Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/292/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214225374
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214225374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: J.. J.. H. P., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Ú. XX, XXX XX L. proti odporkyni: A.. Z.C.
P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., zast.: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom
Gouthova 20, 831 01 Bratislava 3, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa J.. J.. H. P., J.., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne A.. Z. P., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. B.,
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á dz a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľnávrhomdoručenýmsúdudňa30.10.2014žiadal,abysúdrozviedolmanželstvoúčastníkov,

nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a neexistuje žiadny predpoklad
na obnovenie ich vzájomného vzťahu. Účastníci od roku 2011 nebývajú v spoločnej domácnosti a
manželské spolužitie odvtedy neobnovili.

Ďalejnavrhovateľuviedol,žepočasichspolužitiasamedzinímaodporkyňouzačaliprejavovaťrozdielne
názory na riešenie každodenného chodu domácnosti, v dôsledku čoho začali medzi nimi vznikať
nezhody. V roku 2010 nadviazal známosť s priateľkou, s ktorou dodnes žije v spoločnej domácnosti a
po rozvode manželstva by sa s ňou chcel zosobášiť.

Odporkyňa v písomnom podaní zo dňa 12.01.2015 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí a
žiada, aby súd ich manželstvo rozviedol. Uviedla, že manželské spolužitie bolo harmonické a pokojné,

neboli v ňom vážnejšie nezhody a konflikty. Manželstvo plnilo všetky základné funkcie asi 24 rokov. K
výraznejším zmenám v spolužití došlo v roku 2007 v súvislosti s funkčným postupom navrhovateľa. S
ohľadom na nárast jeho pracovných povinností brala od úvahy jeho pracovnú vyťaženosť a tolerovala
jeho neúčasť na riešení záležitostí súvisiacich s fungovaním rodiny. Týmto tolerantným prístupom
však umožnila nevedome navrhovateľovi nadviazať a udržiavať mimomanželský partnerský vzťah s
kolegyňou na pracovisku. Napriek jej snahe o obnovu manželského spolužitia, navrhovateľ nebol
ochotný riešiť situáciu a mimomanželský vzťah popieral. Od roku 2011 si ich manželstvo neplní

podmienky manželského zväzku a nie je možné obnovenie manželského spolužitia.Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1
písm. a) O. s. p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v územnom obvode tohto
súdu.

Súd vec prejednal dňa 20.02.2015 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne a jej
právneho zástupcu. Právny zástupca odporkyne, ktorý prevzal zastupovanie odporkyne dňa 11.02.2015,
písomným podaním doručeným súdu dňa 18.02.2015 požiadal o zmenu termínu pojednávania určeného
na deň 20.02.2015 z dôvodu, že v tento dátum má už naplánované pracovné povinnosti. Okrem
svojej neúčasti ospravedlnil aj neúčasť odporkyne, bez uvedenia dôvodu. Súd mailovým podaním dňa

19.02.2015 oznámil právnemu zástupcovi odporkyne, že neakceptuje jeho žiadosť o zmenu termínu,
nakoľko jeho podanie nespĺňa náležitosti v zmysle § 119 O.s.p.. Zároveň súd právnemu zástupcovu
oznámil, že vzhľadom na súhlasné stanovisko odporkyne, nie je jeho účasť na pojednávaní nevyhnutná
a súd môže rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca odporkyne na uvedený oznam súdu zaslal prostredníctvom e-mailu odpoveď, v ktorej
uviedol, že odporkyňa ako účastníčka nesúhlasí s rozhodnutím vo veci samej v jej neprítomnosti. Právny

zástupca k svojej žiadosti a ani dodatočne nepriložil žiaden doklad preukazujúci jeho tvrdenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vec prejednal v neprítomnosti odporkyne, nakoľko táto
svoju neúčasť riadne neospravedlnila a neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by súd mal pojednávanie
odročiť. Odporkyňa predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 08.01.2015, a teda mala dostatok času,
v prípade, ak na jej strane existovali dôležité skutočnosti, pre ktoré by súd mal pojednávanie odročiť,

aby tieto súdu včas oznámila. Odporkyňa (a ani jej právny zástupca) nepostupovala podľa § 119 ods.
1 a 2 O.s.p. a neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by súd mal pojednávanie odročiť. V podaní zo dňa
12.01.2015 navyše s návrhom na rozvod manželstva súhlasila a účastníci sa zhodli aj na dôvodoch
rozvratu manželstva. Preto súd vyhodnotil postup odporkyne ako účelový a vec riadne prejednal a vo
veci aj rozhodol.

Záverom súd uvádza, že má za to, že takýmto postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti odporkyne
konať pred súdom. Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, totiž nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania.

V súlade s ustálenou judikatúrou o odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd
nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Ide napr. o
prípady, keď rozhodne vo veci bez prítomnosti riadne predvolaného účastníka, ktorý sa z neúčasti
na pojednávaní neospravedlnil, resp. sa ospravedlnil, ale neuviedol dôležité dôvody, pre ktoré by súd
mohol pojednávanie odročiť. Dôvod na odročenie uvádzaný právnym zástupcom odporkyne, cit.: „v

tento dátum mám naplánované nevyhnutné pracovné povinnosti mimo územia SR“ nie je dôvodom
na odročenie pojednávania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (navyše bez jeho náležitého
preukázania). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dokonca ani kolízia pojednávaní toho istého
zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.. Ak v takomto prípade súd vo veci koná a rozhodne v

neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodníma tým
teda účastníkovi možnosť konať pred súdom (ZSP č. 6/2003).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - sobášnym listom a výsluchom
navrhovateľa. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ aj odporkyňa sú slovenskými štátnymi občanmi a obaja žijú vo svojom prvom platnom

manželstve.ÚčastnícimanželstvouzavrelidňaXX.XX.XXXX.Zmanželstvaúčastníkovsanarodilojedno
dieťa - plnoletý syn H. P., nar. XX.XX.XXXX.Medzi účastníkmi bol vzťah spočiatku harmonický, prechádzal bežnými konfliktami a problémami.
Účastníci uzatvárali manželstvo z lásky po dlhšej známosti.

Účastníci od roku 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú opustil navrhovateľ. Od tej doby účastníci

manželské spolužitie neobnovili. Navrhovateľ má od roku 2010 priateľku, s ktorou aj v súčasnosti žije
v spoločnej domácnosti.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri
rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.

Podľa § 25 Zákona o rodine, súd je povinný zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva.
Svoje zistenia uvedie v odôvodnení rozhodnutia.

Súd na základe dokazovania vykonaného v priebehu konania, najmä z výsluchu navrhovateľa, dospel
k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo
si nemôže plniť svoj účel a od účastníkov vzhľadom na všetky okolnosti danej veci už nie je možné

očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Podľa názoru súdu si manželstvo účastníkov prestalo
plniť svoje základné funkcie, t. j. že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona
o rodine), preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynuli príčiny rozvratu manželstva účastníkov. Hlavnými

príčinami rozvratu manželstva bolo nadviazanie mimomanželskej vzťahu navrhovateľa, ktoré viedlo
k citovému odcudzenie medzi manželmi a vyústilo do následného opustenia spoločnej domácnosti
navrhovateľom v roku 2011. Táto situácia jej pretrvávaním viedla napokon k úplnému odcudzeniu
účastníkov ako manželov a táto situácia je vzhľadom na všetky okolnosti nezvratná.

Súd v priebehu konania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je nefunkčné vo všetkých oblastiach

života (spoločenská, ekonomická). Manželstvo je už len formálnym zväzkom. S poukazom na uvedené
závery súd manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., keďže ide o konanie o rozvod manželstva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).