Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111233106
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111233106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky: Sociálna
poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: A. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom
Vráble, Levická 579, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Komunálna poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie sumy
2489,99 eura, o odvolaní navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 06. marca 2013 č.k. 10C/97/2012-201, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
1.743 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti návrh, t.j. v sume 746,99
eur súd zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal .
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 238 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2
a) , ods. 3, § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na
základe ktorého mal za preukázané, že odporca dňa 17.3.2002 o 19.30 hod. na ceste prvej triedy
č. 51 medzi obcami B. - F., viedol osobné motorové vozidlo L. XXX, NR XXX BD, kde neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti rozhľadu, prekročil
povolenú rýchlosť a narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol T. C., ktorý následkom
zrážky utrpel tržno - zmliaždenú ranu v oblasti temena hlavy, vnútro - lebečné krvácanie v ľavej
čelovo- spánkovo- temennej oblasti hlavy pod tvrdým obalom mozgu, krvácanie pod jemný obal mozgu,

pomliaždenie mozgu, nestabilnú zlomeninu druhého krčného stavca, zasahujúcu do oboch oblúkov
stavca, zlomeninu prvého driekového stavca chrbtice, pomliaždenie hrudníka a brucha, s dobou liečenia
a práceneschopnosti najmenej 6 mesiacov. Voči odporcovi bolo uznesením Okresného súdu Nitra
č.k. 5T/7/2003 z 22.10.2003, právoplatným dňa 18.11.2003 trestné stíhanie podmienečne zastavené a
bola mu uložená skúšobná doba v trvaní jeden rok, odporca ako obžalovaný sa k spáchaniu skutku
v celom rozsahu doznal, trestnú činnosť oľutoval, jeho zavinenie bolo dostatočne preukázané, urobil
všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby poškodenému T. C. bola uhradená vzniknutá škoda, z ktorého

dôvodu bol možný postup podľa § 307 ods. 1 Trestného poriadku. V čase vzniku poistnej udalosti bolo k
motorovému vozidlu L. XXX, V.: NR XXX BD uzatvorené v Komunálnej poisťovni a.s. (vedľajší účastník v
tomto konaní) povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, a to poistníkom otcom odporcu F. N., nar. XX.X.XXXX, pričom rozhodnutím Sociálnej poisťovnebol vzhľadom na následky, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode, priznaný invalidný dôchodok a
poisťovňavyplatilapoškodenémuT.ivobdobíod18.7.2010do17.8.2011dávkydôchodkovéhopoistenia
titulom invalidného dôchodku vo výške žalovanej istiny, čo vyplýva z potvrdenia o vyplatených dávkach.

Súd prvého stupňa prijal záver o čiastočnej dôvodnosti návrhu navrhovateľky. Poukázal na to, že
nárok Sociálnej poisťovne podľa ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je samostatným regresným
nárokom a vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava
povahu špecifického ustanovenia, v dôsledku čoho v danom prípade ide o osobitný nárok, výšku
ktorého navrhovateľka v konaní preukázala. Ďalej mal za preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu na

strane odporcu. Dôvodil tým, že prevádzkovateľ motorového vozidla Mazda 626, ktorý bol poistník
z poistenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu a vodič vozidla boli v tomto
prípade dva rozdielne subjekty, avšak povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na škody spôsobené
samotným vodičom. Navrhovateľke tak v tomto prípade výplatou dávok poškodenému za odporcu
vznikla za žalované obdobie 18.7.2010 do 17.8.2011, ktoré obdobie je obdobím rozhodným z hľadiska
posúdenia jeho nároku, škoda a to vo výške 2.489,99 eura , ktorý nárok vyplýva z ust. § 238 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako i ust. § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. Skutočnosť, že v čase
vzniku nehody a poistnej udalosti mal prevádzkovateľ vozidla uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnou
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Mazda XXX V.: NR
XXXBD u poisťovateľa - vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa zák. č. 381/2001 Z.z. nebola
sporná. Súd prvého stupňa preto nárok navrhovateľky posúdil podľa ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003

Z.z., v zmysle ktorého vznikol navrhovateľke regresný nárok voči odporcovi, pretože vyplatením dávok
z nemocenského poistenia alebo z dôchodkového zabezpečenia vznikla navrhovateľke majetková
ujma. Vzhľadom na to, že ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z, ktoré má povahu špeciálneho
ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku o náhrade škody, neobsahuje dôsledky vyplývajúce
z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, súd prvého stupňa aplikujúc na danú vec

ust. § 441 Občianskeho zákonníka skúmal prípadné spoluzavinenie poškodeného, ktoré by malo za
následok obmedzenie zodpovednosti odporcu. V tomto smere súd prvého stupňa ustálil spoluzavinenie
poškodeného v rozsahu 30%, ktorými sa podieľal na nehode samotný poškodený. Vychádzal pritom
z obsahu trestného spisu, z ktorého vyplýva, že poškodený C. jazdil na vozovke 1,2 m od čiary
pravej krajnice, pričom znalec uviedol, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody

bola rýchlosť jazdy vozidla 100 až 106 km/h. Z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so
vznikom dopravnej nehody bola jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti , vo vzdialenosti
1,2m od pravého okraja vozovky, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. Z výpovede
poškodeného v trestnom spise súd zistil, že poškodený C. sám uviedol, že pred cestou si vypil asi 3
alebo 4 štamperlíky domácej pálenej, čo zapíjal vodou. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na

alkohol v krvi z 2.4.2002 vyplýva, že poškodený T. C. podľa ošetrujúceho lekára MUDr. Petra Orbána
javil príznaky použitia alkoholu a plynovou chromatografiou mu bol zistený alkohol 0,65 promile zatiaľ
čo že u odporcu nebolo zistené požitie alkoholu. Podľa názoru súdu tým, že poškodený T. C. jazdil na
bicykli pod vplyvom alkoholu, čo spôsobilo jeho nestabilnú jazdu na vozovke, keď tesne pred nehodou
jazdil v strede jazdného pruhu a nie na okraji vozovky, sám prispel k vzniku škody. Táto skutočnosť

nepochybne mala príčinnú súvislosť so vznikom dopravnej nehody, čo dokazuje aj to, že rovnakým
smerom jazdil aj syn poškodeného, ktorý jazdil pri okraji vozovky a tohto odporca svojim motorovým
vozidlom obišiel bez toho, aby došlo ku kolízii, pričom išiel rovnakou rýchlosťou, akou išiel v čase,
kedy obchádzal jeho otca / pred brzdením/. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by bol jazdil T. C.
spôsobom, ako jeho syn, nebolo by z najväčšou pravdepodobnosťou došlo k dopravnej nehode, pretože

pri jej šetrení nebolo zistené, že by odporca bol zišiel z cesty, resp. že by zachytil cyklistov na krajnici.
Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že na vzniknutej nehode, v
dôsledku ktorej došlo k poistnej udalosti a poškodeniu zdravia T. C. sa podieľal aj samotný poškodený.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy 2.489,99 eura, súd prvého stupňa z
tejto sumy odpočítal 746,99 eura (30% z celej uplatnenej sumy) a navrhovateľke priznal rozdiel týchto

súd, t.j. sumu 1.743 eura. Súd prvého stupňa nevykonal dôkazy výsluchom svedkov a vychádzal z
ich výpovedí v trestnom konaní najmä z dôvodu, že od dopravnej nehody uplynula doba viac ako 10
rokov a teda takto získané výpovede o priebehu dopravnej nehody by zrejme vzhľadom na plynutie
času nemohli prispieť k hodnovernejším údajom, než sa dozvedel ich oboznámením prečítaním. K
tvrdeniu vedľajšieho účastníka, že mu neprináleží povinnosť plnenie voči navrhovateľke z dôvodu, že k

nehode došlo 17.3.2002, pričom z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku
dopravnej nehody, explicitne nevyplývala zákonná povinnosť vedľajšieho účastníka nahradiť za škodcu
nároky uplatnené navrhovateľom, súd prvého stupňa dodal, že zodpovednosť vedľajšieho účastníkavyplynulazozákonač.381/2001Z.z.ajvzneníúčinnomvčasevznikunehody,leboideoškodunazdraví
a nejde o výluku uvedenú v § 5 ods. 1 písm. f) zákona, pričom z logického výkladu tohto ustanovenia
vyplýva, že poisťovateľ takýto druh škody nenahradí len ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu

alebo vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená. V danom prípade
nejde ani jednu z uvedených výnimiek a preto je daná zodpovednosť vedľajšieho účastníka za škodu
vzniknutú uhradením dávok dôchodkového zabezpečenia T. C.. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého
stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.743 eura do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a v zostávajúcej časti žalobného návrhu, t.j. sumy 746,99 eur návrh zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal
v konaní vyšší úspech ako odporca, trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odporca a vedľajší účastník na
strane odporcu.

Navrhovateľka odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti(v poradí druhý
výrok rozsudku) a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Namietala, že súd prvého stupňa hoci správne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil pri
rozhodovaní o spoluzavinení poškodeného. Poukázala na to, že zo znaleckého posudku Ing. Jozefa
Veverku zo dňa 24.06.2002 jednoznačne vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť

vozidla 100 až 106 km/h, čo bola vyššia rýchlosť ako rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča,
pričom v samotnom závere posudku bolo konštatované, že pokiaľ by vozidlo išlo primeranou rýchlosťou
t.j. 66 až 71 km/h , dokonca aj vyššou až 77 km/h, vozidlo by zabrzdilo včas, to znamená, že vodič
motorového vozidla mohol zabrániť stretu vozidla s cyklistom, pokiaľ by šiel rýchlosťou, ktorú stanovuje
zákon. Bola toho názoru, že jazda cyklistu po požití alkoholu neovplyvnila vznik dopravnej nehody,

pričom v krvi cyklistu bol zistený alkohol 0,66 promile, či nenarušilo koordináciu pohybu po vozovke.
Ohľadne jazdy cyklistu vo vzdialenosti 1,2 m od pravého okraja vozovky dodala, že šírka pravého
jazdného pruhu bola 3,75m, teda cyklista sa pohyboval nie v strede, ale v pravej časti pravého jazdného
pruhu, aj keď nie tesne na okraji vozovky. Zákon o premávke na pozemných komunikáciách pritom
neustanovuje vzdialenosť akú má cyklista presne dodržať od okraja vozovky a pri samotnej jazde sa dá

ťažko dodržať, aby jazdil vždy tesne vedľa jej okraja, aj keď nemá pred sebou zjavnú prekážku. Podľa
názoru navrhovateľky neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a medzi protiprávnym konaním
T., čím nie sú dané zákonné predpoklady zníženia náhrady škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.
Záverom poukázala na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/2003, ktorým bolo trestné stíhanie
podmienečne zastavené, v ktorom bolo konštatované , že predmetnú nehodu zavinil odporca, k čomu

sa aj v plnom rozsahu doznal.

Odporca odvolaním napadol rozsudok vo vyhovujúcom výroku (v poradí prvý), ktorým bol zaviazaný
zaplatiť navrhovateľke sumu 1.743 eur a žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že i keď nárok navrhovateľky má oporu v ust. § 238 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v danom prípade však na osobné motorové vozidlo značky
Mazdy 626 EČ NR-XXXBD bola dňa 05.12.2011 uzatvorená poistná zmluva na poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá vyplýva z Občianskeho zákonníka a
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu. Bol toho názoru,
že v danom prípade neexistovali zo strany vedľajšieho účastníka dôvody zakladajúce výluku v zmysle
ust. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. a jeho tvrdenia v tomto smere nemajú oporu v platnom
práve. Ďalej poukázal na to, že na Okresnom súde Nitra sú v tejto veci vedené ďalšie konania, a to

ohľadom plnení za iné roky už vyplatených dávok zo strany navrhovateľa poškodenému T. C., a preto
v prípade poberania dávok z dôchodkového poistenia zo strany T. C. bude povinný tieto nahradiť za
každé obdobie, ktoré môže trvať štyri, päť rokov, ale možno aj ďalších desať rokov, a to aj za podmienok,
kedy bola s vedľajším účastníkom riadne uzatvorená poistná zmluva a nikdy neexistovali dôvody, ktoré
by zakladali výluku z poistenia. Odporca namietal aj to, že súd prvého stupňa mal regresný nárok

navrhovateľkyvzmysleust.§441Občianskehozákonníkaznížiťnieo30%,aleo50% atozdôvodov,že
poškodený išiel na neosvetlenom bicykli mimo obce za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti
1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo a navyše pod vplyvnom
alkoholu 0,62 promile, a teda aj poškodený porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z. o premávkena pozemných komunikáciách Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane odporcu odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom
výroku, domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že určenie spoluzodpovednosti za škodu v rozsahu len 30% je
zjavne neprimerané a to s poukazom na skutočnosť, že poškodený Ján Litvák v čase vzniku dopravnej
nehodybolpodvplyvomalkoholuazároveňjazdilstredomvozovky.Dodal,žepoškodenýbolúčastníkom

premávky a teda bol povinný dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho ako účastníka cestnej premávky
vyplývali v rozhodnom čase zo zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení účinnom do 31.01.2009. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal pri stanovení miery
krátenia uplatneného nároku s ohľadom na požitie alkoholických nápojov krátiť nárok navrhovateľa o
50% a vzhľadom na ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorá prispela k vzniku škody, a to nesprávny spôsob
jazdy poškodeného, mal nárok krátiť o ďalších 25% , t.j. miera krátenia nároku mala byť vo výške

minimálne 75%. Zdôraznil, že súd v občianskom konaní nie je viazaný s ustálením viny v trestnom
konaní proti obžalovanému, a to pokiaľ má určiť účasť na spôsobení vzniknutej škody v občianskom
súdnom konaní. Považoval za nedôvodné od vodiča motorového vozidla automaticky vyžadovať, že
tento automaticky predpokladá a dopredu počíta pri jazde motorovým vozidlom so situáciou, že cyklista
nerešpektuje zákonné povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú, a že teda jazdí po nesprávnej ceste, a

preto sa kedykoľvek pred jeho motorovým vozidlom môže objaviť. V tomto smere konštatoval, že
otáznym je, či vôbec odporca nesie zodpovednosť za zdravotné problémy poškodeného, a teda či
nárok navrhovateľa voči nemu je dôvodný. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia zákona č. 318/2001
Z.z. účinného v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, má vyplývať povinnosť vedľajšieho účastníka vo

vzťahu k navrhovateľovi, t.j. nahradiť za odporcu navrhovateľovi ním uplatnené dávky dôchodkového
poistenia. Z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. účinného k 17.03.2002, t.j. ku dňu vzniku
škody, vyplýva, že poistený má právo z poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Táto povinnosť vedľajšieho účastníka ale existovala len vo vzťahu k poškodenému, a nie vo vzťahu

k navrhovateľovi, čo vyplýva aj z obsahu dôvodovej správy k novele zákona č. 381/2001 Z.z. to
k zákonu č. 430/2003, pričom táto povinnosť bola vedľajšiemu účastníkovi stanovená zákonom č.
430/2003 len vo vzťahu k poškodenému a nie vo vzťahu k navrhovateľovi. S uvedenou skutočnosťou
sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Poukázal na to, že povinnosť vedľajšieho účastníka uhrádzať
nároky navrhovateľky vo forme náhrady vyplatených dávok dôchodkového poistenia bola do zákona

č. 351/2001 Z. z. vložená až ďalšou novelou a to zákonom č. 110/2007 Z. z., kedy bola povinnosť
vedľajšieho účastníka uhradiť na základe uzatvorenej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnené a preukázané náklady
zdravotného poistenia, nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia upravené vo vzťahu k
príslušnýmsubjektom.Zákonč.110/2007Z.z.nadobudolúčinnosťaž01.04.2007,zčohopotomlogicky

vplýva, že pred týmto dátumom nemohla existovať povinnosť vedľajšieho účastníka, keďže v opačnom
prípade by potom samotná novelizácia zák. č. 381/2001 Z. z. a s tým spojené vloženie ďalšieho
ustanovenia do jeho obsahu strácalo akýkoľvek zmysel. Nárok navrhovateľky, ktorý si v predmetnej
právnej veci voči odporcovi uplatňuje, je nárokom originálnym, ktorý navrhovateľke voči odporcovi
vyplýva z osobitných právnych predpisov, nejde o škodu a už v žiadnom prípade o škodu na zdraví.

Odporcavpísomnomvyjadreníkodvolaniuvedľajšiehoúčastníkanajehostraneuviedol,žesodvolaním
vedľajšiehoúčastníkasastotožňuje,okremjehovýkladuzákona č.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších
predpisov, ktorý považuje za značne zúžený, ktorý nemá žiadnu oporu v platnom práve a je v rozpore

s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj s príslušnými ustanoveniami zák. č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Tvrdenie vedľajšieho účastníka potiera akýkoľvek zmysel poistenia zodpovednosti, ako to má na mysli
zákonodarca, pretože ako subjekt ktorý má z poistenia úžitky a výhody musí z určitých dovolených
rizikových činností niesť aj zvýšené riziko zo závažných škôd z týchto činností. Odporca k odvolaniu

navrhovateľky uviedol len toľko, že s ním nesúhlasí a nebude sa k nemu bližšie vyjadrovať.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že
OkresnýsúdNitra vkonanívedenompodsp.zn.5T/7/2003rozhodovalootázkezodpovednosti odporcuza spôsobenú dopravnú nehodu, avšak nerozhodoval a preto ani neustaľoval zodpovednosť reps. mieru
zodpovednosti odporcu za zdravotné následky poškodeného, od ktorých sa vo svojej podstate odvíjajú
aj nároky navrhovateľa v predmetnej právnej veci, ktorá otázka mala byť práve predmetom konania v

danej veci. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že poukazuje na obsah svojho odvolania v ktorom
sa vyjadril ku všetkým podstatným námietkam odporcu i navrhovateľa a preto ich nebude opakovať.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľky, odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný

skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom konania je regresný nárok navrhovateľky (Sociálnej poisťovne Bratislava) voči odporcovi

ako tretej osobe, ktorý svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví T. C., nar. XX. XX. 1957
a ktorému bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 5708176122 zo dňa 14. 03. 2003 priznaný
invalidný dôchodok za následky ublíženia na zdraví, ktoré menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa
17. 03. 2002. Z tejto dopravnej nehody bol odporca uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 5T/7/03,
právoplatným dňa 18. 11. 2003 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa

§ 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. V dôsledku protiprávneho konania odporcu boli poškodenému T.i
vyplatené dávky dôchodkového poistenia vo výške 2.489,99 eura, a to formou invalidného dôchodku
za obdobie od 18. 07. 2010 do 17. 08. 2011. Navrhovateľka sa svojho nároku domáha v zmysle § 238
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z., sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania (§ 31 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov účinného do 01. 01. 2004).

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/1994 Z.z., sociálna poisťovňa rozhoduje o dávkach
dôchodkového zabezpečenia, zabezpečuje výplatu v rozsahu podľa osobitných predpisov. Medzi tieto
predpisy patril do 31. decembra 2003 predovšetkým zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších zmien a doplnkov. Povinnosť sociálnej poisťovni poskytovať dávky dôchodkového
zabezpečenia vznikla pri splnení stanovených podmienok a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo
k vzniku nároku na tieto dávky. V prípade dávky poskytnutej vo forme invalidného dôchodku vznikla
teda táto povinnosť bez ohľadu na to, či poškodenie zdravia odôvodňujúce jej priznanie bolo spôsobené
zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, alebo následkom inej udalosti.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vstúpil do účinnosti 01. 01. 2004.

V zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v

dôsledkuichzavinenéhoprotiprávnehokonania;výškuškodypreukazujesociálnapoisťovňapotvrdením
príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovne a výške vyplatených dávok.

Zákon teda priamo uvádza, čo sa považuje za dôkaz preukazujúci výšku škody vzniknutej protiprávnym
konaním odporcu. Navrhovateľka sa domáha regresného nároku za obdobie od 18. 07. 2010 do 17. 08.

2011, keď vyplatila poškodenému Jánovi Litvákovi dávky dôchodkového poistenia, pričom odporca je
zodpovedný za dopravnú nehodu zo dňa 17. 03. 2002, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca
a vyplatenie týchto dávok z dôchodkového poistenia vo výške 2.489,99 eura za uvedené obdobie
preukázal potvrdením o vyplatených dávkach .

Podľa§4ods.1zákonač.381/2001Z.z.účinnéhood01.04.2007,poisteniezodpovednostisavzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného

dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nesporné, že citované ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. zakladá regresný nárok sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné
predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z nemocenského poistenia alebo z dôchodkového
zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávnený nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích
osôb, vznikla sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení
stanovených predpokladov. Preto, ak uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody

na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom
na náhradu škody vyplývajúcim z § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. (predtým z ust. § 31 ods. 1 zák. č.
274/1994 Z. z.), majúceho z toho dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu
špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer
špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa

uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú nimi upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o náhrade škody.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
Súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovateľke v danom prípade vznikol regresný nárok voči

odporcovi ako tretej osobe na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporcu. V nadväznosti na uvedené sa
súd prvého stupňa správne s ohľadom na tvrdenia odporcu a vedľajšieho účastníka, zaoberal aj tým,
či mal na vzniku dopravnej nehody podiel aj samotný poškodený a v prípade ako áno, akým podielom,
teda správne posudzoval mieru zavinenia oboch účastníkov dopravnej nehody.

V tomto smere súd prvého stupňa dospel k záveru, že miera spoluzavinenia poškodeného na vzniku
dopravnej nehody bola a to v rozsahu 30 %. Súd prvého stupňa správne zohľadnil všetky príčiny, ktoré sa
podieľali na vzniku dopravnej nehody, pričom zohľadnil i mieru ich podielu na vzniku dopravnej nehody.
Pri posudzovaní miery spoluzavinenia súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Jozefa

Veverku č. 098/2002, ktorý v znaleckom posudku z technického hľadiska ako príčinu vzniku dopravnej
nehody uviedol rýchlosť jazdy vozidla 100 až 106 km/hod., čo je rýchlosť vyššia ako rýchlosť primeraná
vzdialenosti rozhľadu vodiča 66 až 71 km/hod. a uviedol tiež, že z technického hľadiska je v priamej
príčinnej súvislosti i jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti
1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. Znalec tiež uviedol, že

spôsob poškodenia zadného kolesa bicykla i konečné polohy cyklistu na pravom okraji vozovky a bicykla
v priekope vpravo od vozovky nasvedčujú súbežnému smeru jazdy cyklistu a ich súbežným polohám v
čase stretu. Znalec tiež uviedol, že vodič na cyklistu na vozovke reagoval neskôr, ako mal možnosť
cyklistu vidieť a ako z technického hľadiska reagovať mohol. Z uvedených skutočností je možnéustáliť, že hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola vyššia rýchlosť jazdy vodiča ako je rýchlosť
primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča, pričom na dopravnej nehode sa tiež podieľali vedľajšie príčiny,
ktorými sú jazda cyklistu na neosvetlenom bicykli vo vzdialenosti 1,2 m od pravého okraja vozovky

a pod vplyvom alkoholu v krvi (0,65 promile), neskoršia reakcia vodiča, pretože znalec skonštatoval,
že pri rýchlosti jazdy 65 až 70 km/hod., čo bola rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča, by
i napriek oneskorenej reakcii vodiča, zhodnej ako počas nehodového deja, vozidlo bolo zbrzdilo na
rýchlosťjazdycyklistuprednárazomdocyklistu.Vzhľadomkspôsobujazdycyklistu,tedasúbežnejjazde
cyklistu a vozidla, je zrejmé, že aj keď bol cyklista v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, táto

okolnosť nebola hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody, preto nemožno len z tejto skutočnosti, bez
zohľadnenia ostatných okolností, vyvodiť automatické zníženie spoluzodpovednosti o 50% resp. 75%
ako navrhoval vedľajší účastník a odporca. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s určením
rozsahu spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode v rozsahu 30% súdom prvého stupňa, preto
zamietnutie návrhu v časti zodpovedajúcej tomuto zavineniu je správne.

Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených odvolanie účastníkov (navrhovateľky, odporcu a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu) nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142

ods. 2 OSP tak, že účastníkom náhradu trov vyslovil že žiadny nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.