako priestupok podľa
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Neobstála preto obrana
obžalovaného, že spísaním dvoch záznamov o podaní vysvetlenia zo dňa 29.04.2013, ktoré obsahovali
nepravdivé údaje bolo len administratívnou chybou. Presvedčeniu, že nešlo o priestupok, resp. len

o akúsi „chybu v písaní“ ale o trestný čin, zodpovedalo aj disciplinárne potrestanie obžalovaného za
obdobnéporušenieslužobnýchpovinností,keďobžalovanýpočasplneniaslužobnýchpovinnostíuviedol
Okresnému súdu Žiar nad Hronom, nepravdivý údaj o pobyte osoby na adrese, kde osoba, ktorá
obžalovanému mala údaj poskytnúť, ani nebývala, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a
to zníženie služobného platu o 10% (dôkaz: osobný spis bývalého príslušníka Policajného zboru - Z..

F. O.). Obžalovaný teda musel vedieť, že aj v tomto prípade, ak neobjasní priestupok oznamovateľky
K. v zákonnej lehote (§ 59 odsek 4 zákona o priestupkoch), porušil by nielen nariadenie Prezidenta
Policajného zboru č. 7/2002, ale aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (§ 47, § 48
odsek 3), čo mohlo byť vyhodnotené ako disciplinárne previnenie s uložením disciplinárneho opatrenia
(§ 52 odsek 1, § 53 odsek 1 zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru), ktorému postihu

sa vyhol práve spísaním dvoch záznamov dňa 29.04.2013, v ktorých uviedol nepravdivé skutočnosti.
Navyše poškodení Ľ. K. a T. H., na základe záznamov zo dňa 29.04.2013 spísaných obžalovaným,
skutočne aj boli rozkazmi Obvodného úradu Nitra zo dňa 17.06.2013 č. Pk - 1151/2013 a č Pk 1152/2013
uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno
d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustili iným

hrubým správaním tak, že dňa 03.04.2013 v dopoludňajších hodinách pred domom č. 18 v Obci E.
vulgárne nadávali oznamovateľke O. K. z dôvodu, že vypúšťala vodu z pivnice na cestu, ktorá stekala na
pozemok T. H. a podmáčala jej dom, pričom z odôvodnenia rozkazov vyplynulo, že Obvodný úrad Nitra
vychádzal skutočností uvedených v záznamoch o podaní vysvetlenia Ľ. K. a T. H. zo dňa 29.04.2013
spísaných obžalovaným, vykonaných na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. W., v rámci ktorých

sa ku skutku priznali, ktoré boli nepravdivé. Za spáchanie priestupku bolo T.Ľ. H. a Ľ. K. uložené
pokarhanie. Až na základe odporov podaných poškodenými K. a H. voči rozkazom vydaných Obvodným
úradom Nitra bolo priestupkové konanie voči poškodeným Ľ. K. F. T. H. dňa 07.08.2013 zastavené z
dôvodu, že neexistovali, okrem skutočností uvedených oznamovateľkou, ďalšie skutočnosti, ktoré bypoškodených usvedčili z protiprávneho priestupkového konania (listinné dôkazy: záznamy o podaní
vysvetlenia, záznam o podaní oznámenia, fotokópie priestupkových spisov OÚ Nitra č. Pk - 1151/2013
a č. Pk 1152/2013).

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako
úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonomapreprípad,žetentozáujemporuší,bolstýmuzrozumený,berúcdoúvahyokolnosti,zaakých
obžalovaný skutok vykonal. Obžalovaný teda, podľa názoru súdu, ako policajt vedel, že spísaním dvoch

záznamov o podaní vysvetlenia o priestupkoch, v ktorých uviedol nepravdivé údaje, môžu u T. H. a Ľ.
K. privodiť sankciu za priestupok, pretože na základe takého záznamu, na základe ktorého sa mali tieto
osoby priznať ku spáchaniu priestupku, im mohlo byť uložené nielen pokarhanie, ale aj pokuta, prípadne
zákaz činnosti a obžalovaný bol uzrozumený, že týmto zadováži sebe neoprávnený prospech tým, že
v prípade, ak nedodrží lehotu na vybavenie priestupku v zmysle zákona § 59 odsek 4 o priestupkoch,
môže byť toto vyhodnotené ako disciplinárne previnenie podľa § 52 odsek 1 zákona 73/1998 Z. z. o

štátnejslužbepríslušníkovPZ,pretožetýmtokonanímobžalovanývykonávalsvojuprávomocspôsobom
odporujúcim zákonu, teda nedodržal vyššie citované ustanovenie § 48 odsek 3 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru SR. V danom prípade súd vyhodnotil, že išlo o prečin, ktorého závažnosť
bola daná spôsobom vykonania činu a mierou jeho zavinenia. Súd mal za to, že vzhľadom na konanie a
na postavenie obžalovaného v čase spáchania skutku (policajt) nemohla u obžalovaného nastať žiadna

pochybnosť o možnom následku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho

nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že doposiaľ nebol obžalovaný súdne trestaný
a bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný na úseku dopravy, pričom podľa správy predošlého
zamestnávateľa - Policajného zboru, bol aj disciplinárne aj niekoľkokrát disciplinárne odmenené aj aj

niekoľkokrát disciplinárne potrestaný. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd
u obžalovaného prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom j) s tým, že obžalovaný skutočne doteraz
viedol z trestnoprávneho hľadiska riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného
zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil. S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím
ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby

o jednu tretinu, v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby
na 2 roky až 4 roky.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery dospel okresný súd k záveru, že vzhľadom na doterajší
život obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody.

Okresný súd bol toho názoru, že preventívny účel trestu a ponaučenie do budúcna je možné dosiahnuť
aj uložením peňažného trestu.

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti dospel súd k záveru, že vhodným prostriedkom v prejednávanej
veci na dosiahnutie účelu trestu, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude u

obžalovaného dosiahnutý aj uložením samostatného alternatívneho trestu, ktorý postihne majetok
obžalovaného odčerpaním sumy 1.500,- eur, a to vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal prečin bez
zištnej pohnútky, teda len „kvôli uľahčeniu práce“. Súd mal za to, že táto výmera trestu obžalovanému
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol
riadny život, súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí morálne

odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Obligatórnou súčasťou výroku o uložení peňažného trestu je v prípade nezaplatenia určenej peňažnej
sumy uloženie aj náhradného trestu, ktorého výmeru súd určil na 12 mesiacov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.