Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211575
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5113211575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s. r. o., so sídlom k Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, Praha 3, Česká republika, IČ:
26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporkyni F. P., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. S. XXX, v konaní o zaplatenie 422,- eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 28. 03. 2013, sa navrhovateľ voči odporkyni

domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 422,- eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
430,- eur od 13. 09. 2010 do 10. 05. 2011, zo sumy 425,- eur od 11. 05. 2011 do 19. 06. 2011 a zo sumy
422,- eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 430,- eur od 29. 11. 2010 do
10.05.2011,zosumy 425,-eurod11.05.2011do19.06.2011azosumy422,-eurod20.06.2011
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1,43 eura a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 22.
12. 2009 na zmenkovú sumu 430,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne od 13. 09. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Odporkyňa po predložení zmenky k zaplateniu doposiaľ uhradila iba časť zmenkovej sumy vo
výške 8,- eur a preto navrhovateľ žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „nariadenie č. 861/2007“), odporkyni uložil povinnosť zaplatiť uplatnený nárok.

Nakoľko mal tunajší súd za to, že nie je miestne príslušným, po doručení návrhu postúpil vec Okresnému
súdu Žilina. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 07. 2013, sp. zn. 14Ncb/11/2013 nadradený
súd rozhodol, že námietka navrhovateľa proti postúpeniu veci a nesúhlas Okresného súdu Žilina s
postúpením veci sú dôvodné a mieste príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský
Mikuláš.

Odporkyňa sa postupom podľa čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia č. 861/2007 k návrhu na začatie konania

vyjadrila v tom zmysle, že akceptuje pohľadávku len čiastočne, nakoľko v návrhu sú uvedené
nepodložené percentá.Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a odporkyňa fyzická osoba
s bydliskom na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci tak ide o cezhraničný spor v
občianskoprávnej veci, predmetom ktorého je pohľadávka, ktorá bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a

nákladov nepresahuje sumu 2 000,- eur. Preto sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 na tento
spor uplatňuje predmetné nariadenie.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o

to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Právne záväzné akty Európskej únie majú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť

pred zákonmi Slovenskej republiky, preto súd v súlade s citovaným čl. nariadenia č. 861/2007 vo
veci nenariaďoval pojednávanie. Vzhľadom na okolnosti prípadu má súd za to, že pre spravodlivé
vedenie konania, za súčasného dodržania zásady hospodárnosti, nie je potrebné nariaďovať ústne
pojednávanie. Na základe uvedeného súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, jeho
verejným vyhlásením dňa 19. 12. 2013, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 11. 12. 2013.

Z predloženej zmenky vyplýva, že mala byť vystavená odporkyňou v Liptovskom Mikuláši dňa 22. 12.
2009 na sumu 430,- eur. Súčasťou zmenky je údaj o čísle zmluvy 505800139, v nadväznosti na ktorú
bola zmenka vystavená. Odporkyňa v zmenke vyhlásila, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej

spoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598zmenkovúsumu
spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom od 13. 09. 2010. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený
aj nasledovne: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „ bez protestu“, „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým
konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku previedol v bližšie neuvedený deň na

navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia ako aj
platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a účastníci si voľbu iného rozhodujúceho
práva nedohodli, ich vzájomné majetkové vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, listina, ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenku možno vystaviť:

na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí
byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Predmetom konania je nárok plynúci z vlastnej zmenky. Medzi podstatné náležitosti zmenky patrí údaj
o jej splatnosti, pričom v zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo zákonných spôsobov
uvedených v § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Zmenka na videnie, označovaná ako

vistazmenka, je splatná ihneď po predložení a musí byť predložená na platenie do jedného roku od
dátumu vystavenia ak nie je vystaviteľom alebo indosamentom určená iná lehota. Splatnosť zmenky
môže byť určená aj na čas po dátume vystavenia, pričom splatnosť takejto datozmenky nastáva po
uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky. Z predloženej vlastnej zmenky vyplýva, že sú v nej
určené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť

údaju je daná tým, že podľa zápisu na zmenke vystaviteľ vyhlásil, že jednak zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad a zároveň zmenková suma so zmenkovým úrokom sú splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o.
„bez protestu“, na „platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa prvého spôsobu splatnosti
zmenky ide teda o zmenku na videnie a podľa druhého spôsobu ide o tzv. datozmenku, splatnosť ktorej
nastáva po uplynutí 4 rokov od vystavenia zmenky. Súd pri rozhodovaní posudzoval aj to, či uvedená
štvorročná lehota nie je predĺžením lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Právny

inštitútzmenkyjezaloženýnaprísnejformálnosti,čookreminéhoznamená,ženáležitostizmenkymusia
byť bezpodmienečne v zhode so zákonom. Nakoľko právna úprava vistazmenky obsiahnutá v §
34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového vyslovene upravuje formuláciu „do jedného roku od dátumu
vystavenia“ a v predloženej zmenke je uvedená formulácia „v lehote 4 rokov od vystavenia“, súd má za
to, že pokiaľ sa vystaviteľ striktne neriadil spomínaným zákonným ustanovením, nedošlo k predĺženiu

lehoty splatnosti vistazmenky. Zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok, teda pripúšťa
splatnosť na videnie ako aj splatnosť do 4 rokov od vystavenia, čo podľa § 33 ods. 2 zákona zmenkového
a šekového spôsobuje jej neplatnosť. Súd preto návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by predložená zmenka bola aj platná, navrhovateľovi by nebolo

možné priznať uplatnený nárok z iného dôvodu.

Z exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10Er/870/2011 súd zistil, že oprávnená,
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., podala voči F. P. návrh na vykonanie exekúcie pre
vymoženie pohľadávky plynúcej z predmetnej zmenky. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,
so sídlom v Bratislave, zo dňa 22. 02. 2011, sp. zn. SR 14948/2010. Po doručení žiadosti súdneho
exekútora Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 22. 09. 2011, č. k. 10Er/870/2011 - 13
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po právoplatnosti tohto rozhodnutia
bolo exekučné konanie zastavené. Zo súdneho spisu vyplýva, že odporkyňa uzatvorila s obchodnou

spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmluvu o úvere č. 505800139 zo dňa 22. 12. 2009 a
zároveň v ten istý deň vystavil zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo v tomto konaní.
Vzhľadom na označenie zmluvných strán a predmet zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a teda odporkyňa v tomto vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ.

Aj keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku (kauza), táto skutočnosť nemôže spôsobiť to, že súd formalistickým
postupom odoprie ochranu spotrebiteľovi. V čase uzatvárania Zmluvy o úvere č. 505800139 zo dňa 22.
12. 2009 platná právna úprava výslovne zakazovala v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa) vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Odporkyňa na základe spotrebiteľskej zmluvy získala úver vo

výške 356,- eur, pričom vlastná zmenka bola vystavená na sumu 430,- eura, čo predstavuje 120,79 %
výšky poskytnutého úveru. Povinnosť súdu zabezpečiť, aby neboli spotrebitelia viazaní ustanoveniami,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v ich neprospech, musí mať prednosť
pred takým výkladom práva, ktorý by mohol obchádzať spotrebiteľskú právnu úpravu. Súd je totiž
povolaný predovšetkým zákonom ustanoveným spôsobom poskytoval ochranu práv. Vzhľadom k tomu,

že spotrebiteľské právne predpisy vyslovene zakazujú zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou a navrhovateľ sa domáha práve nároku, ktorý je v rozpore so zákonom, súd aj z tohto dôvodu
vyhodnotil návrh ako nedôvodný.Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa, ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku
dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.