Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/758/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222249
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4192978
dlžníkom - povinným W. W.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 125,- eur a
nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 1 724,14 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh
odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na

vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny
exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie
spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu
Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa tvrdení žalobcu, exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.6.2012 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 935 dní, keď konanie začalo
28.11.2009). Žalobca mal podľa návrhu vyvinúť enormné úsilie, aby docielil posun v exekučnom konaní,

keď dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať žiadosť o informáciu o stave konanie a
dňa30.8.2010,23.11.2010a25.5.2011malpodaťsťažnosťnaprieťahyvkonaní.Tvrdenýmnesprávnym
postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala
vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil sumou 125,- eur s tým, že táto
pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež žalobcovi mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú
žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to sumou vo výške 1 724,14 eur. Žalobca svoj nárok na

náhradunemajetkovejujmyodôvodniltým,žemárnymplynutímčasubolireálneohrozenéjeholegitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnejlehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a potrebe uskutočniť náhradu
exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného

Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8NcC/461/2012-9 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 5.12.2012 pod sp. zn. 13C/758/2012.

Súd v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
1.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,

keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Dňa 24.1.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo
na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že

dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na

náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave
konanie nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov, pričom poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25. Poukázalo

na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými
ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6

mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je

výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na
vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.
K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010
z 29.3.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným
postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďženebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na
to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej

osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ
ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia

poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto
konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S
poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si
náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
po skončení úradných hodín súdu (o 19.00 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal o
odročeniepojednávaniazdôvodukolíziepojednávaniaspojednávanímvedenýmpredOkresnýmsúdom

Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich koncipientov,
aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v
náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní
toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom
predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu

na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny
vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve z 20.9.2012 súhlasil, aby
si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené už 17.1.2014. Z činnosti súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach
totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či

už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju
neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 25.9.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého

dňa,najmäč.4299,akoajlistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahspisuaobsahompripojenéhoexekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/1490/2009.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2

zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje

skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 20.6.2012 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním
viac ako 935 dní.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/1490/2009 vyplýva, že dňa
28.11.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému W. W., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 8.10.2009 sp. zn. SR 15215/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 23.12.2009 doručil Okresnému
súduNovéZámky žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz28.11.2009obsahujúcounávrhna
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom z 5.2.2010 vyzval právneho

zástupcu oprávneného (žalobcu) na predloženie zmluvy o úvere v lehote 15 dní. Uvedený prípis bol
právnemu zástupcovi oprávneného doručený 12.2.2010. Súd predloženie požadovanej zmluvy urgoval
prípisom z 12.4.2010, ktorý bol právnemu zástupcovi oprávneného doručený 19.4.2010 a aj prípisom z
21.12.2010, ktorý bol právnemu zástupcovi oprávneného doručený 4.2.2011. Súd prípisom z 30.3.2012
požiadal Stály rozhodcovský súd Bratislava o zapožičanie spisu. Po doručení požadovanej zmluvy o
úvere so všeobecnými podmienkami, exekučný súd uznesením zo 7.6.2012, ktoré bolo právnemu

zástupcovi oprávneného doručené 18.6.2012, exekúciu zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 5.7.2012.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto

návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2012 výslovne uvádza ako príklad

nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi

nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby, s tvrdeným omeškaním, keď z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové

Zámky vyplýva, že zo strany súdneho exekútora nebola dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na
predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom
a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje svoj nárok. Okresný
súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 7.6.2012 rozhodol o zastavení exekúcie. Žalobca, napriek
výzve súdu z 2.1.2014, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti súdneho

exekútorabolorozhodnutédňa20.6.2012zamietnutímžiadostioudeleniepoverenia.Žalobcaexistenciu
rozhodnutie exekučného súdu z 20.6.2012 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nepreukázal.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur
pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia a vydaním zamietajúceho rozhodnutia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,-
eur vyčíslil za obdobie ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom
administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov vo

výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik
žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným
omeškaním pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora v uvedenej exekučnej veci. Pritom podľa §
17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle §
442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca si
uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov
pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval
pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu.Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu.
Tvrdenie žalobcu, že dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal žiadosť o informáciu
o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní je

zavádzajúce, keďže v žalobnom návrhu tvrdí, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.11.2009 (žiadosť
súdneho exekútora doručená exekučnému súdu 23.12.2009). Preto je vylúčené, aby sa žalobca ako
oprávnený vopred informoval na stav exekučného konania, ktoré ani nezačalo. V súvislosti s uvedeným
nemožno prehliadnuť,žeprípadnýnesprávnyprocesnýpostupexekučnéhosúdumôžemaťzanásledok
vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku

oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto
postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať nielen nečinnosť žalobcu ako oprávneného pri
predkladaní exekučným súdom žiadanej zmluvy o úvere, ale ani skutočnosť, že zo strany súdneho
exekútora nebola v predmetnej exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou
o vydanie poverenia. Exekučnému súdu bola požadovaná zmluva o úvere predložená až po 30.3.2012,

teda po vyše 25 mesiacoch od doručenia prvej výzvy na jej predloženie. Zo žalobného návrhu je
zrejmé, že žalobca stále eviduje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, a preto má naďalej, v súvislosti s
pohľadávkami od svojich dlžníkov, náklady na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky a obdobne
má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu, ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale
nepreukázaných,125,-euranepreukázalaniexistenciupríčinnejsúvislostimedzitvrdenýmnesprávnym
úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne,

nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom
na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

S poukazom na absenciu predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi
nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na
náhraduškodyjepoškodenýpovinnýnielentvrdiť,aleajpreukázaťvzniknemajetkovejujmy,resp.uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o
začatí exekúcie, ktoré však v uvedenej exekučnej veci vôbec nemohlo byť a nebolo vydané, nepochybne

žalobca nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora,
resp. o nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení, resp. o svojej
nečinnosti pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie
exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania uznesenia exekučným súdom, ale aj do

doručenia neexistujúceho upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav
predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď
exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľskej veci, pričom v iných exekučných

veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr.
uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z
23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského

súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z
9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie
Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho

dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ J. K. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v
uvedenej exekučnej veci realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 veta
tretie Exekučného poriadku v znení účinnom od 9.11.1999, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právnyvzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto
posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo
viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi

v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s
účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z.). Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane
dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu
k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu
neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Bez povšimnutia

pritom nemožno ponechať ani skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola v predmetnej
exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia.
Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku

tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo

veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 25.9.2012 pod číslom 4299. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd

náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.